Na niektorých podujatiach sa pred usadením k stolu podáva aperitív v oddelenej miestnosti. V nej je umiestnený tzv. placement, teda zasadací poriadok, ktorý zjednodušuje hosťom orientáciu, kam si kto sadne, keď príde k stolu. Hostiteľovi umožňuje riešiť rozsadenie hostí, keď na poslednú chvíľu zistia, že sa niekto nedostavil, alebo, a to býva horšie, prišiel niekto navyše. Na podujatí, kde je menej hostí, nemusíme robiť placement. Pre ľahšiu orientáciu položíme na stôl menovky. Pri stole so zasadacím poriadkom si nemôžeme ľubovoľne meniť miesta. Logicky z toho vyplýva, že menovky na poslednú chvíľu neprehadzujeme, aby sme sedeli vedľa kamaráta či manželky. Prví si sadajú k stolu hostitelia, nasledujú prítomné dámy a až potom páni. Od stola, ak ide o oficiálne stolovanie, nevstávame. Keď vstane hostiteľka, je to jasný signál, že sa stolovanie skončilo. Pri stole sa predstavíme svojim susedom. Pri menšom stole sa predstavíme všetkým, pri väčšom iba vedľa a naproti sediacim. Telefón v spoločnosti vypneme. Telefonovať pri stole je proti zásadám spoločenského správania. Okrem presných pravidiel sedenia pri stolovaní platia podobné pravidlá napríklad aj pre sedenie v kine alebo na koncerte. Spoločensky dôležitejšia osoba, teda dáma, sedí po mužovej pravej ruke. Ako každé pravidlo, aj toto má výnimky. Stranu si s dámou vymeníme, ak chceme predísť tomu, aby nesedela na kraji radu, prípadne, ak pred ňou sedí niekto mimoriadne vysoký a nevidela by cez neho, a tiež vtedy, keby mala sedieť vedľa niekoho, pri kom by sa cítila nepríjemne.