V diskusii k reforme slovenského školstva pokračujeme pohľadom na reformu
vzdelávania v Amerike v osemdesiatych rokoch.
Najsilnejšia svetová ekonomika súčasnosti prešla od druhej svetovej vojny jedenástimi recesnými obdobiami. Na takúto situáciu reaguje každý štát protiopatreniami. V dejinách ekonomiky USA patrili k najvážnejším tie, ktoré boli od novembra 1973 do marca 1975, od januára do júla 1980 a od júla 1981 do novembra 1982.
Federálne ministerstvo
V roku 1979 sa americká administratíva rozhodla vytvoriť federálne ministerstvo školstva. Dovtedy totiž každý štát USA riadil svoje školstvo izolovane. Ukazovalo sa však, že kvalita vzdelávacej sústavy a stav ekonomiky štátu majú veľmi veľa spoločného.
Ronalda Reagan po nástupe do prezidentskej pozície uložil ministrovi školstva T. H. Bellovi, aby preskúmal dôvody, prečo ekonomika USA začína zaostávať. Prečo Japonci vyrábajú autá oveľa efektívnejšie, prečo Južná Kórea dokázala postaviť najefektívnejšiu oceliareň na svete, prečo sú americké obrábacie stroje nahrádzané nemeckými...
Komisia pracovala 18 mesiacov
Minister školstva vytvoril v auguste 1981 komisiu na preverenie kvality vzdelávania v USA. Na prípravu záverečnej správy mala 18 mesiacov, teda do roku 1983. Komisia využila na analýzy päť hlavných zdrojov informácií:
-- správy od poverených expertov na vzdelávanie
-- jestvujúce analýzy problémov vzdelávania
-- listy a podnety od učiteľov, občanov, riadiacich pracovníkov
-- názory riadiacich pracovníkov, učiteľov, študentov, rodičov,
manažérov, verejných činiteľov, vedeckých pracovníkov, ktorí sa zúčastnili na
zasadaní komisie, sympóziách, diskusiách organizovaných komisiou a regionálnymi
úradmi ministerstva školstva
-- návrhov strategických programov a odporúčaní pre rozvoj
vzdelávania.
Národ v ohrození
"Náš národ je v nebezpečenstve"... takto sa začína text výslednej správy nazvanej podľa týchto úvodných slov. "Našu dosiaľ neprekonanú prevahu v obchode, priemysle, vo vede a v technickej inovácii dobiehajú konkurenti na celom svete", pokračujú veľmi tvrdé konštatovania ďalej. Autori píšu: "Oznamujeme americkému ľudu, že pokiaľ sme oprávnene hrdí na výdobytky našich škôl a na
ich historický príspevok pre Spojené štáty a blahobyt ich ľudu, základy vzdelávania našej spoločnosti v súčasnosti zvetrávajú pod rastúcim prílevom priemernosti, ktorá ohrozuje našu bezprostrednú budúcnosť národa... Ak by sa nepriateľské sily pokúsili nanútiť Amerike priemerné vzdelávanie, ktoré dnes existuje, mohli by sme sa na to pozerať ako na vojnový čin". Mimochodom,
medzi týmto konštatovaním z americkej správy a tým, čo sa deje v slovenskom školstve v posledných rokoch, sa dá nájsť veľká paralela. Veď v PISA 2003 sa naši žiaci zaradili medzi priemerných a podpriemerných. Americké
konštatovanie platí aj pre naše školstvo a sme zrejme v rovnakom ohrození.
Na prvom zasadaní komisie za zúčastnil aj prezident Reagan a okrem iného povedal: "Určite je málo oblastí amerického života takých dôležitých pre našu spoločnosť, pre náš ľud a pre naše rodiny, ako sú školy!" Správa sa stala otvoreným listom americkému ľudu a politikom.
Investícia do úspechu
Správa veľmi expresívne, ale súčasne výstižne hovorí: "Svet je skutočne jedna dedina. Žijeme medzi odhodlanými, dobre vzdelanými a silne motivovanými konkurentmi. Súťažíme s nimi o medzinárodnú pozíciu a trhy nielen výrobkami, ale aj myšlienkami. Ak sa chceme udržať či zlepšiť na ostrej hrane konkurencie, musíme sa obetovať pre reformu nášho školského systému pre
dobro všetkých -- starých, ako aj mladých, zámožných, ako aj chudobných, väčšina, aj menšiny. Vzdelanie je nenahraditeľnou investíciou, ktorú si vyžaduje úspech vo veku informácií. Ľud Spojených štátov by mal vedieť, že jednotlivci našej spoločnosti, ktorí nemajú patričnú úroveň vzdelania a kvalifikácie potrebnej pre túto novú éru, sa rozhodne zbavujú práv, a to nie
iba na materiálnu odmenu, ktorá sprevádza kvalifikovanú činnosť, ale aj na nádej plne sa zúčastňovať na našom národnom živote. Vysoká úroveň poskytovaného vzdelania tvorí základ pre slobodnú demokratickú spoločnosť a pestovanie spoločnej kultúry, najmä v krajine, ktorá sa hrdí pluralizmom a individuálnou slobodou."
Definovali slabé články
Odborníci zosumarizovali analýzy, poznatky, zadefinovali slabé články systému, pričom boli viaceré skutočne alarmujúce. Potom v správe začali konštruovať východiská a ciele reformných zmien, ktoré treba v americkom školskom systéme urobiť. Definovali dokonalosť vo vzdelávaní, pričom upriamili pozornosť aj na talenty. "Naším cieľom musí byť rozvíjať talenty v
ich celej plnosti. Tento cieľ si vyžaduje, aby sme pomáhali všetkým študentom pracovať až po hranice ich schopností. Mali by sme predpokladať, že školy budú mať skôr vysoké, ako minimálne štandardy a rodičia budú povzbudzovať svoje deti, aby vyťažili maximum zo svojho talentu a schopností. Hľadanie riešenia musí obsahovať záväzok celoživotného učenia."
Učiaca sa spoločnosť
Zrýchľujúca sa konkurencia vo svete musí v školskej reforme smerovať k cieľu vytvoriť "učiacu sa spoločnosť"! V roku 1983 sa po prvý raz objavuje v stratégii vzdelávania po prvý raz termín a slovné spojenie učiaca sa spoločnosť, teda spoločnosť založená na vedomostiach. Dnes týmto termínom operuje Európska únia ako so svojím strategickým cieľom. Pravdou však asi
je, že o dvadsať rokov neskôr ako USA. Podstatným základom takejto spoločnosti je idea, že vzdelanie je dôležité nielen pre to, čím prispieva k niečej kariére, ale aj pre to, aké hodnoty pridáva ku všeobecnej kvalite jeho života. Povinné vzdelávanie v mladosti je pre človeka elementárnym základom pre učenie sa počas života. Bez celoživotného učenia sa kvalifikácia môže rapídne obmedzovať. Komisia upozornila, že v USA je príliš veľa ľudí, ktorí sa spoliehajú len na vzdelanie získané v škole, teda v prvej štvrtine svojho života.
Výzva Američanom
Tvorcovia správy sa obrátili s výzvou na celú Ameriku: "Obraciame sa na všetkých, ktorým leží na srdci Amerika a jej budúcnosť: na rodičov a študentov, učiteľov, riadiacich pracovníkov a členov školských rád, vysoké školy a priemysel, odbory, predstaviteľov armády, vládnych a zákonodarných činiteľov, na prezidenta, členov Kongresu a iných verejných úradov, členov pedagogických a vedeckých spoločností, tlačové a elektronické médiá, na všetkých občanov, ktorí sú zainteresovaní. Amerika je v nebezpečenstve! Sme presvedčení, že Amerika môže ovplyvniť túto hrozbu. Vtedy, ak sa úlohy, ktoré navrhujeme, začnú riešiť hneď a naše odporúčania sa budú uskutočňovať v priebehu nasledujúcich rokov v rámci reformy našich národných škôl, vysokých
škôl a univerzít."
Reformu školstva orientovali na:
-- rozvoj prirodzených schopností mládeže za podpory rodičov
-- povinnosť národa dlhšie a kvalitnejšie sa vzdelávať
-- uvedomenie si každého človeka, že svoj osud má predovšetkým vo
svojich rukách
-- vytrvalosť a kvalitu práce učiteľov napriek slabšiemu ohodnoteniu
-- prepojenie školského vzdelávania s praxou, zvýšenie významu
vzdelania pre človeka
-- podporu školstva politikmi, vedcami, celou verejnosťou
-- podporu toku financií do vzdelania na všetkých úrovniach
-- podporu školstva z centrálnej úrovne i na regionálnych úrovniach
-- podpora školy rodičmi, obchodnými a občianskymi skupinami
Úcta k vzdelaniu
Toto mali byť kroky k naplneniu možnosti vybudovať "učiacu sa spoločnosť",
v ktorej všetky školy, ale aj odborné inštitúcie, knižnice, vedecké centrá,
múzeá, kultúrne inštitúcie vytvoria príležitosti pre všetkých, ktorí sa chcú
učiť po celý svoj život. Prezident Reagan na túto tému dodal: "Táto krajina
bola vybudovaná na americkej úcte voči vzdelaniu. Našou povinnosťou je
opätovné oživenie tohto smädu po vzdelaní, ktorý je typický pre našu národnú
históriu. Vzdelanie je hlavným základom budúcej sily tejto krajiny.
Vzdelanie musí zaujímať prvé miesto, ešte pred starostlivosťou o zdravie,
vojenskou obranou. Verejnosť veľmi jasne chápe dôležitosť vzdelania ako
základ spokojného života vzdelanej a kultúrnej spoločnosti, silnej ekonomiky
a bezpečnosti národa."
Motor blahobytu
Štát nemôže trpieť existenciu málo náročných škôl. Škôl, ktoré neposkytujú očakávanú kvalitu vzdelávania . Prieskumy ukázali, že až tri štvrtiny opýtaných si želajú, aby študenti stredných škôl plánujúci štúdium na vysokej škole v USA mali štyri roky matematiky, angličtiny, histórie USA a prírodných vied. Viac ako 50 percent ešte doplnilo dva roky výučby cudzích
jazykov a ekonomiku alebo obchod. Ďalší rozmer verejnej podpory vzdelania poskytuje perspektíva konštruktívnej reformy. Občania intuitívne chápu, čo najlepší ekonómovia preukázali vo svojich výskumoch -- že vzdelanie predstavuje jeden z hlavných hnacích motorov materiálneho blahobytu spoločnosti. Gallupov ústav, ktorý sa zapojil do prieskumov názorov verejnosti na školstvo konštatoval, že vzdelanie by malo predstavovať vrchol agendy národa.
Odhalenia
Pokiaľ ide o obsah vzdelávania, kritika smerovala najmä k jeho štruktúre a učebným plánom. Ďalej sa zistilo, že poklesli požiadavky na študentov pri domácich úlohách. Školy požadujú od žiakov menej, ale hodnotia nižšiu kvalitu lepšími známkami. V obsahu vzdelávania sa poddimenzovala matematika, biológia, chémia, fyzika, zemepis. Iba osem amerických štátov požadovalo
od stredných škôl, aby sa žiaci učili aspoň jeden cudzí jazyk, 35 štátov požadovalo od škôl iba jeden rok matematiky, 36 iba jeden rok prírodných vied. V 13 štátoch si študenti mohli voliť viac ako polovicu učiva požadovanú na úspešné absolvovanie školy.
Nekvalitné učebnice, málo hodín
Vysoké školy znížili kritériá na prijímanie študentov na štúdium. Do kritiky boli zahrnutí aj učitelia, napríklad tým, že nemajú záujem a nepodieľajú sa na písaní školských učebníc. Preto vychádzali v učebnice na nízkej odbornej úrovni. Prieskum ukázal, že až 80 percent študentov bolo schopných zvládnuť učivo skôr, ako otvorili učebnicu. Kritizované boli aj nízke finančné zdroje
na učebnice.
V oblasti využívania času študentov boli zverejnené ďalšie odhalenia, ktoré konštatujú, že v porovnaní s inými národmi americký žiak trávi činnosťou v škole oveľa menej času, ako je to obvyklé inde. Čas strávený v triede a nad domácimi úlohami je neefektívny. Pripomenuli, že zatiaľ čo v Anglicku strávi stredoškolák denne v škole osem hodín, a to 220 dní ročne, v USA je to len šesť hodín a 180 dní ročne (na Slovensku to bolo v minulom školskom roku tiež 180 dní, počas ktorých boli žiaci v školských laviciach).
Kritizoval sa nízky počet vyučovacích hodín počas týždňa. Niekde to bolo len 17 hodín týždenne, v priemere len 22 hodín. Vo väčšine sledovaných škôl sa vyučovanie študijných návykov dialo náhodne a neplánovane. Preto veľa študentov prechádzajúcich na vysoké školy nemalo žiadne študijné návyky.
Inšpirácia
Školstvo bolo vždy hybnou silou Ameriky. Komisia zdôraznila: "Sme dedičmi minulosti, ktorá nám poskytuje všetky dôvody veriť, že budeme úspešní." Teda typicky sebavedome, americky. Samozrejme, k úspechu reformných zmien treba aj rodičovskú a študentskú aktivitu a pomoc či účasť. Komisia sa preto verejne obrátila s výzvou aj k nim. Oslovila aj médiá, aby podporili pozitívne kroky
a trendy, ktoré sa budú diať. Rodičom sa odborníci prihovorili takto: "Viete, že nemôžete s čistým svedomím vyslať svoje deti do dnešného sveta bez silného charakteru a dobrého vzdelania v používaní jazyka (štátneho), prírodných vied a matematiky. Musia mať hlbokú úctu pred inteligenciou."
Aj keď americký školský systém nemožno považovať za náš vzor a ideál, ku ktorému by sme mali smerovať, je prinajmenšom zaujímavé vedieť, ako americká spoločnosť vníma význam vzdelania a akým spôsobom uvažuje v prípade, ak cíti, že systém zlyháva. Toto môže byť mimoriadne zaujímavou inšpiráciou aj pri zamýšľaní sa nad reformou školstva na Slovensku.
Ľubomír Pajtinka, spolupracovník HN
CITATY?????
Vedomosti, výučba, informácie a vzdelaná inteligencia sú novou surovinou
medzinárodného obchodu...
Solídne stredoškolské vzdelanie je na dosah pre všetkých a celoživotné
učenie môže vyzbrojiť ľudí pre nové profesionálne dráhy.