Menej zjavným je vek, preto podľa neho stanovujeme spoločenskú významnosť ľudí ako princíp číslo dva. Vek je chúlostivý, najmä ak sa stretnú dve dámy a obe chcú byť mladšie ako tá druhá. Najrelatívnejšou je pracovná funkcia. Funkcie dnes sú, zajtra nemusia byť. Ako každé správne pravidlo, i toto má výnimky. Aj význam dámy je menší, ak sa stretne s významným mužom. A tiež starší muž je spoločensky menej významný, ak sa stretne s mladším, ktorý je práve ministrom. V takom prípade považujeme muža za významnejšieho aj pri stretnutí so ženou. Hranicou, pri ktorej ustupuje význam ženy, je naozaj až funkcia ministra. Princíp spoločenského významu uplatňujeme okrem iného pri zdravení či podávaní ruky. A keď hovoríme o podávaní rúk, viete kto, ako a kedy podáva ruku ako prvý? Podať ruku človeku, ktorý práve je? Môžeme pri podávaní ruky sedieť? Zdravíme sa, keď sa s niekým stretneme alebo lúčime. Môžeme sa jednoducho pozdraviť alebo spolu s pozdravom druhému človeku podať ruku.
V našich končinách je bežné, že si pri pozdrave podávame ruky. Toto gesto používali už naši dávni predkovia. Rovnako ako my si podávali pravú ruku, lebo chceli druhej strane ukázať, že v nej nemajú zbraň, a teda prichádzajú v mieri. To je pravdepodobne najpôvodnejší dôvod, prečo sa ľudia začali takto zdraviť, preukázali si sympatiu a priateľské úmysly. Neskôr nadobudlo podanie ruky aj ďalší rozmer. Keď si dvaja obchodníci podali ruky, potvrdili tým svoj obchod. Dnes sa, najmä v pracovnej sfére, podaním ruky zdravia rovnako často muži i ženy.
StoryEditor