Keď sa išli prvýkrát pozrieť do školy pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, mala obavy, že v takej voľnej atmosfére, aká tam vládne, sa deti nič nenaučia. "Synovi sa tam však hneď zapáčilo," hovorí Jana Barátová, mamička talentovaného Jakuba, dnes žiaka druhej triedy tejto školy. O škole jeho rodičia čítali v novinách, tak sa išli spýtať, či by mali syna prihlásiť tam. Vtedy mal iba päť rokov, ale už vedel čítať. Nasledovali psychologické a prijímacie testy a z Jakuba bol prvák. V triede je najmladší, ale vôbec mu to neprekáža. "Každý z nás je v niečom lepší, v niečom horší," hovorí. "Kto je s úlohou na hodine hotový skôr ako ostatní, môže si kresliť..."
Obohatenie
Keď sme sa rozprávali o obľúbených predmetoch, zaujalo ma Obohatenie -- predmet, v ktorom sa druháci celý školský rok učili o moriach a oceánoch. V prvom ročníku sa v rámci tohto predmetu venovali rekordom zvierat a dinosaurom. Jakubovi sa tento predmet veľmi páčil, aj keď jeho detské priority sú inde -- chce byť maliarom. Popritom stíha chodiť aj do školského spevokolu, s ktorým chodieva tiež na festivaly, samozrejme, že ho bavia počítače a keď má pre chorobu vynechať jeden deň v škole, je mu to ľúto...
Štvorročné overovanie
"Túto školu som síce vymyslela ja, ale skutočnými iniciátormi boli rodičia nadaných detí, ktorí na mojom vtedajšom psychologickom pracovisku hľadali pomoc pri ďalšom vzdelávaní svojich detí," povedala pre HN Jolana Laznibatová, riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia v Bratislave. Prvé triedy pre intelektovo nadané deti vznikli podľa jej Projektu alternatívnej starostlivosti o nadané deti v roku 1993. Po štvorročnom overovaní tejto formy vzdelávania mohla vzniknúť samostatná škola v Bratislave a potom ďalšie po celom Slovensku.
V každej populácii platí zákonitosť, podľa ktorej sa v nej nachádzajú 2 až 3 percentá nadpriemerných a rovnaké množstvo podpriemerných jedincov. To platí kdekoľvek na svete. V každom väčšom meste je preto 10 až 15 takýchto detí, ktoré na rozvoj svojho talentu potrebujú mimoriadnu starostlivosť.
Ministerstvo školstva v apríli schválilo Koncepciu rozvoja nadaných detí a mládeže na Slovensku, ktorá bude súčasťou nového zákona o výchove a vzdelávaní. Podľa nej sa špeciálne vzdelávanie nadaných detí posunie zo základnej i na strednú školu, ktorú bude môcť mimoriadne nadaný žiak ukončiť aj za menej rokov, ako je bežné.
Nadaní sú zraniteľnejší
Na to, aby sa nadanie dieťaťa rozvinulo, potrebuje špeciálnu starostlivosť. Aj z obrovského intelektového nadania sa totiž nepovšimnuté deti časom "vyliečia" a stanú sa z nich priemerní ľudia. Preto je veľmi dôležité, aby rodič včas spoznal výnimočnosť svojho dieťaťa a umožnil mu vzdelávať sa v takej škole, ktorá jeho schopnosti znásobí a bude ho aj baviť. Medzi priemernými rovesníkmi sa takéto dieťa môže zbytočne trápiť. Nadané deti sú totiž oveľa citlivejšie a zraniteľnejšie. Je to aj tým, že všetko prežívajú intenzívnejšie. Vnímajú aj svoju odlišnosť, ktorá spočíva v inom chápaní vecí.
Nadané dieťa sa môže prejavovať tiež inak, ako by sme očakávali. Napríklad rozdiel medzi tým, ako rýchlo dieťa myslí, a schopnosťou formulovať myšlienky môže spôsobiť zajakávanie. Takéto dieťa sa často uzatvára do seba i pre neschopnosť komunikovať s každým a preto, že si nerozumie s rovesníkmi. Nesúlad býva aj medzi rozumovým a telesným vývojom takýchto detí. Na druhej strane nadaní bývajú dominantní, súťaživí, chcú vyhrávať.
Mnohí rodičia brzdia vývin nadaného dieťaťa v snahe neskrátiť mu detstvo, a tak mu často bránia učiť sa predčasne čítať. Nie je to však správne. Takémuto dieťaťu treba, naopak, vytvoriť podnetné prostredie, teda hovoriť s ním, čítať, analyzovať, nechať ho vysloviť svoj názor, komentovať situáciu.
Nadanie možno spozorovať už v ranom veku. Nadpriemerné deti sa zvyčajne naučia skôr sedieť a chodiť, bývajú veľmi pohyblivé až hyperaktívne, sú veľmi zvedavé. Pamätajú si názvy obchodov či áut. Potrebujú menej spánku, a preto v škôlke odmietajú poobedňajší odpočinok.