Konatelia a členovia predstavenstiev nie sú na výkon svojej funkcie dobre pripravení, ak majú za sebou len prísne odbornú -- a teda jednostrannú -- kariéru. Podnikateľskú skúsenosť totiž týmto spôsobom nikto nezíska. Nedávno to potvrdila štúdia personálnej poradenskej agentúry Heidrick a Struggles, ktorá na popud denníka Handelsblatt analyzovala odborný profil dvoch tisícov manažérov.
"Je nápadné, aké nanajvýš rozdielne sú profily generálnych riaditeľov v porovnaní s ,odvetvovými` riadiacimi pracovníkmi z oblastí, akými sú napr. financie, veda, výskum, odbyt, stratégia alebo právo," konštatuje jeden z autorov štúdie Thomas Kell, ktorý sa tejto problematike venuje dlhodobo. Podľa neho sú generálni riaditelia schopní odhaliť trendy na trhu so značným predstihom; neuzatvárajú sa pred novými poznatkami a preukazujú veľkú rozhodnosť a vodcovské kvality.
Riadiaci pracovníci s vyslovene odborným profilom vykazujú na rozdiel od nich značné slabiny. Tie sa týkajú ďalšieho vzdelávania v inej ako pôvodnej špecializácii, kvality kontaktov so zamestnancami i nedostatku tvorivého a analytického prístupu.
"Kto sa chce dostať na špičku firemnej hierarchie, mal by vo vlastnom záujme prejsť viacerými funkciami; šírka záberu je tu jasne dôležitejšia ako hĺbka," tvrdí Kell. Osobitne vhodné je napríklad to, ak potenciálny kandidát absolvuje krst ohňom trebárs na čele dcérskej spoločnosti, prípadne obchodného zastúpenia v zahraničí, za ktoré by mal prevziať celkovú zodpovednosť. Len tak nadobudne patričný rozhľad a získa aj jazykovú kvalifikáciu. Kým v USA je podobná prax bežná, v Nemecku je stále skôr zriedkavejšia. Podľa názoru spomínanej agentúry je v tomto smere najďalej škandinávska podniková kultúra, ak sa na situáciu pozeráme cez prizmu Európskej únie. (gaf), Handelsblatt
StoryEditor