Keď som si prečítala so všetkou vážnosťou názov seriálu, premýšľala som, či také niečo ozaj existuje. Z chyby samotnej sa predsa narásť nedá, ale keď to preformulujem na poučenie, vďaka ktorému som osobnostne vyrástla, na takto zadanú tému dokážem svoje myšlienky sformulovať. Najprv si musím vedieť uvedomiť, že niečo chyba alebo zaváhanie bolo, že viem pomenovať situáciu, ktorá mala byť riešená úplne inak, ako som ju riešila pôvodne. Keď toto dokážem, potom som už viac ako na polceste k úspechu. Rozlišovať správne a nesprávne momenty nedokáže každý. Keď sa mi to podarilo rozlíšiť, tak nasleduje ďalší krok, ktorým je...A aké poučenie si vezmem do budúcnosti ? Nemusím nevyhnutne vedieť odpovedať, čo je správne riešenie, ešte stále vo všeobecnosti hľadám len správne smerovanie. V tom prípade sa už celkom radostne pozerám do minulosti, v ktorej nájdem mnoho príkladov poučenia sa z chýb do budúcnosti. Spomínam si, ako mi šéf vravel: Žiadaš, aby sme ti dali ďalšieho človeka na oddelenie, pretože nestíhate termíny... Premýšľala si, čo všetko to pre teba znamená? Koľko času navyše s tým novým kolegom musíš tráviť? Ako sa zákonite zmení tvoj rebríček priorít počas pracovného dňa? Zamyslela si sa vôbec nad tým, aká náročná je práca s ľuďmi? Iste, že som si to neuvedomila a určite mal kus pravdy. Na chvíľu som zaváhala, nevedela som hneď vrátiť prihrávku a smečovať späť... Tak som radšej ustúpila s tým, že je nevyhnutné urobiť si niektoré veci sám, pričom presne viem, aký myšlienkový pochod za výsledkom je, a nedolovať zložito výsledok od svojho kolegu či podriadeného. Časom som však prišla na to, že na jednej strane mal šéf pravdu, a stále sa stotožňujem s tým, že práca s ľuďmi je tou najväčšou manažérskou výzvou, na druhej strane však už dnes viem, že som šéfovu odpoveď nemala pochopiť ako dôvod či prekážku, ale ako výzvu pracovať na sebe v ďalšom aspekte -- zdokonaliť sa v práci s ľuďmi. Delegovať, dávať právomoci, motivácie, počúvať iný názor a ukazovať príležitosti. Je to nekončiaci sa proces poznávania, v tejto sfére objavujem stále nové aspekty. Často ma prekvapí nová situácia alebo, naopak, zarazí fakt, že pri rovnakých podmienkach, rovnakom zadaní nájdem vždy iný ľudský rozmer, iné riešenie.
Poučila som sa, že práve prenechávanie kompetencií, delegovanie zložitejších úloh sú tým najsilnejším motivačným faktorom, ak sú podané tak, že ich prijme za svoje. Je to o odovzdaní dôvery tomu, kto ju dokáže spracovať a úplne najlepšie -- aj posunúť ďalej. Mám mnoho takých príkladov zo svojho okolia. Mojou zatiaľ najväčšou motiváciou a odmenou za vynaloženú energiu je radosť z ľudí, ktorí dokázali dôveru v ich schopnosti zúročiť a preniesť. Rástli popri mne a rastú ďalej. Mám z nich veľkú radosť a úprimne sa teším z každého ich úspechu.
StoryEditor