V stredoveku bolo pravdupovediac jedno, kto akým jazykom hovoril. V tomto čase sa život pohyboval v delení ľudí na: kresťan -- pohan, či urodzený -- neurodzený, pán -- poddaný. V stredoveku bola najrozšírenejším jazykom kultúrnej Európy latinčina. V nej boli písané knihy, kroniky, diplomatická i hospodárska korešpondencia. Latinčina bola hlavným vyučovacím jazykom vo vtedajších školách, v tomto jazyku sa zvyčajne učilo na univerzitách.
V dobe, keď prebiehali národné emancipačné snahy u väčšiny európskych národov, k dominantným znakom sa priradil aj jazyk a potreba písania v tomto jazyku. Latinčinu tak začali striedať nové jazyky vtedajšieho sveta. Moreplavci zasa vyvážali jazyk svojich krajín do kolónií. Tak sa posilnila portugalčina, španielčina, angličtina i francúzština.
Jazyková vojna
Prvá a druhá svetová vojna znamenala nielen agresiu vojenskú, ale aj snahu o ovládnutie nových území ekonomicky, teda aj jazykovú nadvládu na obsadených územiach. Je známe, že na obsadených územiach Nemcami sa nielen v Česku, ale aj na Slovensku i v Poľsku a ďalších krajinách posilnila pozícia nemčiny. Maďari, ktorí ukradli Slovensku počas druhej svetovej vojny jeho juh a východ, na tomto území nepripustili používanie slovenčiny, tvrdo potláčali všetko, čo bolo slovenské.
Slovensko by malo mať tiež svoju jazykovú stratégiu. Malo by byť jasné, ktoré jazyky sú dôležité pre rozvoj hospodárskych a kultúrnych vzťahov, ktoré z iných, najmä historických dôvodov. Na Slovensku sa v rámci reformy školstva v štátnych vzdelávacích programoch nedefinoval niektorý z jazykov ako kľúčový, ktorý sa musia naučiť všetci študenti, ako to bolo pred rokom 1989 s ruštinou. Je však jasné, že najfrekventovanejšími jazykmi, ktoré sa na našich školách učia, sú angličtina, nemčina, francúzština, španielčina a ruština. Je to výraz našich súčasných ekonomických politických i kultúrnych záujmov. K jazykom, ktoré majú veľa priaznivcov, patrí aj taliančina a portugalčina. Okrem toho sa v rámci národnostných škôl vyučuje u nás po maďarsky, ukrajinsky, rusínsky, rómsky a nemecky.
Latinčina sa stratila
V osobitej situácii sa v rámci reformy ocitli niektoré v minulosti populárne a dôležité jazyky, najmä latinčina a gréčtina. Tieto jazyky boli v prvej polovici minulého storočia integrálnou súčasťou vzdelávania na reálnych gymnáziách. Dodnes sú viacerí naši starí a prastarí rodičia schopní v týchto jazykoch čítať či hovoriť. Ešte koncom minulého storočia sa sporadicky latinčina vyučovala. Prijatím novej stratégie výučby cudzích jazykov sa dostala do veľmi ťažkej situácie. Vyučovať ich vlastne možno len ako výberový či voliteľný predmet. Znamená to, že v školských programoch sa objavia iba vtedy, ak sa škola začne na ne orientovať v celej škále svojich ročníkov. Pritom najmä latinčina je dodnes mimoriadne dôležitým jazykom nielen na lekárskych a farmaceutických fakultách, ale aj na právnických fakultách, na archívnictve, archeológii, vo vyučovaní dejepisu a podobne. Najmä stredné školy by tento moment nemali pustiť zo zreteľa a latinčina by mala byť súčasťou ponúkaných voľných predmetov. Význam tohto jazyka potvrdzuje aj fakt, že napríklad v Nemecku je v niektorých spolkových krajinách latinčina dodnes povinným predmetom.