Ak občan v niektorom období platil nižšie poistné na dôchodkové poistenie (z nižšieho vymeriavacieho základu) než v predchádzajúcich rokoch, v súlade so zákonom, vplyvom rozličných životných okolností, môže to preňho znamenať niekedy prakticky nižší starobný dôchodok, než by dosiahol v prípade, keby v rokoch, v ktorých dosahuje nižší vymeriavací základ, neplatil vôbec poistné na dôchodkové poistenie. Zákon umožňuje aj dobrovoľné platenie poistného na dôchodkové poistenie a niektorí ľudia si myslia, že si prilepšia na dôchodku, keď si budú platiť poistné aspoň z minimálneho vymeriavacieho základu. Avšak pozor, aj pracovníci Sociálnej poisťovne poverení informovaním občanov súhlasia s názormi, že v niektorých prípadoch je pre občana "lepšie neplatiť nič, než platiť nižšie poistné ako predtým alebo poistné z minimálneho vymeriavacieho základu". Ide najmä o občanov, ktorí predtým platili poistné z vyššieho vymeriavacieho základu. Tento problém sa však netýka len dobrovoľných platiteľov poistného na dôchodkové poistenie, ale aj povinných platiteľov. (Podrobnejšie na www.senior.sk, vyhľadaj príspevok z 18. 8. 2007 Platením poistného sa dá starobný dôchodok aj znížiť). V akom štádiu riešenia je tento problém?
"Ak občan v niektorom období platil nižšie poistné na dôchodkové poistenie (z nižšieho vymeriavacieho základu) než v predchádzajúcich rokoch, v súlade so zákonom, vplyvom rozličných životných okolností, môže to preňho znamenať niekedy prakticky nižší starobný dôchodok, než by dosiahol v prípade, keby v rokoch, v ktorých dosahuje nižší vymeriavací základ, neplatil vôbec poistné na dôchodkové poistenie." Osobne som sa zatiaľ s takým prípadom nestretla.
Vo všeobecnosti platí, že výpočet sumy dôchodkovej dávky závisí od celkovej preukázanej doby dôchodkového poistenia a hrubých zárobkov v rozhodujúcom období.
Pokiaľ dôchodca po doručení rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky nepodá v lehote do 30 dní opravný prostriedok voči sume dôchodku, vzhľadom na vyššie citované okolnosti v príspevku p. Hrebíčkovej, zamestnanci ústredia Sociálnej poisťovne pri samotnom výpočte dôchodku neskúmajú, prečo má žiadateľ napr. v posledných troch rokoch pred vznikom nároku na dôchodok osobný vymeriavací základ podstatne nižší ako za predchádzajúce roky.
Ak dôchodca podá opravný prostriedok voči rozhodnutiu o priznaní dôchodku práve z tohto dôvodu v lehote na to určenej, príslušný zamestnanec dôchodkových dávok po preskúmaní správnosti rozhodnutia a výpočtu dôchodku zašle o zistení dôchodcovi písomné vyrozumenie. Ak ani potom dôchodca nesúhlasí s vydaným rozhodnutím, v takomto prípade musí požiadať príslušný súd, aby preskúmal správnosť rozhodnutia.
Nie je mi známe, v akom štádiu riešenia je tento problém a či už bol v tejto veci podaný návrh na novelu zákona o sociálnom poistení. V zákone účinnom od 1. 1. 2010 nie sú v platnosti zmeny týkajúce sa uvedeného problému.
Pokiaľ viem, nie je v platnosti žiadny právny predpis, ktorý by upravoval v takýchto prípadoch vymeriavacie základy, prípadne inak zvýhodnil takýchto dôchodcov.
Ak by sa takéto prípady vyskytli na Ústavnom súde a boli by riešené v prospech dôchodcu a novelizované v zákone o sociálnom poistení, boli by zamestnanci dôchodkových dávok informovaní o týchto zmenách. Nevylučujem však, že niektorí dôchodcovia sa v danej veci súdia. Zväčša sa to však týka tých poberateľov dôchodkov, ktorí si po priznaní dôchodku dodatočne doplatili poistné za obdobie napr. samostatne zárobkovo činnej osoby za roky 1991 až 1993 a dôchodková dávka sa im znížila.
Veronika Bejdáková, odborníčka na sociálne poistenie