Vedomostné fiasko Slovákov v Bruseli

Záujemcovia bojovali o lukratívne miesta v Európskej komisii, parlamente, Rade EÚ a iných inštitúciách únie v novembri minulého roku. Z desiatich kandidátskych krajín bolo na písomné skúšky prizvaných až 23-tisíc záujemcov. Do Bruselu sa nakoniec nedostavila ani polovica, pričom prvým sitom prešlo len 2 465 uchádzačov. Tí úspešnejší budú musieť poslať svoje životopisy spolu s fotokópiami
vysokoškolských diplomov a ak ich komisia vyberie, čaká ich ústny pohovor v Bruseli.

Koľko sa hlásilo a koľkí naozaj prešli
Slováci v Bruseli bojovali o miesta prekladateľov, sekretárok, referentov, právnikov, ekonómov, audítorov atď. Napríklad zo 138 prihlásených na miesta audítorov, do hlavného mesta európskej únie nakoniec prišlo len 60. Kým českých audítorov prvým kolom prešlo až 19, Slovákov bolo len šesť. Belgickí odborníci vidia príčinu v tom, že v postkomunistických krajinách ešte nie je zažitá kultúra vnútorného auditu vo verejných inštitúciách. O nič lepšie neobišli ani záujemcovia o miesta so špecializáciou na verejnú správu a ekonomiku. O niečo lepšie sa umiestnili pomocní prekladatelia a sekretárky. Testy zdolalo až 301 pomocných prekladateľov, ale kapacita EÚ je 160 miest. Z 300 sekretárok prešlo len 145. Paradoxom ostáva, že z vlaňajších testov postúpil v niektorých kategóriách do ďalších kôl menší počet uchádzačov ako únia potrebuje. V prípade sekretárok je to napríklad 135.

Nové konkurzy
Záujemcov o prácu v európskych inštitúciách z prístupových krajín preto pravdepodobne koncom roka čakajú ďalšie kolá konkurzov. Týka sa to predovšetkým miest spomínaných audítorov, pri niektorých krajinách aj na ekonomiku. V niektorých prípadoch chýbajú aj prekladatelia, právnici či sekretárky. Decembrové testy potvrdili povesť o svojej náročnosti a ukázalo sa, že mnohí ľudia ich podcenili. Bruselské zdroje však pripomínajú, že takmer 23-percentná celková úspešnosť pri testoch nie je ojedinelá a zodpovedá výsledkom ľudí zo súčasných štátov únie.