Väčšina ľudí si pri zmienke o Egypte vybaví pyramídy, zástupy turistov či Suezský prieplav. V ekonomike krajiny sú to pritom hlavné zdroje príjmov. Egypt má najväčšiu populáciu a druhú najväčšiu ekonomiku v arabskom svete hneď po Saudskej Arábii a turistika je tým odvetvím, ktoré ťahá celú ekonomiku. Veď v roku 2006 navštívilo Egypt 9,1 milióna cudzincov, čo je doteraz rekordný počet. Do ekonomiky priniesli 7,8 miliardy dolárov.
Cieľom vlády je toto číslo zdvojnásobiť a do roku 2011 každoročne prijať až 14 miliónov návštevníkov. To si vyžiada zvýšenie ubytovacích kapacít z terajších 175-tisíc hotelových izieb na 240-tisíc a skvalitnenie turistických služieb na medzinárodnú úroveň. Škrtom cez rozpočet môžu byť hrozby teroristov. V Egypte naďalej platí mimoriadny stav a v súčasnosti sú sprísnené kontroly pri hoteloch v súvislosti s poslednými bombovými atentátmi v Tabe, Káhire, Sharm El Sheikhu a Dahábe.
Zlatonosné lode
Rekordné boli aj príjmy z využívania Suezského kanála, ktoré dosiahli takmer 3,8 miliardy dolárov. Využívanie Suezského kanálu príliš negatívne neovplyvnila ani vojna v Iraku. V roku 2003 sa cez Suezský prieplav preplavilo 15 667 lodí, k čomu prispel aj väčší počet vojnových lodí. Kanál sa prehlbuje, aby ním mohli prechádzať i najväčšie tankery.
Po roku 1996 príjmy z prevádzkovania kanála klesli v dôsledku prepravy ropy cez ropovod Sumed. Tento prepravuje ropu z Červeného mora do Stredozemného. Egypt vlastní 50-percentný podiel a okrem neho za tranzit dostáva 27 percent z prepravných nákladov. Abu Dhabi, Saudská Arábia a Kuvajt vlastnia po 15 percentách a Katar päť. Operatívna kapacita ropovodu je 2,3 milióna barelov denne.
Nezanedbateľným zdrojom príjmu pre štát sú aj remitencie, finančné prevody zárobkov Egypťanov pracujúcich v zahraniční, ktoré dosiahli 4,3 miliardy dolárov.
V politike nič nové
Muhamad Hosni Mubarak je nepretržite prezidentom od roku 1981. Päťkrát bol zvolený vo voľbách a štyrikrát ho potvrdilo ľudové referendum. Po podpise dohôd v Camp Davide Egypt dostával aj dostáva každoročne významnú finančnú pomoc od USA. Na vojenské účely okolo 1,3 miliardy dolárov a na civilné v priemere 800 miliónov. V posledných rokoch sa táto položka postupne znižuje, teraz je to asi 500 a na budúci rok suma klesne na 415 miliónov.
Už v roku 1991 sa prijal reformný program, ktorý viedol k úspešnej stabilizácii makroekonomiky, najmä pomocou odpustenia časti dlhov a ich reštrukturalizáciou za pomoci MMF, Parížskeho klubu a arabských krajín. Hospodárstvo sa liberalizovalo a do krajiny prichádzali investori. Egypt splnil dohodnuté programy s MMF a Svetovou bankou. Aj keď dohody v podstate plnil, privatizáciu bánk ani poisťovne doteraz neuskutočnil.
| Ramadán ovplyvňuje v Egypte verejný život aj akúkoľvek inú činnosť, vrátane podnikania. Ukončenie ramadánu pred týždňom sprevádzali na ulici vystúpenia hudobníkov vo faraónskom preoblečení, ktoré budili pozornosť najmä detí. Snímka: SITA |
Megaprojekty
Egyptská ekonomika čelí problémom v dôsledku vysokého zahraničného zadlženia, veľkej investičnej aktivite štátu v tzv. megaprojektoch s nízkou návratnosťou, ako aj v dôsledku spomaľovania štrukturálnych reforiem. Dovozy sa zvyšovali v súvislosti so znižovaním cien, export upadal pre nízku konkurencieschopnosť egyptských výrobcov. Každoročne tam prichádza na pracovný trh okolo 800-tisíc nových pracovných síl, avšak nájsť si prácu je pre väčšinu veľký problém. Oficiálne sa vykazuje desaťpercentná nezamestnanosť, ale odhaduje sa, že reálnu nezamestnanosť tvorí až približne dvadsať percent práceschopného obyvateľstva. Vláda sa snaží situáciu riešiť nielen prezamestnanosťou vo verejnom sektore pri nízkych mzdách, ale aj realizáciou rozvojových megaprojektov a rozvojom priemyselných miest ako sú 6th October City alebo 10th Ramadan City. Približne 23 percent alokovaných pracovných miest je v Káhirskom a Alexandrijskom guvernoráte.
Osídlenie novej delty
Najväčší rozvojový megaprojekt je Toshka, ktorý sa začal realizovať v roku 1997. Ide o vysoko ambiciózny plán vytvorenia alternatívnej delty podobnej údoliu Nílu na juhu územia, kde sa majú popri poľnohospodárskych plochách nachádzať nové priemyselné a turistické centrá. Spotreba vody z Nílu po ukončení projektu bude päť miliárd kubických metrov ročne. Cieľom projektu je usadiť na nových územiach okolo šesť miliónov ľudí a obrábať až 900-tisíc hektárov pôdy, čím Egypt zvýši obrábateľnú pôdu z doterajších štyroch percent až na 25. Celkové náklady na projekt sa odhadujú na 90 miliárd dolárov a ukončenie projektu sa očakáva v roku 2017.
Egyptská vláda si dokázala získať dôveru potenciálnych zahraničných investorov. Výrazne znížila colné poplatky zo 14,6 percenta na 7,3, čím liberalizovala zahraničný obchod. Daňovou reformou vláda obnovila privatizačné plány a uvoľnila obchodovanie s voľnou menou, čo viedlo k posilneniu kurzu egyptskej libry. Podarilo sa jej obnoviť dôveru rozhodujúcich finančných inštitúcií. Celkový prílev zahraničných investícií do egyptského hospodárstva v roku 2006 dosiahol hodnotu 6,1 miliardy dolárov. Vzrástli aj príjmy z privatizácie podielov štátnych bánk a podnikov. Po dokončení daňovej reformy vláda začala s privatizáciou prvej zo štyroch štátnych bánk. Ďalším cieľom vlády je dokončenie privatizácie priemyselných podnikov vo vlastníctve štátu, prilákanie nových zahraničných investorov, zvýšenie priemyselnej výroby a vývozu a poskytnutie zaujímavých investičných stimulov.
Cesta k zákazke na dromedároch
Verejné obstarávanie vrátane privatizácie sa vykonáva výlučne na základe tendrov. V Egypte má štátny sektor ešte stále výrazný podiel a nákupy sa robia takmer výhradne prostredníctvom tendrov, alebo výberom po rokovaní. Tender vypisuje investor buď ako domáci alebo medzinárodný, pričom domáci záujemca je zvýhodňovaný a jeho ponuka môže byť vyššia až o 15 percent oproti zahraničnému záujemcovi. V prípade veľkých investičných nárokov sa využíva systém BOOT (Build, Own, Operate, Transfer), keď súkromný sektor financuje infraštruktúru. Táto forma je politicky prijateľnejšou, keďže štát si zachováva pomerne silnú kontrolu a vplyv. Tento postup sa využíva najmä pri elektrárňach, cestnej sieti, letiskách, prístavoch a pod. Doba užívania investície je stanovená maximálne na 99 rokov. Vplyvný zástupca je jedným z predpokladov na úspech v tendri. Problémom pre našich podnikateľov sú aj garancie za tender, ktoré bývajú vysoké, a to zvyčajne až do desať percent z hodnoty tendra. Slovenskí investori zatiaľ Egypt obchádzajú.
Plán privatizácie
Vláda pokračuje v privatizačných zámeroch, pričom plánuje sprivatizovať celkovo 700 štátom vlastnených firiem a inštitúcií. Je to postupný proces, cieľom ktorého je zníženie finančného zaťaženia štátu na zabezpečenie činnosti týchto firiem. Do konca júna 2006 bolo sprivatizovaných 197 podnikov za takmer 16 miliárd egyptských libier. Vláda pripravuje aj privatizáciu ďalších štátnych bánk a poisťovne. Väčšina navrhnutej kooperácie s Egyptom nenašla ohlas na oboch stranách. Prvou spoločnou a doteraz jedinou slovensko-egyptskou akciou bola montáž elektromerov firmy Křižík Prešov, v 6th October City neďaleko Káhiry.
Dumpingové ceny neprejdú
Na vývoz výrobkov z členských krajín Európskej únie do Egypta sa vzťahuje systém postupného znižovania colných sadzieb v priebehu 15 rokov od podpisu asociačnej dohody (2004). Egyptské priemyselné výrobky však môžu byť odvtedy vyvážané do krajín EÚ bez cla. Pre obchodovanie s poľnohospodárskymi komoditami platí zvláštny režim. Obchodná výmena medzi EÚ a Egyptom je pod dôkladnou kontrolou, čo môže potvrdiť aj slovenská firma z Oravy OFZ Istebné, ktorej sa týka Európskou komisiou uložené antidumpingové clo na ferosilikón pôvodnom z Egypta. Opatrenie sa týka dvoch egyptských firiem The Egyptian Ferroalloys Co. a Egyptian Chemical Industries Kima. Provizórne clo platné počas 6 mesiacov až do ukončenia prešetrovania bolo uložené vo výške 20,4 percenta.
V snahe priblížiť egyptský daňový systém k medzinárodným systémom bol schválený nový daňový zákon, ktorý zakotvil významné zníženie daní. Právnické osoby sú zaťažené jednotnou daňou vo výške 20 percent, čo je polovica z ešte nedávno platnej dane.