Čo s daňovým základom? je asi najčastejšia otázka podnikateľov pred koncom roka. Čo všetko sa ešte dá či, naopak, nedá zahrnúť do nákladov je často dilemou, ktorá sa v konečnom dôsledku môže po príchode daňovej kontroly zmeniť na veľké problémy. Týka sa to najmä drobných podnikateľov, živnostníkov či remeselníkov, ktorí počítajú korunu za korunou len preto, aby zaplatili nižšie dane a s týmto cieľom nakupujú, alebo aspoň zháňajú potvrdenia a faktúry.
Jednoduchšie to budú mať tí, ktorí majú v účtovníctve poriadok, prípadne sa im o ich účty stará profesionál. Táto skupina podnikateľov presne vie, na čo sa majú v marci pripraviť, teda lepšie povedané, ako hlboko budú musieť kvôli daniam siahnuť do vrecka. Tu platí, že základ dane sa zistí podľa výsledku hospodárenia v účtovníctve, ktorý sa upraví o pripočítateľné a odpočítateľné položky. Pri jeho výpočte netreba zabudnúť na vplyv účtovných operácií, ktoré sa účtujú spravidla na konci účtovného obdobia, ako sú napríklad odpisy, opravné položky, niektoré druhy kurzových rozdielov a pod.
Prekvapenia nie sú vždy iba príjemné
Aby sme predišli nepríjemným prekvapeniam, je dobré zistiť všetky potrebné informácie ešte pred koncom roka. Takto pripravený daňovník zažije určite menej nepríjemných chvíľ ako ten, kto si po celý rok odkladá doklady do škatule od topánok alebo veľkej igelitky. V tomto prípade sa však môže stať, že z vypočítanej dane bude mať hlavu v smútku. Vysoký daňový základ tak na poslednú chvíľu zachraňujú naháňaním účteniek, nakupujú pred koncom roka počítače či dávajú prerábať kancelárie, a to všetko iba preto, aby stihli to, na čo celý rok nemysleli. Spoliehať sa teda na takúto "kuchynskú" matematiku sa väčšinou neopláca.
Každý výdavok by mal byť v súlade so zákonom
Nie je to však také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Do nákladov sa totiž nedá zahrnúť čokoľvek a v akejkoľvek sume či množstve. "Každý jeden uplatnený výdavok je potrebné vedieť zdôvodniť. A to tak z hľadiska zákona, ako aj jeho logickej podstaty a uplatniteľnosti vo výdavkoch daňovníka," upozorňuje účtovníčka Jaroslava Lukačovičová. Zákonom sú tiež taxatívne vymedzené položky, ktoré do nákladov rozhodne patria, ale aj tie, ktoré tam nemajú čo robiť. Práve ich prítomnosť by podnikateľ vo svojom účtovníctve iba ťažko vysvetľoval daňovej kontrole.
Každý daňovník by si mal preto zistiť predbežný stav svojho hospodárenia a po zohľadnení všetkých položiek približne vypočítať, akú daň bude musieť v marci budúceho roka zaplatiť. Samozrejme, netreba zabudnúť ani na všetky plánované odpisy či odpočítateľné položky, ktoré vyplývajú zo zákona a neexistujú na ne žiadne bloky či potvrdenky. Je dobré poradiť sa buď s daňovým poradcom, účtovníkom, alebo so známym. Ideálne je nazrieť do zákona, čo možno do nákladov skutočne zahrnúť, aby pri kontrole nedošlo k nemilým prekvapeniam, keď daňový úradník polovicu nákladov neuzná. "K znižovaniu základu dane je potrebné pristupovať vždy v súlade so zákonom. V prípade nezrovnalostí je možné poslať žiadosť o stanovisko na Daňové riaditeľstvo buď prostredníctvom e-mailu, alebo písomne. Najlepšia je vždy zlatá stredná cesta," tvrdí Lukačovičová.
Agresivita pri nákladoch
Jedným zo základných pravidiel oprávnenosti nákladových položiek je fakt, či vie daňovník preukázať, že ide o peniaze vynaložené na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie daňového príjmu. Samozrejme, dôležitý je aj uhol pohľadu, prípadne tzv. miera agresivity, ktorú pri nákladoch daňovník uplatní. Tento pojem, teda miera agresivity, nie je nikde oficiálne zavedený, no časť odbornej literatúry ho používa. Daňové plánovanie môže byť totiž konzervatívne. To je vtedy, ak daňovník ide "na istotu" a do nákladov si nedá nič, čo nie je presne určené zákonom o daniach z príjmov.
Druhý prístup je agresívny. Vtedy ide o extenzívny výklad daňových a iných zákonov vrátane ústavy a pod všeobecné ustanovenia sa snaží daňovník dostať čo najviac zo svojich nákladov. V prípade agresívneho plánovania však musí byť daňovník "pripravený na boj". Môže sa totiž stať, že daňová kontrola mu daň dorubí a on sa bude odvolávať, súdiť a riešiť podobne nepríjemné situácie. V konečnom dôsledku tak môže zaplatiť oveľa viac peňazí ako sumu, ktorú chcel týmto spôsobom ušetriť na daniach. Je teda na každom jednom, ako ku nákladom pristúpi. Jaroslava Lukačovičová upozorňuje na to, že "agresívny spôsob bez opory v zákone a pevnej pôdy pod nohami v obhájiteľnosti pred pracovníkmi daňových úradov je skôr adrenalínový šport a riziko dorubenia dane".
V praxi je možné všetko
Daňoví poradcovia a účtovníci sa v praxi stretávajú naozaj s rôznymi formami agresivity. Daňovníci sa bez preštudovania aspoň základných ustanovení zákona alebo konzultácie pokúšajú prepašovať do svojho účtovníctva výdavky od výmyslu sveta. Aj dôvody ich oprávnenosti sú niekedy nepodareným žartom. Dobrému účtovníkovi tak v prípade, že svojho klienta nepresvedčí o neoprávnenosti nákladov, nezostáva nič iné iba mať písomne potvrdené v podobe zmluvy, že v konečnom dôsledku zodpovedá za účtovníctvo samotný daňovník. Za všetko hovorí prípad, keď si daňovník chcel dať do nákladov kolieskové korčule s odôvodnením, že pre zlepšenie výkonu v práci si potrebuje počas obedňajšej prestávky "vyvetrať" hlavu na čerstvom vzduchu. V tomto prípade mu to však, ľudovo povedané, neprešlo. Tá istá položka, ale iné podnikanie, však môžu byť v inom prípade úplne bez problémov. A to napríklad vtedy, ak podnikateľ vlastní veľkosklad a na pohyb po ňom používa spomínané kolieskové korčule. V takomto prípade je to už oprávnený náklad. Všetko je teda naozaj závisí iba od uhla pohľadu.
Rady, ako správne určiť, čo patrí a nepatrí do nákladov:
- Je daný príjem predmetom dane?
- Ak áno, je od dane oslobodený?
- Ak nie, mám k nemu prislúchajúce výdavky?
- Viem preukázať, že ide o príjem vynaložený na dosiahnutie, udržanie alebo zabezpečenie zdaňovaného príjmu?
- Je daný výdavok uvedený v § 19 (definícia výdavkov) alebo v § 21 (ktorý rieši, čo nie je možné uznať ako daňový výdavok)?
- Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, musí si daňovník naštudovať, čo sa tam píše a podľa toho sa rozhodnúť. Ak je odpoveď záporná, je na daňovníkovi, ako sa rozhodne a či si daný výdavok uplatní alebo nie.