Malá neopatrnosť vás môže stáť veľa

Určite si pamätáte svoje heslo, ktorým sa možno raz za čas, možno častejšie, pripájate na svoj účet v banke. Pokiaľ máte účty v viacerých bankách, navyše vlastníte rôzne karty operátorov, splátkových spoločností a podobne, hesiel pribúda. Heslá možno poznajú aj najbližší členovia rodiny, veď sa nikdy nevie, kedy ich môžu potrebovať. Alebo si sťahujete z internetu programy z neoverených zdrojov či sa na účet prihlasujete z internetovej kaviarne. A to je chyba. Aby ste nečakane neprišli o svoje peniaze na účte, mali by ste byť viac obozretní voči ľuďom, ktorí čakajú len na vašu nepozornosť.

Nezabúdajte na opatrnosť
Elektronické bankovníctvo má väčšinou na výber dve formy operácií. Buď ostanete pasívnym účastníkom, vďaka čomu môžete pomocou internet bankingu či mobil bankingu sledovať uskutočňované transakcie na svojom účte. Alebo sa rozhodnete pre aktívnu formu, kde už reálne pracujete so svojimi peniazmi, posielate ich na iné účty alebo platíte rôzne inkasá. Najčastejšou chybou, prečo zmiznú vaše peniaze z účtu, je neopatrnosť. Napríklad ak pri využívaní internet bankingu vaše prístupové heslo máte uložené v obývačke, kde s ním môžu prísť do kontaktu všetci rodinní príslušníci. "Na prvom mieste je jednoznačne nedbalosť pri manipulácii s heslami, ktoré sú odkladané na verejne prístupných miestach, napísané na papieroch. Tieto údaje by si klienti mali chrániť, dôležité je aj to, akým spôsobom ich používajú a z akého počítača sa klient hlási. Počítač, ktorý používate na prácu s internetovým bankovníctvom, by mal obsahovať potrebné bezpečnostné prvky, najnovšie bezpečnostné aktualizácie, antivírusový softvér, osobný firewall a podobne,“ radí Júlia Gregáňová, vedúca Oddelenia rozvoja elektronických distribučných kanálov v Tatra banke.

Zabezpečenie stránky
Pri prihlasovaní do internet bankingu si môžete jednoducho overiť, že ste skutočne na stránke banky. "V prvom rade si pri prihlasovaní sa do internet bankingu treba kliknúť na žltý visiaci zámok v dolnej lište internetového prehliadača, aby ste vedeli, že sa skutočne nachádzate na zabezpečenej internetovej stránke. Banky klientom zasielajú nielen prihlasovacie meno a heslo, ale aj ďalší kód, ktorý je potrebný na vykonanie transakcií cez internet. Často sa tretí kód získava z takzvanej grid karty. Grid karta má výhodu v tom, že keby niekto rozlúštil informácie, ktoré klient posiela cez internet banking, nemohol by ich využiť. Videl by síce jeden konkrétny kód, ale pri nasledujúcom prihlásení by bolo potrebné zadať iný kód. Nevýhodou Grid karty je jej pomerne ľahké zneužitie - stačí ju skopírovať na klasickej kopírke,“ uvádza Marek Michlík z mBank. Na to, aby vám však niekto odcudzil peniaze z účtu, by potreboval ešte vaše prihlasovanie meno a heslo do internet bankingu. Chybou je, ak máte napríklad rovnaké heslo do banky, ale aj na do počítača či na iné webové servery. Naopak, výhodou je nezvyčajné, dobre zapamätateľné heslo, ktoré však poznáte len vy.

Na uskutočnenie transakcie pomocou internet bankingu sa okrem GRID karty používa aj elektronický osobný kľúč. Obsahuje naprogramovaný šifrovací algoritmus a šifrovací kľúč. Banka kontroluje, či je vysielaný certifikačný kód totožný s údajmi klienta a až potom odošle príkaz. Nemali by ste s ním zaobchádzať ľahkomyseľne, certifikát by mal byť na prenosnom médiu, ktoré je zabezpečené prístupovým kódom. Bezpečnejšou formou je esemesková autorizácia. Marek Michlík zdôvodňuje prečo. "Pri väčšine operácií na účet zadávate jednorazovo generovaný esemeskový kód zaslaný na vaše číslo mobilného telefónu. Samozrejme bezplatne. Pri tomto spôsobe autorizácie by musel mať potenciálny zlodej nielen vaše prístupové heslo do internet bankingu, ale aj váš mobilný telefón. Ten však väčšina ľudí nosí stále so sebou.“

Rizikom sú verejné počítače
Vari najrizikovejšie sú na použitie platenia cez internet banking verejné počítače. Preto ak nemusíte, nevyhľadávajte ich s týmto cieľom. Neviete totiž, akým spôsobom sú zabezpečené a monitorované. Ako hovorí Tatiana Jonáková z OTP Banky, môže prísť jednoduchšie k zneužitiu osobných údajov, keďže nemáte istotu, či je počítač vybavený kvalitným antivírusovým programom s pravidelne aktualizovanou databázou a firewalom, ktorý chráni proti neautorizovanému vstupu z prostredia internetu. Tereza Molnár Copláková z ČSOB zároveň upozorňuje na ďalšiu vec. "Takýchto rizík je niekoľko. Napríklad sa vystavujete nebezpečenstvu odhalenia krokov, ktoré ste na počítači vykonali. Ak je po vás ďalším používateľom technicky zdatný človek, ľahko si na počítači zistí, aké úkony ste pred ním na počítači vykonávali. Vhodné je preto používať alternatívne bezpečnostné prvky, ako, povedzme, autentifikačný alebo autorizačný SMS kľúč alebo čipové karty.“ Hlavným rizikom teda je, že pri verejne dostupnom počítači neviete, čo je na danom počítači nainštalované. "V počítači môže byť nainštalovaný softvér, ktorý zaznamenáva stlačené klávesy, čím môže odchytiť prihlasovacie údaje a heslá, ktoré prostredníctvom klávesnice zadáte. Tie môžu byť následne zneužité,“ dodáva Alena Walterová zo Všeobecnej úverovej banky.

Aké poplatky sa zdajú ľuďom primerané
- Prijateľný poplatok za internet banking je podľa dvoch tretín (62 %) používateľov internetu taký, ktorý neprevyšuje približne 0,1 eura (3 Sk).
- Až tretina (35 %) by za internet banking najradšej neplatila nič.
- Pre takmer 9 % ľudí je prijateľný poplatok za účtovnú položku približne 0,3 eura (6 Sk).

Zdroj: TNS SK, Bratislava