O vlak cez gibraltarský tunel by mohol byť veľký záujem, tvrdia optimisti. Využívali by ho nielen marockí robotníci, ktorých v Španielsku pracuje už teraz oficiálne asi pol milióna, ale predovšetkým európski turisti. Tí totiž čoraz viac objavujú severoafrické Maroko. Len v roku 2005 ich tam prišlo šesť miliónov a v roku 2010 by ich malo byť podľa odhadov až desať miliónov.
Tri paralelné rúry
Na prvý pohľad sa Európa z rušného nábrežia marockého prístavu Tangier zdá na dosah. Španielske pobrežie vidieť na morskom horizonte len necelých pätnásť kilometrov do diaľky. Hoci už desiatky rokov pripravujú politici, ekonómovia a inžinieri plány, ako túto vzdialenosť preklenúť, nikomu sa k realizácii zatiaľ priblížiť nepodarilo. V posledných mesiacoch však plány na prepojenie Európy a Afriky opäť ožívajú. Marocká a španielska vláda začali podnikať prvé kroky, aby ich posunuli dopredu a aby sa vybudoval železničný tunel na dne Gibraltarskej úžiny. Po desaťročiach príprav si najali švajčiarsku stavebnú firmu, aby vypracovala technické výkresy.
Ak sa tieto návrhy podarí uskutočniť, projekt by patril k najambicióznejším stavbám na svete. Významom by sa vyrovnal dielam, ako sú Panamský prieplav či Eurotunel medzi Európu a Britániou. Stále však zostáva vyriešiť veľa technických i finančných problémov. Priaznivci projektu však tvrdia, že ak pôjde všetko hladko, mohol by sa tunel sprevádzkovať okolo roku 2025.
Podobne ako Eurotunel aj gibraltarský projekt by sa mal skladať z dvoch paralelných železničných tunelov, každý pre jeden smer. Medzi nimi by bol ešte jeden tunel -- servisný. Stavbári však varujú, že v prípade gibraltarského diela bude potrebné vyriešiť oveľa ťažšie stavebné komplikácie.
Rizikom je mäkké dno
Eurotunel leží v hĺbke "len" 60 metrov, zatiaľ čo v najužšom mieste gibraltarského prielivu je more hlboké až 900 metrov. Najmä z tohto dôvodu nemôže tunel v Gibraltare ležať práve tam. Preto sa počíta, že povedie z mysu Malabata v Maroku do španielskej Pulta Alomy. Navyše, na rozdiel od Eurotunelu, ktorý je vyhĺbený v relatívne pevnej skale, je dno pod Gibraltarom oveľa priepustnejšie. Tunel preto bude musieť byť zapustený do dna ešte o ďalších 90 metrov. A aj napriek tomu bude vzhľadom na tlak voda silno presakovať. "To je zrejme najväčší problém, s ktorým sa budeme musieť vyrovnať. Musíme sa zahryznúť hlboko do morského dna, ktoré je veľmi mäkké. A nad ním je ešte vysoký stĺpec morskej vody s veľkým tlakom," potvrdil pre WSJ šéfkonštruktér Andrea Panciera zo švajčiarskej firmy Lombardi Engineering, ktorá dostala zákazku vypracovať plány tunela.
Ďalším problémom, ktorý bude treba vyriešiť, sú financie. Ani Maroko, ani Španielsko ešte nezverejnili, ako chcú projekt financovať. Údajne sa spoliehajú na súkromný kapitál aj na podporu únie. Podľa odhadov by sa cena mala pohybovať od 6,5 do 13 miliárd dolárov, o čosi menej než stála výstavba Eurotunela. Do nej "nasypali" súkromní investori 20 miliárd dolárov. Problémom však nakoniec nie je ani tak cena, ako skôr to, že príklad Eurotunela ukazuje, ako si ani taká významná stavba na seba nemusí zarobiť -- Eurotunel je už roky v strate a ocitol sa aj na pokraji bankrotu.
(WSJ, bič)
Gibraltarský tunel
Španielsko a Maroko plánujú postaviť podmorský železničný tunel medzi Európou a Afrikou. Mal by sa podobať Eurotunelu, ktorý spája kontinentálnu Európu s Britániou. Dokončiť by ho mali v roku 2025.
Porovnanie tunelov
*Eurotunel*Gibraltarský tunel
Celková dĺžka (v km)*49,9*38,6
Dĺžka pod vodou (v km)*38,6*27,7
Hĺbka pod vodou (v m)*61*300
Cena (v mld. dolárov)*20*6,5 až 13