V čase, keď iní dopíjajú v zamestnaní prvú doobedňajšiu kávu, ona už máva za sebou niekoľko pracovných stretnutí. Mobil si nikdy nevypína. Od rána do noci rozošle nespočetné esemesky. Stáva sa, že jej pracovný deň trvá i 18 hodín.
S takýmto nasadením prišla do Bratislavy hájiť farby tretieho mobilného operátora na Slovensku - Telefóniky O2 - Češka Zuzana Řezníčková. Z materskej firmy v Prahe prišla do pobočky v Bratislave na post riaditeľky pre predaj, zodpovednej predovšetkým za vybudovanie klientely. Inými slovami Telefónica 02, aj pod jej vedením, vstupuje na trh mobilnej komunikácie na Slovensku, ktorý si tu doteraz výhradne delili len dvaja operátori. Teraz pôjde o to - odkrojiť obom žralokom z koláča.
O začiatkoch
Rodáčka z Pardubíc vyštudovala na chemicko-technologickej fakulte analytickú fyzikálnu chémiu. Odboru zostala verná len do roku 1989. Potom okamžite vycítila, že šancí je zrazu nepreberné množstvo. Nebránila sa ničomu. Na inzerát si vybrala prácu v jednej z firiem, kde ju prijali na miesto obchodného zástupcu. Aké mala pri tom šťastie, zistila až neskôr. "Aj pri svojej neznalosti som si vybrala renomovanú americkú spoločnosť Masterfood. Až potom som zistila, že je to firma s jedným z najprepracovanejších systémov predaja v rýchloobrátkovom tovare."
| České Hospodářské noviny označili Zuzanu Řezníčkovú za druhú najvýznamnejšiu ženu českého biznisu. Snímka Štefan Laktiš |
Po nej nasledovalo manažérske pôsobenie v niekdajšom Euroteli, rok v Českých aerolíniách, krátkodobé zotrvanie v kresle generálnej riaditeľky v Mediateli a návrat do sféry mobilnej komunikácie, do Telefóniky O2.
O tíme a kolegoch
Na Slovensko si priviedla niekoľko českých spolupracovníkov. Do najužšieho manažérskeho, ale aj toho najširšieho tímu samozrejme priberá i Slovákov. "Čo by sme sa mohli od nich učiť, je nadšenie a entuziazmus, s akými do toho slovenskí kolegovia idú. Ich chuť robiť je až nákazlivá. Som veľmi nadšená." Rozdiely v profesionalite medzi slovenským a českým prostredím nevidí. "Akurát že u vás sú rokovania s partnermi priateľskejšie, menej formálne. Ale to vyplýva z naturelu."
Otázka o veku ľudí v jej tíme ju najskôr zaskočí. "A viete, že som ho nikdy neskúmala? Je to niekde asi okolo štyridsiatky." Svoju neznalosť v tomto smere hneď vysvetlí. Neverí totiž na vek, ale na skúsenosti - poznanie života a praxe človek nenahradí žiadnou prečítanou knihou, poučkou ani tréningom. Ale, ako tvrdí, je pravda, že sú ľudia schopní vyvíjať sa v tomto smere oveľa rýchlejšie. "Ak som vo svojej kariére na niečo pyšná, tak na pár ľudí, ktorí vyrástli vedľa mňa alebo podo mnou. Môžem uviesť príklad istého dnes už tridsiatnika, ktorý začínal pri mne ako chlapec po vysokej škole. Jeho vek absolútne nekorešpondoval s prístupom a so životným nadhľadom. Teraz je finančným riaditeľom veľkej firmy. Ale on bol výnimkou."
O stratégii tretieho mobilného operátora na našom trhu má jasnú predstavu. Slovenská pobočka síce využíva synergiu s Českom, ale zásadné veci sú na pleciach ľudí na Slovensku. S potešením pozoruje, aký je o prácu v mobilných komunikáciách u nás obrovský záujem. "Nesie to so sebou zaujímavosť tej práce, je veľmi sexi," zasmeje sa. Keďže Telefónica O2 urobila široký nábor, firmu zasypali nie stovky, ale tisíce životopisov od záujemcov o miesto či spoluprácu. Celofiremná atmosféra nabitá prácou jej vyhovuje. "Je to možno unikátne, asi už nikdy nebudem mať to šťastie zažiť niečo podobné. Aj to je dôvod, prečo som ponuku prijala. Nesplietla som sa. Tvoriť niečo nové... Želala by som všetkým, aby to zažili."
Mobily, ktoré aj sama pomáha presadzovať do našej každodennosti, chápe ako nevyhnutnú, niekedy nenahraditeľnú vec. Trocha chápe aj tých, čo ich nenávidia, ale mnohí si podľa nej z toho robia pózu. "Zabúdajú, že mobil má jedno krásne tlačidlo, ktorým sa dá vypnúť."
Ako matka dnes už 21-ročného syna mu ho dovolila v detskom veku, už v dvanástich rokoch. Chápala to ako obrovskú výhodu. "Nepoznám lepší pocit pre mamu, ktorá je veľmi zamestnaná, ak vie, že minimálne cez telefón má dieťa v dosahu. Môj syn je dodnes zvyknutý, že hoci žijem v inej krajine, sme v kontakte a mám pocit, že o ňom viem."
O sebe
Ako Pražanka má byt v českej metropole, ale keďže väčšinu týždňa trávi na Slovensku, byt si začala hľadať aj tu.
Natoľko teraz žije len manažovaním, že osobný život v Bratislave má na nule. "Budem sa musieť nad ním zamyslieť a niečo zmeniť, pretože napríklad včera som skončila prácu o pol druhej v noci. Človek nad tým najprv vôbec nepremýšľa, no chvíľami som začínala mať pocit, že takto už ďalej nie... Začala som si písať zoznam, čo by som pre seba mala urobiť."
Ako si v tejto hektike dobíja vnútorné baterky? Že absolútne nič nerobí. Vypne. Za čas, odkedy pracuje, sa to naučila. "Bez toho by som asi dlho takto neprežila."
Viacero významných postov, zadosťučinenie z práce a, takpovediac, manažérske výslnie však mávajú aj celkom nečakané medzihry. Keď bola generálnou riaditeľkou Mediatelu, kam šla s úlohou uskutočniť transformáciu firmy, proces rozbehla, ale po necelom pol druha roku ju zrazu odvolali. Oficiálny dôvod znel - obdobie transformácie sa skončilo, ďakujeme, na čelo už treba niekoho nového. "Nepátram po príčinách, ale keď som tam skončila, tak s tým, že v tej chvíli nemáte žiadnu ďalšiu ponuku, ani prácu. A vypadnete z biznisu."
Nie je to nič príjemné, ale s odstupom zisťuje, aká to bola prepotrebná skúsenosť. "Z ľudského pohľadu som za ňu veľmi vďačná, lebo som si z nej veľa vzala. Veľmi sa mi uľavilo, keď som si uvedomila, že síce rada chodím do práce a robí mi dobre, keď za mnou vidieť výsledky, ale zároveň - nie som od nej závislá."
O prebudení
Vypadnúť z náročného kolobehu znamenalo ocitnúť sa zoči-voči vlastnému názoru na životné hodnoty. Vidieť všetko z iného uhla. "Hoci ten nános tu bol - že všetko dôležité som mala spojené len s prácou - zistila som, že pod ním sú aj iné hodnoty a že mám na čom stavať. Pre mňa to bolo prekvapenie zo samej seba. V pozitívnom zmysle."
Najprv mala pocit, že po 15 rokoch vypätia a budovania kariéry sa už bez práce nezaobíde, a ono to šlo! Dokonca lepšie. Ďalšia vec bolo jej súkromie - náhla zmena jej nesmierne pomohla vnútorne sa vrátiť späť k rodičom. "Mám k nim veľmi dobrý vzťah, ale v hektike budovania kariéry som si nemala čas všimnúť, že ich zanedbávam, a pritom som jediná dcéra." Netvrdí, že by si chcela také zvraty opakovať veľmi často. "Musím však priznať, že v manažérskom svete poznám niekoľko ľudí, ktorým by som odporučila, aby niečím takým prešli. Pomôže to postaviť sa znova na zem a poľudštiť sa."
O ženách - manažérkach
Medzi šéfmi - ženami a šéfmi - mužmi nevidí odlišnosti v kvalite riadenia, ale isté špecifiká podľa nej sú. Napríklad ženy sú všeobecne empatickejšie, no na druhej strane aj tvrdšie. Zažila napríklad, že mužskí nadriadení niekedy mali problém dať jej ako žene spätnú väzbu, či už pozitívnu alebo opačnú. Možno preto, že chlap povie chlapovi ľahšie - tak toto teda nie, neblbni - ale povedať to kolegyni sa asi nezdá celkom priechodné. V tomto smere, ako tvrdí, ženy problém nemajú. "Najmä na začiatku kariéry si strážia, aby ich nevnímali ako hysterky, ale ako pragmatické, racionálne osoby, ktoré sa vyrovnajú mužom," zamýšľa sa Řezníčková. Hlavne na začiatku kariéry majú tendenciu to až preháňať, čo je podľa nej logické. Majú obavu, aby niekto náhodou neutrúsil: Čo už môžeš čakať od ženy... Preto sa snažia pracovať s ľuďmi veľmi sofistikovane a podľa pravidiel. "Až ľudská skúsenosť a to, že prejdete rôznymi prekvapeniami profesie, vám dá nadhľad. Ak ste schopná a nadhľad vám pridá aj tú ľudskosť, potom sa manažérka môže celkom vydariť. Ale nie je to pravidlo."
| Vyštudovaná chemička Zuzana Řezníčková prešla v 90. rokoch dráhu od obchodnej zástupkyne cez manažérske posty až po terajšiu pozíciu riaditeľky pre predaj spoločnosti Telefónica O2 pre ČR a SR. Najviac, ako tvrdí, sa naučila v začiatkoch v americkej firme Master Foods. Z tohto obdobia čerpá dodnes. Řezníčková bola výkonnou obchodnou riaditeľkou EuroTelu Praha, viceprezidentkou ČSA a generálnou riaditeľkou Mediatelu Praha. Snímka Štefan Laktiš |