Lockheed Martin má vyvinúť a vyrobiť vesmírnu loď, ktorá nahradí dnešné raketoplány. Američania s ňou budú lietať k vesmírnej stanici a raz možno aj k iným planétam.
Obrat sna na skutočnosť
Šancu postaviť novú kozmickú loď nedostanete každý deň, tvrdí Skip Hatfield, ktorý má v americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA) na starosti projekt Orion. Jeho cieľom je skonštruovať kozmický stroj, ktorý dopraví ľudí na Mesiaca a perspektívne aj na Mars.
Hatfield vie, o čom hovorí. Američania lietajú na orbitu raketoplánmi Space Shuttle, ktoré skonštruovali pred vyše tridsiatimi rokmi. Ruské Sojuzy sú ešte staršie -- ich technický koncept je z polovice 60. rokov minulého storočia a pôvodne mali lietať s ruskými kozmonautmi na Mesiac.
Najnovšie lode majú vlastne Číňania, ich Nebeský koráb, silne inšpirovaný osvedčenými Sojuzmi, po prvýkrát letel v roku 2004. A to je všetko. Európania sa už dávnejšie ambície postaviť vlastnú kozmickú loď vzdali a aj Japoncom zatiaľ stačí, keď si zaplatia za let svojho kozmonauta v americkom raketopláne.
Dve veľké aliancie
O Orion súťažila špička amerického aerokozmického priemyslu. V hre nebola len priama zákazka za 3,9 miliardy dolárov, ale predovšetkým prestíž.
Verejnú súťaž na koncept a vývoj novej vesmírnej lode, pôvodne označovanej CEV (Crev Exploration Vehicle -- pilotovaný výskumný prostriedok), vyhlásila NASA v polovici roku 2004.
Hlavnými rivalmi boli už tradične spoločnosti Boeing a Lockheed Martin.
Obe firmy vytvorili aliancie, v ktorých sústredili osvedčených dodávateľov kozmickej i leteckej techniky pre Pentagón i NASA. Boeing si vybral firmu Northrop Grumman, Lockheed Martin poňal spoluprácu komplexnejšie.
Diplomati z Lockheedu
Lockheed pribral do aliancie hneď päticu partnerov, ktorí sú špičkou v technológiách potrebných pre jednotlivé systémy novej vesmírnej lode. Medzi nimi je aj európsky EADS Space Transportion, takže spojenci spoza Atlantiku nemôžu Američanom vyčítať, že sa do najväčšieho technického projektu pustili na vlastnú päsť a len pre zvýšenie prestíže značky USA.
Lockheed uzavrel zmluvu aj so štátom Florida. V prípade víťazstva sľúbil, že Johnson Space Center, ktoré patrí NASA, sa stane základňou celého programu. Tak ako za starých dobrých čias, keď na Floride počas programu Apollo pracovalo desaťtisíc špičkových odborníkov z celých Spojených štátov.
"Vytvoríme ekonomické stimuly na úspešnú výrobu CEV práve tu v Johnson Space Center, kde sa vesmírna história začala a bude pokračovať aj v budúcich rokoch," vyhlásila viceguvernérka štátu Florida Toni Jenningsová. A guvernér Jeb Bush, brat amerického prezidenta, venoval zo štátnej kasy NASA na program CEV takmer 46 miliónov dolárov.
Zákazka za osem miliárd
Zrejme aj táto šikovná diplomacia pomohla Lockheedu k víťazstvu v tendri. Sedemročný kontrakt s NASA na obdobie od 8. septembra 2006 do 7. septembra 2013, ktorý zahŕňa vývoj a testovanie novej lode, má hodnotu 3,9 miliardy dolárov.
V tomto čase by mal byť Orion pripravený na prvý let s posádkou. Cieľom bude Medzinárodná vesmírna stanica ISS, ktorá parkuje na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme.
Výroba kozmických lodí a údržba flotily Orionov bude podľa predpokladaného kontraktu (od 8. septembra 2013 do 7. septembra 2019) stáť ďalších 4,25 miliardy dolárov.
V tom čase by sa už mali americkí astronauti vydať na Mesiac a oprášiť slávu Neila Armstronga a jeho súputníkov, ktorí ako prví ľudia vkročili na iné vesmírne teleso. Na Mesiaci však môže byť okolo roku 2020 dosť rušno. Chystajú sa tam aj ambiciózni Japonci a občas sa podobné správy ozvú aj z tajnostkárskej Číny.
Loď pre Mesiac a Mars
Loď Orion bude srdcom nového amerického programu, ktorý začiatkom storočia ohlásil prezident George W. Bush. Má vrátiť Američanom objaviteľského ducha vesmírnych ciest -- do roku 2020 by mali opäť pristáť na Mesiaci a v ďalšom desaťročí sa vydať ďalej, na Mars. Dopravným prostriedkom bude Orion.
Lety na najbližšie kozmické teleso nebudú lacné, počíta sa s nákladmi okolo 105 miliárd dolárov. Aj preto NASA šetrí na každom kroku a do roku 2010 zastaví prevádzku neefektívnych raketoplánov. Orion bude zabezpečovať aj spojenie s Medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS, pričom na obežnú dráhu dopraví šesť astronautov.
Orion sa koncepčne podobá lodi Apollo, s ktorou v minulom storočí Američania dobyli Mesiac. "Využívame najlepšie skúsenosti z projektu Apollo i programu raketoplánov. Už teraz máme k dispozícii všetko potrebné -- počítače, elektroniku, pohonné jednotky či systémy na zabezpečenie životných podmienok posádky. Nemusíme robiť žiadne technologické experimenty, iba tam, kde to bude nevyhnutné. Aj preto veríme, že uspejeme," hovorí Neil Woodward, riaditeľ výskumných letov vo washingtonskej centrále NASA.
Orion poskytne pri letoch na Mesiac štvorčlennej posádke 2,5-krát väčší priestor ako trojsedadlové Apollo. Kým predchádzajúce lunárne misie trvali najviac niekoľko dní, nová kozmická loď môže lietať okolo Mesiaca pol roka a zabezpečovať staviteľov lunárnych základní.
HVIEZDNE ALIANCIE
LOCKHEED MARTIN
Lockheed Martin je jednou z najväčších zbrojoviek na svete so 135-tisíc zamestnancami. Do jeho portfólia patria lietadlá F-16, F-22 Raptor či pripravované F-35 Lighting II, strategické rakety Trident a raketové nosiče Titan. Lockheed spolupracuje s NASA na oboch hlavných vesmírnych programoch: Space Shuttle i na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Bol hlavným dodávateľom Hubblovho vesmírneho teleskopu, sondy Caa kométy Wild 2.
Pri vývoji Orionu spolupracuje so spoločnosťami:
-- United Space Alliance. Spoločný podnik Lockheedu a Boeingu na technické zabezpečenie letov raketoplánov.
-- EADS Space Trasportation. Filiálka európskej firmy EADS, vyrába airbusy, stíhačky Tajfún, nosné rakety Arian, buduje komunikačný systém Galileo.
-- Orbital. Špecialista na raketové motory na tuhé palivo.
-- Honeywell. Dodávateľ chladiacich, navigačných a riadiacich systémov.
-- Hamilton Sundstrand. Vyše 40 rokov montuje do amerických lodí systémy na zabezpečenie životných podmienok pre astronautov.
BOEING/NORTHROP GRUMMAN
Aj Boeing je vďaka filiálke Boeing Defense Systems jednou z najväčších zbrojoviek sveta. Vlani sa stal svetovou jednotkou vo výrobe bojových lietadiel a vesmírnych zariadení, ako aj jedným z najväčších prevádzkovateľov satelitných komunikácií. Vyrába lietadlá F-15, F-18, strategický bombardér B-2 Spirit, raketové nosiče Delta a ďalšie. Pôvodne výrobca civilných lietadiel sa zmenil na mamutiu zbrojovku vďaka akvizíciám veľkých leteckých firiem -- okrem iných:
-- McDonnell Douglas. Vyrobil tiež prvé americké kozmické lode Mercury a Geminy i raketoplány Space Shuttle -- po tom, čo "zhltol" jeho pôvodného výrobcu Rockwell.
-- Norh American. Výrobca najrýchlejšieho pilotovaného raketového lietadla X-15 a kozmickej lode Apollo.
Ani Northrop Grumman nie je malý hráč. Zamestnáva 125-tisíc ľudí a okrem satelitov vyrába lietadlové a iné bojové lode. Na vesmírnych programoch pracuje v Northorope 20-tisíc zamestnancov.
(Ne)zabudnutá história
Prvý Američan, dnes legendárny Neil Armstrong, vystúpil na povrch Mesiaca 21. júla 1969. Jeho posádka, tak ako desať ďalších, naň dorazila na lodi Apollo, ktorú vyrobili -- po víťazstve vo verejnej súťaži -- vo firme North American.
Víťazstvo North Americanu však bolo vtedy sporné a malo tragické dôsledky. S jednoznačne lepším technickým konceptom totiž prišla firma Martin, no vtedajší šéf NASA James Webb nečakane uprednostnil North American. Oficiálnym dôvodom bola o vyše 34 percent nižšia ponuka nákladov. Časom však vyšiel najavo lobizmus a "dobré vzťahy" Webba s víťazom súťaže, zainteresovanými firmami a kongresmanmi. North American napokon predražil náklady zo sľubovaných 1,2 miliardy až na tri miliardy dolárov.
Najhoršie však prišlo v januári 1967. Trojčlenná posádka Apolla 1 zahynula pri požiari v kabíne lode počas nácviku štartu. Tragédia bola dôsledkom konštrukčných chýb a množstva horľavých materiálov, na ktoré bezvýsledne upozorňovali technici NASA. Agentúra strácala dôveru v dodávateľa a spoluprácu poznačila veľká nervozita. Riaditeľ pilotovaných kozmických letov Brainerd Holmes diplomaticky konštatoval, že výber North American "vôbec nebolo rozumným rozhodnutím". Astronauti však kritizovali Apollo otvorene. "Tú haraburdu mali dávno hodiť do mora" (Richard Gordom). Alebo "Existujú rôzne ,rachotiny'. Niektoré môžu byť vcelku neškodné, Apollo však bolo vyložene nebezpečné" (James Lovell, veliteľ legendárnej výpravy s číslom 13).
Spomienky na oheň a požiar sa natrvalo usadili v podvedomí všetkých, čo rozhodujú o pilotovaných letoch. Možno aj preto sa tentoraz história nezopakovala. Zákazku na novú mesačnú a perspektívne aj marťanskú loď získala firma, ktorá pokračuje v diele spoločnosti Martin. Boeing možno doplatil na zlú povesť, ktorú si v NASA urobil North American (dnes je súčasťou Boeingu).
Tému pripravil Ľubomír Jurina