Chyby, ktoré sa urobia v urbanizme, sa nedajú odstrániť. Ktorých nových stavieb sa to týka najviac?
- Nemám nič proti novým stavbám, veď mesto je živý organizmus. No veľký pozor treba dať predovšetkým na rozmiestnenie a charakter výškových stavieb. Pre centrálnu mestskú oblasť sme už prijali regulačnú zásadu - výška 21 metrov a dosť. V praxi to znamená sedem až osem podlaží, inak sa nedá v diaľkových pohľadoch ochrániť panoráma mesta. To bol napríklad konflikt plánovanej veže Auparku, ktorá z petržalskej strany vstupovala do panorámy Hradu i Nového mosta s kaviarňou.
Dá sa výstavbe vežiakov nejakým spôsobom zabrániť?
- Samozrejme, že sa Bratislava neubráni a výškové budovy budú pribúdať. No mali by sa plánovite sústrediťdo určitých bodov, a nie ich po jednom roztrúsiť po celom meste. Viem si predstaviť, že pri moste Apollo vyrastie hneď niekoľko vežových objektov. Nebudú prekážať. Naopak, zdôraznia nové centrum, ktoré tam v budúcnosti vznikne. Takisto by mohli vzniknúť pozdĺž Bajkalskej ulice. V križovatkách, kde nevytvárajú len akýsi vstup do mesta, ale sú výbornými orientačnými bodmi.
Iste, výškové budovy plnia aj túto funkciu. Sú tiež vhodné na bývanie?
- Určite nie. Najmä preto, že môžu vzniknúť vážne problémy, keď sa na jednom mieste sústredí priveľa bytov. To nikdy nerobí dobrotu a zákonite dochádza ku konfliktom. Skúsenosti zo zahraničia tiež potvrdzujú, že keď výškové obytné domy nemajú dokonalé služby, zvrhnú sa jednoducho na baráky, kde je kriminalita, kde sú drogy...
Toto sú ale byty, ktoré sa kupujú do vlastníctva a sú dosť drahé ...
- Nehovorím, že vo výškových domoch sa nedá bývať. Ale vyžaduje si to skutočne dokonalé zázemie komplexných služieb. S recepciou, fitnesom, bazénom, parkovaním, možnosťou nákupov i s reštauráciou. Samozrejme, aj s primeraným vlastným okolitým prostredím. To sú potom naozaj veľmi luxusné domy, ktoré fungujú relatívne dobre. No nemôžu byť nalepené na susedné objekty v zastavanom území tak, ako sa stalo zvykom v Bratislave.
Bratislava a Dunaj patria k sebe. Ako sa vám pozdávajú súčasné nábrežia?
- Jedno i druhé je v súčasnosti veľký urbanistický, ale aj architektonický problém. Petržalské nábrežie už vlastne neexistuje a Bratislavské medzi mostom La Franconi a Starým mostom sa vôbec nedá porovnávať s tým, čo voľakedy znamenalo. Zeleň je zúžená, hluk je oveľa väčší a ísť sa na promenádu prechádzať s detským kočíkom - to si ani neviem predstaviť. Ešte viac ma trápi, že Bratislavčania nemajú žiadny kontakt s vodou Dunaja. Na rozdiel od Budapešti či Viedne, kde je kontakt s vodou oveľa lepší, bližší.
Ako sa dá dosiahnuť kontakt s vodou, keď hneď vedľa rieky vedie komunikácia?
Viac ako 11 rokov nemala Bratislava hlavného architekta, tento mesiac sa ním stal profesor Štefan Šlachta. Pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení, kde bol sedem rokov rektorom. Okrem toho je dlhoročným prezidentom Spolku architektov Slovenska a vydal viacero odborných publikácií. Šlachta plánuje spoluprácu so zahraničnými mestami a hodlá zriadiť architektonickú radu mesta. Snímka Dušan Knap
- V Budapešti si človek pred budovou parlamentu sadne na schodíky a môže si namáčať nohy v Dunaji. Veľmi pomohla práve nábrežná komunikácia, ktorá je zapustená v akomsi polootvorenom tuneli. Iste, je pár dní do roka zatopený - no a čo? Podobné riešenie má Paríž i Praha. V Bratislave je to zatiaľ hudba budúcnosti. Projekt írskej spoločnosti Ballymore v zóne Pribinova s takýmto riešením však ráta.
Voda, stromy, životné prostredie... Nechýbajú legislatívne páky na ich ochranu?
- Na jednej strane máme zákony, ktoré dávajú dosť možností, aby sme niektoré veci usmerňovali, niektorým zabránili. No mrzí ma, keď vidím snahu štátnych úradníkov skôr vychádzať investorom v ústrety, ako ich tlačiť k múru. Napríklad čierne stavby, je tu stále snaha ich legalizovať, a nie ich búrať. Keby sa zbúrala jedna, dve, ostatné nevzniknú. Máme stavebnú inšpekciu, máme ministerstvo životného prostredia. Ak toto ministerstvo povolí takú zástavbu na hraniciach Sadu Janka Kráľa, akou je Aupark, potom ťažko rozprávať o ochrane životného prostredia.
To znamená, že Aupark bol postavený vedľa Sadu Janka Kráľa nevhod?
- Áno. Podľa aktualizovaného územného plánu z roku 2003 tam síce môže byť zástavba, ale prevládajúca funkcia musí byť zelená. Kde však je pri Auparku zeleň? Prečo s takýmto riešením ministerstvo životného prostredia súhlasilo? Investor, ktorý chce v súčasnosti rozširovať Aupark, sa oháňa právoplatným stavebným povolením. Žiaľ, zo svojho pohľadu má pravdu. Ale ja sa pýtam - kto dával pečiatky z rôznych inštitúcií, aby stavebné povolenie bolo právoplatné? Aupark si urobil zo Sadu Janka Kráľa vlastne predzáhradku a je len otázkou času, kedy ho zničí. Tvrdenie, že Aupark chráni Sad Janka Kráľa, sa mi zdá vrcholom ignorácie. Je to ukážkový príklad, kde úradníci ustupovali, namiesto toho, aby bojovali za verejný záujem. Keby som Aupark projektoval ja, určite zásobovanie riešim z ulice, ale hlavný vstup otočím k sadu. Skrátka, celý prístupový systém je naruby a bez logiky.
Zostaňme v Petržalke. Mohlo by z nej vzniknúť pekné záhradné mesto?
- Myslím si, že áno. Petržalka má oveľa horšiu povesť aká je skutočnosť. Keď som tu mal pred dvomi rokmi kolegov z Holandska, boli Petržalkou nadšení. Aj ma to dosť prekvapilo. No pri Amsterdame je stotisícové sídlisko, kde sa nesmierne šetrilo s plochou a je to skutočne betónová džungľa. Na rozdiel od rozvoľnenej zástavby v Petržalke, kde je dostatočný priestor na dotvorenie územia. Navyše ide o vcelku vzácny priestor, veď dolný koniec Petržalky je vzdialený od centra mesta len päť kilometrov.
Investori si však radšej vyberajú iné sídliská. V kurze je predovšetkým Ružinov. Je zahusťovanie už zažitých sídlisk v poriadku?
Všetky sídliská v Bratislave poskytujú dosť priestoru na zahusťovanie a investori ich budú vyhľadávať. Ide totiž o relatívne najlacnejšie pozemky na výstavbu, ktoré majú dotiahnuté všetky inžinierske siete vrátane mestskej hromadnej dopravy. Súhlasím s tým, že sa zo sídlisk postupne stáva mesto, len by sa to nemalo diať živelne. Ako príklad uvediem práve Ružinov, ktorý už bol na najlepšej ceste stať sa pekným záhradným mestom s dostatkom zelene. Dnes tam namiesto bývalého Prioru vzniká šialené, predimenzované centrum. Keď do záhradného charakteru štvrte vstúpi takýto objem aj s adekvátnymi požiadavkami na parkovanie a zásobovanie, musí pôsobiť rušivo.
Myslíte si, že sa opráši otázka metra?
- Podľa mňa nie. Nemyslím si, že Bratislava potrebuje metro. Hlavným argumentom pre metro voľakedy bolo, že z Dúbravky do Rače je strašne ďaleko. Tridsať rokov sme však metro projektovali z Petržalky do centra a do Dúbravky aj na Zlaté piesky sme naťahovali fúzy električkových koľají. Isteže, Bratislava potrebuje vyriešiť hromadnú dopravu v podzemnej úrovni v centre a najrozumnejšie riešenie je električka s normálnym železničným rozchodom, ktorá sa napojí na prímestskú železničnú dopravu. Okrem toho - stále žijeme v predstavách, že mestá budú enormne rásť. No dnešné európske mestá sa, práve naopak, scvrkávajú. Podľa sociológov to čaká aj Bratislavu.
Pokiaľ sa nevyrieši hromadná doprava, zostanú parkovacie miesta veľkým otáznikom. Dá sa s tým vôbec niečo robiť?
- Tento problém je tu už dávno a ešte dlho zostane. Najhoršie na celej situácii je skutočnosť, že neustále zastavujeme plochy, ktoré boli vhodné na výstavbu hromadných parkovacích garáží. A keď garáže nebudú, mesto jednoducho nebude fungovať. Stačí sa pozrieť na známu pešiu zónu Hofstrasse v Kolíne nad Rýnom. Bola krásna, no prázdna. Ľudia ju začali navštevovať až po tom, ako v blízkosti vybudovali podzemné garáže. Skrátka, možnosť zaparkovať v blízkosti musí byť. Robil som so študentmi dizertačnú prácu na tému garáží. Vytypovali sme podľa dopravných prieskumov vhodné lokality a navrhli, kde - a za akých podmienok - by sa zmestilo koľko áut. Dnes musím konštatovať, že okrem jedinej sú už všetky zastavané. Isteže, bude sa to musieť riešiť pod zemou. Hovorí sa o námestí SNP, aj o Hurbanovom námestí. No Hurbanovo námestie sa dnes rekonštruuje - a bez garáží. Potom sa niekto bude čudovať, že v Auparku nenájdete voľnú stoličku, ale v centre sú reštaurácie a kaviarne prázdne.
Ale veď po centre behá dosť turistov s fotoaparátmi...
Turistov áno. Prídu loďou, poprechádzajú sa po meste a zase odídu. Stačí sa opýtať hociktorého krčmára v centre. Keď nie je turistická sezóna, nezarobí nič. S centra sa stáva prázdny a mŕtvy skanzen, čo nie je dobrá parspektíva. Vzhľadom na lepšie podmienky v biznis centrách a nedostatok parkovacích miest v centre sa tiež vyprázdňujú administratívne priestory. Čo je však najhoršie, v centre úplne chýbajú byty. Keby aj pribudli, budú veľmi drahé . Aj tak verím, že sa funkcia bývania aspoň do časti historického jadra vráti. Inak bude vskutku zle.
Do jadra mesta predsa patrí aj vilová štvrť. Tam nie sú byty?
Vilová štvrť Hausbergl nad Palisádami bola ešte donedávna architektonickou pýchou Bratislavy. Boli tu secesné vily zo začiatku minulého storočia, vrcholné diela medzivojnovej funkcionalistickej architektúry i pozoruhodé práce z povojnového obdobia. Dnes z tejto pýchy zostalo málo a vilová štvrť doslova zmizla. Priamo pod Slavínom sa týči sklenený kolos kasína, na Urbánkovej ulici vyrástol mnohopodlažný obytný dom, na Červeňovej tróni sídlo Sipoxu, polyfunkčné budovy vyrastajú na Boženy Němcovej i Vlčkovej. Choďte sa pozrieť, čo sa stalo s Dubčekovou vilou, ktorá bola architektonickou, a mala byť aj historickou pamiatkou. Ak sa tam vôbec dostanete, pretože chodníky sú totálne zablokované zaparkovanými autami a ísť sa dá len po prostriedku cesty. Keď ide oproti auto, ani sa nemáte kam vyhnúť.
Všetko teda nasvedčuje tomu, že vilová štvrť sa sťahuje do záhradkárskych osád...
Máte pravdu a je to je naozaj vážna vec. Veľmi zlá situácia je napríklad v chatovej oblasti na Kolibe, kde vyrastajú obrovské vily v území, ktoré na to vôbec nie je pripravené. Uličky sú úzke, neosvetlené. Pravda, obyvatelia sa s džípom dostanú do svojej vily, ale požiarnické auto sa tam nedostane. Som zvedavý, kto bude niesť zodpovednosť, keby nedajbože došlo k požiaru.
| Turisti prídu do centra Bratislavy loďou, poprechádzajú sa po meste a zase odídu. Z centra sa stáva prázdny a mŕtvy skanzen. Vzhľadom na lepšie podmienky v biznis centrách a nedostatok parkovacích miest v centre sa tiež vyprázdňujú administratívne priestory. Snímka Martin Marenčin |
| Sad Janka Kráľa je Aupark pre akousi predzáhradkou a podľa Štefana Šlachtu je len otázkou času, kedy ho zničí. Tvrdenie, že Aupark chráni Sad Janka Kráľa, považuje hlavný architekt mesta za vrchol ignorácie. Snímka hn/Štefan Laktiš |