Samé rekordy: 550-tisíc kubických metrov betónu, 98-tisíc ton stavebnej ocele, 820-tisíc kubických metrov odstránenej zeminy -- a to všetko za šesť rokov. Presne toľko trvala výstavba novej berlínskej železničnej stanice, ktorú teraz mnohí považujú za div sveta. Aspoň toho železničiarskeho.
Nemecké železnice tvrdia, že ide o najväčší a najmodernejší dopravný uzol na celom kontinente. Prvý vlak odchádzajúci z priestranných nástupísk dostal zelenú v pondelok o 5.40 hod. -- a odteraz to už budú stovky vlakov denne, vo všedných dňoch až 1,1 tisíca súprav. Počíta sa s tým, že priestormi novej železničnej križovatky za 24 hodín prejde 300-tisíc cestujúcich. Tak je aj dimenzovaná. Zaťažkávacou skúškou bude pritom nadchádzajúce obdobie futbalových majstrovstiev sveta, ktorými už dnes žije celá krajina. Očakáva sa príchod státisícov zahraničných fanúšikov.
Merkelová dorazila osobáčikom
Otvorenie novej hlavnej stanice je mimoriadnou udalosťou pre celý Berlín a v istom zmysle aj pre celú nemeckú železničnú sieť. Menia sa totiž takmer všetky spojenia. Niet sa preto čo diviť, že stanicu otvárala samotná kancelárka Angela Merkelová. Hoci jej úrad je odtiaľto neďaleko, prišla štýlovo, osobitným vlakom. Vzápätí zaznela dvadsaťminútová symfónia svetla, zvukov a farieb, ktorú bezprostredne sledovali desiatky tisíc divákov. A keď pri vyvrcholení otváracieho ceremoniálu do stanice dorazili dva slávnostne iluminované vlaky, bola to definitívna bodka za pätnástimi rokmi plánovania a neľahkého presadzovania novej železničnej dopravnej koncepcie v oblasti hlavného mesta.
V rámci zmien prišli o svoje výsadné postavenie obe doterajšie hlavné železničné stanice v metropole -- ZOO v západnej časti mesta a Ostbahnof vo východnej. Táto stanica je dobre známa aj mnohým ľuďom zo strednej Európy, pretože bývala dlhé roky konečnou zastávkou pre medzinárodné vlaky, prichádzajúce z tohto smeru.
Novodobý berlínsky Babylon
Novú hlavnú stanicu v priestoroch niekdajšej radovej zastávky berlínskej mestskej rýchlodráhy Lehrter Bahnof považujú všetci za logický, hoci aj trochu oneskorený, dôsledok zjednotenia oboch častí Nemecka. Stavenisko dlhé roky pripomínalo novodobý Babylon. Konštrukciu montovali robotníci z Anglicka, Portugalska a Grécka. Stolári boli domáci, ale aj poľskí, tureckí a srbskí. Špeciálne práce robili nórske, francúzske i austrálske firmy. A vo výpočte by sa dalo pokračovať. Podobne je to i s použitým stavebným materiálom. Kým napríklad svetlý prírodný kameň je dovezený z Rakúska, čierny pochádza z ďalekej Číny
Dominanta za takmer 500 miliárd korún
Celkom iste to bude odteraz jeden z nových symbolov mesta. Prehliadnuť štyridsaťšesť metrov vysokú budovu zo skla, ocele a betónu nebude jednoduché. Pod jej vonkajšiu podobu sa podpísal hlavne hamburský architekt Meinhard von Gerkan, ktorý za svoje dielo už vopred žal chválu a uznanie kolegov po celom svete. Niektoré z jeho odvážnych, ale aj drahých riešení investor nakoniec kvôli úsporám zjednodušil. Nepomohli ani protesty advokátov architekta, potvrdilo sa, že kto platí muziku, ten aj rozhoduje, čo sa bude hrať. I tak toto zázračné dielo techniky a ľudských rúk stálo vyše desať miliárd eur. Okrem iného aj preto, že všetky koľaje ústiace do stanice sú umiestnené v hlbokých podzemných tuneloch, takže okolité ulice čulý dopravný ruch takmer nepocítia.
Niektoré okolnosti však architekta naozaj mohli rozladiť -- napríklad nástupiská sú síce dlhé 430 metrov, ale pod strechou sa z nich nachádza "len" 321 metrov. Ak budú súpravy dlhšie -- a to napríklad rýchlovlaky so skratkou ICE sú -- niektorí cestujúci budú moknúť. Slávnostnú náladu Berlínčanov podobné drobnosti v týchto chvíľach iste nekazia.
Návštevníci si však naplno užívajú krásu staničného priestoru, ktorý sa obišiel bez jediného oporného stĺpa! Z celého diela je evidentná snaha tvorcov uprednostniť pred efektným, ale chladným svetlom neónov denný svit.
Obchodníci si mädlia ruky
Na hlavnej stanici bude pracovať tristo zamestnancov a ďalších šesťsto ľudí nájde prácu v priľahlých obchodoch, reštauráciách či kaderníctvach. Pokiaľ ide o otváracie hodiny obchodov, panujú v Nemecku prísne zvyklosti -- no železnica s prevádzkou vo dne -- v noci je výnimkou, a tak všetky obchodné plochy boli prenajaté už pol roka vopred. Riaditeľ stanice Hartmut Mehdorn si šúchal ruky radosťou. Obchodných plôch je v objekte vyše 15-tisíc štvorcových metrov.
Napokon, rátať vedia i železničiari. Maloobchodný obrat je veľmi významný zdroj príjmov jednotlivých staníc. "V priemere pochádza až tretina zisku z prenájmu najrôznejších plôch. Vo veľkých uzloch je to dokonca polovica." To sú slová Wolfa-Dietera Sieberta, ktorý je predsedom predstavenstva servisnej organizácie DB Station & Service AG.
Zároveň tvrdí, že všetci zamestnanci nemeckých železníc, ktorí tu budú pracovať, prejdú v najbližšom čase dôkladným školením. Cieľom bude naučiť ich priateľskému vystupovaniu voči cestujúcej verejnosti a osobitne voči cudzincom. Tí sa až doteraz nezriedka sťažovali na strohosť nemeckého staničného personálu, ktorá bola v rozpore s deklarovanou otvorenosťou a srdečnosťou. Tak teda: "Vitajte v Berlíne!" (gaf)
StoryEditor