Tim Seifert zasadol za volant "Johna Deera" a predviedol, koľko koní má pod kapotou tento staručký traktor. Polia s ním obrábal nielen jeho otec, ale aj dedo. Precízne zrenovovaný stroj má viac ako 50 rokov. Tim, farmár z amerického lIlinois, kukuričiarskej mekky USA, je na mašinku hrdý. Hoci traktor už nestačí obrobiť jeho niekoľko stohektárovú farmu, do šrotu ho nedal. I keď má zaň náhradu, výkonnejšiu, modernú techniku, stále ho používa na ľahšie práce.
Platí za precíznosť
Tim farmárči takmer sám. Podobne ako desaťtisíce ďalších amerických farmárov. Má iba jedného pomocníka. Ostatných nepotrebuje, nahradila ich technika a služby, ktoré farmárom poskytujú špecializované firmy. Samozrejme, nie zadarmo. Tim platí -- a nie málo -- aj za využívanie GPS-techniky so satelitom v kozme. Táto precíznosť v hospodárení ho ročne stojí 18-tisíc dolárov (asi 430-tisíc korún). "Keby som to neurobil, prerobím. Lebo úroda by bola menšia a finančné straty vyššie ako náklady za presnosť." Technika mu umožňuje presne sadiť zrnká kukurice či aplikovať hnojivá.
Napokon, takéto zariadenia poznajú už aj naši poľnohospodári. No taká kvalitná pôda, akú majú farmári na americkom stredozápade, na Slovensku ani nikde v Európe nie je. V úrodnosti vraj vo svete nemá konkurenta.
Najlepšia pôda
Pre návštevy, ako bola aj malá výprava slovenských a českých poľnohospodárov, pracovníkov agrárnej samosprávy, kontrolných organizácií, vedcov a obchodníkov s krmivami, má Tim pripravenú názornú ukážku. Pri jednom z riadkov kukurice vykopal asi 1,2 metra hlbokú priekopu. Na priereze pôdy vidieť jej zloženie a dĺžku koreňov kukurice. Čiernozem je hrubá 80 až 90 centimetrov.
"Takú pôdu by som bral," ozval sa Imrich Boroš, slovenský súkromne hospodáriaci farmár. Nedá sa povedať, že svoju kukuricu zasadil doma do nevhodnej pôdy. Ale napriek tomu, že juh a juhozápad Slovenska považujeme za našu obilnicu, zem na Žitnom ostrove sa s tou, na akej hospodária v amerických štátoch Illinois, Iowa, či Missouri, nedá porovnať. "Jeden hektár tejto ornej pôdy stojí 13-tisíc dolárov (asi 310-tisíc korún), čo je najviac v USA," hovorí Tim. Je to dvoj- až trojnásobok najdrahšej poľnohospodárskej pôdy u nás, i keď v západných štátoch EÚ stojí ešte viac ako v USA. Napriek veľkému suchu nie je zem v Illinois popraskaná. Aj po niekoľko týždňov trvajúcej páľave ostáva kompaktná, bez trhlín.
Pomohli gény
Tim so svojím pomocníkom dokáže na hektári vyprodukovať až 14 ton kukuričného zrna, čo je neobvyklé aj na tamojšie podmienky. Je to okrem iného tým, že používa geneticky upravené osivo. Plodina tak dokáže odolať viacerým škodcom a neprekážajú jej ani herbicídy na ničenie buriny. U nás sú úrody konvenčnej kukurice o viac než polovicu nižšie. A GM sa v tomto roku pestuje na 948 hektároch. V USA v tomto roku vysadili už 37 miliónov hektárov kukurice. Z nich 73 percent geneticky upravenej.
"Nečakal som, že úroda bude taká dobrá," hovorí s prekvapením Tim. Napriek tomu však v spolupráci s Univerzitou Illinois stále experimentuje a preveruje nové nápady. "Snažíme sa vymyslieť spôsob, ako čo najlepšie pestovať kukuricu po kukurici. Skúšame aj rôzne spôsoby orby." S univerzitou robí i pokusy so škodcami, agrochemikáliami a hnojivami.
"Genetika sa môže prejaviť, len ak sa rastlina správne vyživuje," pripomína Mária Chrenková zo Slovenského centra poľnohospodárskeho výskumu v Nitre. Pri pestovaní sa tradične používa rotačný systém -- striedanie jednotlivých druhov rastlín. Vďaka nemu si pôda udržiava správny pomer živín.
Traja na celú farmu
Rodinné farmy v USA sa rozširujú. Farmári sa snažia pôdu prikúpiť, prenajať alebo získať na lízing. Je bežné, že napríklad otec s dvoma synmi obrobia 1 500 i viac hektárov. Teda rozlohu, akú má u nás nejedno družstvo s desiatkami zamestnancov. Niektorí Američania využívajú služby dodávateľských organizácií, iní sa spoliehajú na vlastné sily a techniku.
"Počas žatvy priberieme dvoch pracovníkov, takže nás bude päť," hovorí ďalší z illinoiských farmárov. V priebehu desiatich rokov by chcel svoje pozemky rozšíriť na dvojnásobok, teda tritisíc hektárov.
Naše a americké farmy sa však nemôžu porovnávať. Kým u nás sa na nich pestuje niekoľko plodín a farmy majú aj živočíšnu výrobu, v USA sa zväčša špecializujú na jednu -- dve plodiny. Pozemky sú tam väčšie, nerozdrobené, takže sa ľahšie obrobia.
Bomby v kukurici
Počas potuliek americkým stredozápadom sme navštívili aj veľkú výrobňu osív postavenú uprostred kukuričných polí. Ročne pripraví 1,5 milióna vriec zrna. Klasického aj geneticky modifikovaného, ktoré predtým vyšľachtili v laboratóriách. V diaľke tejto nekonečnej roviny vidieť štyri komíny týčiace sa v lánoch kukurice. Naši sprievodcovia vysvetľujú, že počas druhej svetovej vojny tam bola jedna z najväčších podzemných tovární na výrobu bômb v USA. Dnes sa vraj tieto podzemné priestory už nevyužívajú.
"Lietajúci" kombajn
Marion Calmer je podnikateľ, ktorý dvanásť rokov pracoval na zdokonalení zberacej jednotky kombajnu na kukuricu.
"Je to môj vynález," pochválil sa nám tento sympatický Američan, keď sme ho navštívili v stánku jeho firmy na poľnohospodárskej výstave Farm Progress Show neďaleko mesta Decatur. Rozsiahle expozície sú obdobou nášho Agrokomplexu, ale na ploche asi dvojnásobne väčšej ako v Nitre.
"S touto úpravou môže ísť kombajn v poraste rýchlosťou až 7,3 míle (asi 11,5-kilometra) za hodinu," popýšil sa Marion svojím vynálezom. Pri zbere kukurice je to skutočne mimoriadna rýchlosť.
S Marionom sme sa zoznámili náhodou. Prihovoril sa nám, keď naša malá slovensko-česká výprava večerala v reštaurácii v Springfielde. Ako v nás spoznal cudzincov? Jednoducho. Američania si málokedy objednajú k jedlu víno a my sme nepili ani studenú vodu s ľadom, ani nechutné americké pivo. Vymenili sme ich za lepší mok - niekoľko fliaš vína.
"Američania sú škrobi," komentovala našu objednávku vína mladá servírka. Evidentne prekvapená a najmä potešená vidinou nemalej tržby. A k vínu, akože ináč, patrí aj spev. Američania tak spoznali, ako sa vedia českí a slovenskí farmári baviť -- a majú aj za čo. Spoločná večera nás stála asi 300 dolárov. Približne toľko aj víno. Na také niečo sa podľa reakcií čašníkov -- v tejto reštaurácii a vraj ani v žiadnej inej v okolí -- nepamätajú.
StoryEditor