Vydavatelia si myslia, že ceny kníh značne ovplyvňujú distribútori a kníhkupci, ktorí na ne prihadzujú nemalé percentá, naopak, distribútori s kníhkupcami sa dušujú, že cena odporúčaná vydavateľom je pre nich div že nie svätá. Kto najviac prihadzuje na ceny, v tom každá zo strán ukazuje na tú druhú. No všetci sa zhodujú -- knižný trh na Slovensku je už taký ochudobnený, vydáva sa tu tak málo kníh a je taká kríza autorov, že niet kam cúvnuť. Papier je drahý, energie sa zdražujú, tituly sa vzhľadom na malý trh vydávajú len v nízkych nákladoch, to zase ženie náklady na vydanie jednej knihy strmo nahor. Osamotený ťah štátu so znížením DPH na koncovej cene pramálo ovplyvní. Podľa Alberta Marenčina, majiteľa rovnomenného vydavateľstva, "ak je u nás bežný náklad len do tisíc kusov, ale pritom ziskový môže byť až náklad nad 3 000 kusov, každý si vie predstaviť, že bez dotácie nie je možné existovať". A predsa sa existuje.
Macošské správanie
Tento rok, ako podotkol Marenčin, dalo ministerstvo kultúry na knižnú tvorbu o polovicu až dve tretiny grantov menej ako rok predtým. Nielen on, aj iné vydavateľstvá si myslia, že krok s DPH je len tlak zlého svedomia zo strany vlády, keďže si uvedomuje macošské správanie voči vydavateľom.
"Kniha u nás v drvivej väčšine stojí v priemere 250 až 300 korún. Zníženie DPH o deväť percent vyjde na priemernej cene okolo 20 korún, čiže na väčšinu kníh zníženie dane mať vplyv nebude."
Vladimír Michal, riaditeľ siete kníhkupectiev Artfórum, si len povzdychne pri informácii, že medzi najkupovanejšie knihy na trhu patria tituly o Pycovi, Adele, romány od Keleovej-Vasilkovej a vôbec najrozchytanejší titul bol o 90-dňovej rozlišovacej diéte. Nie však v Artfóre, kde takéto knihy nenájdete a kde je najkupovanejší Kundera. "Naším heslom je -- dobrodružstvo myslenia," zdôrazňuje Michal. O to ťažšia je však jeho pozícia. Vydavatelia i kníhkupci bijú na poplach, že knihy trebárs od Kukučína, Timravy či súčasných slovenských spisovateľov nie je šanca kúpiť. "Alebo -- koľko kníh vychádza z psychológie, pedagogiky či sociológie, napísaných v slovenčine? Takmer žiadna." Podľa neho narastá jav, keď slovenskí autori, napríklad v pedagogike, vydávajú svoje knihy v Česku, lebo u nás ich nemá kto vydať. "Neexistuje vydavateľstvo sociologickej literatúry, o filozofii a histórii ani nehovorím."
Knižný veľtrh ako vizitka
Aby vydavateľ mohol ako-tak bezproblémovo fungovať, z času na čas musí vydať takzvaný bestseller. Vydavatelia tvrdia, že v Poľsku by mal dosiahnuť jeho náklad povedzme 100-tisíc, v Česku a Maďarsku okolo 60- až 70-tisíc a u nás 10- až 15-tisíc. Takýto bestseller však treba mať každý rok, aby potom vydavateľ mohol vydať 20 -- 30 titulov s minimálnym, čiže stratovým nákladom. Keby sa -- podľa Marenčina -- u nás vôbec nedotovala pôvodná literatúra, skôr či neskôr jej bude ešte menej, ako je aj toto málo. A citeľná kríza autorov je dnes už realitou. Okrem iných negatív je slovenskou vizitkou aj fakt, že tu nemáme reprezentatívny veľtrh kníh. Podľa Michala "to, čo nazývame veľtrhom Biblioteka, je trošku divné, je to skôr trh ako veľtrh. V Česku zistili, že knižný veľtrh má význam vtedy, keď je v rukách stavovskej organizácie, a naozaj ho tak urobili -- organizuje ho Svaz českých kníhkupců a vydavatelů. Na Slovensku knižný veľtrh organizuje Incheba. Stavovské zväzy nefungujú."
StoryEditor