Môže byť sociálna sieť Facebook skutočným riešením vážnych sociálnych problémov dneška? Podľa Georga Yeoa, singapurského ministra zahraničných vecí a človeka, ktorého nemožno len tak niečím nadchnúť, ide v súčasnosti o "v podstate najdôležitejšiu sociálnu infraštruktúru sveta".
Avšak čo takto použiť ju, ako aj iné formy sociálnych médií, na riešenie jedného z pálčivých problémov -- na potrebu vytvoriť viac pracovných miest? Pomôže nám nájsť cestu k riešeniu problémov skutočného života a spropagovať podnikavosť a inovácie?
Znie to ako pritiahnuté za vlasy. Ale možno nie. Príčina je jasná: nové pracovné miesta sa najlepšie budujú na základe myšlienok vytvorených buď na pokrytie nových požiadaviek, alebo na riešenie dlhotrvajúcich, veľmi starých problémov. Hovoríme tu najmä o prístupe k zdravotnej starostlivosti, k reforme vzdelávacieho systému, o zameraní na čistejšie životné prostredie a lepšiu ochranu zdrojov.
Našťastie, mladí sa sústreďujú práve na tieto problémy. Prirodzene aj preto, že majú tendenciu zapojiť sa do riešenia vecí, ktorými sa nedostatočne zaoberali ich rodičia.
Šanca pre dôvtip
Nedá sa poprieť, že by sme ako generácia baby boomers stratili kritický pohľad. Ak bola niekedy príležitosť sústrediť sa na ľudský dôvtip, tak práve nastala.
Ľahko sa zjednodušuje potenciál efektu sociálneho média, rovnako ako je ľahké preháňať jeho význam. Dôležité je, že -- hoci termíny ako "crowd sourcing" alebo "spolupráca v mraku" znejú pre ľudí nad tridsať cudzo -- majú jednoduché vysvetlenie. Každý, kto nedávno pracoval vo veľkej úspešnej spoločnosti, môže potvrdiť, že sa so svojím celosvetovým personálom pokúšajú dosiahnuť práve tieto veci.
Vezmime si spoločnosť IBM. Pred časom sa o nej hovorilo, že je na smrteľnej posteli. Počas poslednej dekády sa však znova našla a predĺžila zmluvu na život. Nebolo to ľahké, ak zoberieme do úvahy, že ide o jednu z najväčších spoločností sveta. Proces opätovného nájdenia sa fungoval z dvoch príčin. Po prvé, spoločnosť musela skutočne globalizovať stratégiu a procesy vnútornej inovácie bez ohľadu na postavenie a geografickú lokalitu. Po druhé, viac ako kedykoľvek predtým je proces inovácie orientovaný tímovo. Svet osamotených tulákov, čo drú vo vzdialených laboratóriách, aby prišli s ďalšou veľkou myšlienkou, sa skončil.
Aby sa posilnil vrodený dôvtip zamestnancov, ktorí sú v každej spoločnosti skutočným aktívom, muselo sa upustiť od výlučných tímov amerických alebo európskych inžinierov, dominujúcich mnoho desaťročí.
Cesta za kreativitou
Výskumníci v IBM aj vo farmaceutických spoločnostiach alebo automobilkách pracujú na danom probléme 24 hodín denne. Pomocou informačných technológií, platforiem na rozdelenie práce, spoločných webov na správu vnútorných vedomostných databáz sa projekty posúvajú po zemeguli výskumným skupinám, umiestneným v rôznych časových pásmach. Je to podobné, ako si svetové banky presúvajú obchodné knihy.
Okrem toho dobrí inžinieri už nie sú dobrí firemní vojaci, akými zvykli byť. Vo väčšej miere chcú žiť, kde sa im páči, nie nevyhnutne tam, kde sa nachádzajú výskumné strediská. Veľké spoločnosti nútia vyrovnať sa s kedysi nemysliteľnou vecou: umožniť ľuďom odísť tam, kde sa doslova cítia kreatívnejšie.
Životodarné prostredie
Prečo som sa toľko venoval zmene charakteru veľkej spoločnosti? Najskôr musím podčiarknuť angažovanosť dnešných úspešných spoločností v činnostiach, ako je spolupráca v režime online a "crowd sourcing".
Svet rozhodne musí zorganizovať svoju kolektívnu podnikateľskú bystrosť. Zatiaľ sme nenašli účinné kroky na svetovú spoluprácu a podporu múdrosti a úsilia mladšej generácie.
Znie to ako halucinácia? Myslím, že nie. Z jasného dôvodu: Ak sa pracovné procesy a riadenie inovácií stávajú menej neformálnymi aj vo vnútri veľkej organizácie, neexistuje prekážka, aby sa rovnaká neformálnosť nevyužívala i mimo podnikových štruktúr.
Čo sa veľká korporácia ťažko naučila, je, že musí vytvoriť životodarné prostredie, kde môže nastať významná udalosť bez toho, aby sa dali predpovedať jej miesto a autor.
Výnimočná a ťažko predvídateľná udalosť je, ak sa spojí skupina ľudí, myšlienok a okolností, aby priniesli hlboké pochopenie problému a skutočné inovácie. Práve v týchto momentoch vznikajú nové nápady, ktoré môžu odhodlaní podnikatelia posunúť na nové trhy.
Aj preto nadácia Kauffman Foundation zorganizovala Týždeň svetovej podnikavosti. Najdôležitejšou časťou tohto úsilia je spolupráca viac ako desiatich miliónov mladých ľudí v 103 krajinách. Väčší dôraz kladieme na aktivity v sociálnych médiách než v platformách, aby sa vytvorila živná pôda pre zrod inovatívnych myšlienok a globálnu podnikavosť.
Carl Schramm
Kto je Carl Schramm
Medzinárodne uznávaný odborník na podporu podnikateľských inovácií, tvorbu pracovných miest a ekonomický rast. Je prezident a generálny riaditeľ Ewing Marion Kauffman Foundation, medzinárodnej organizácie, ktorá sa venuje vytváraniu nových podnikov a financovaniu výskumu v oblasti rastu a inovácií v USA.