V novembri minulý rok prijalo zastupiteľstvo Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) základný dokument, ktorým sa pri výkone svojej činnosti riadi -- Program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja kraja. Zároveň je aj kvalitným podkladom na prípravu konkrétnych rozvojových projektov. Podľa predsedu BBSK Milana Marčoka je to otvorený dokument, ktorý sa bude meniť a dopĺňať podľa potrieb a možností kraja, na čo bude vplývať hlavne pokračovanie reformy verejnej správy, daňovej reformy, ako aj vstup SR do NATO a EÚ. Možnosti financovania rozvojových aktivít kraja vidí jeho samosprávne vedenie hlavne z výnosov z hospodárenia s majetkom, prostredníctvom Regionálneho rozvojového fondu, ktorého vytvorenie bude nadväzovať na ďalšie etapy reformy verejnej správy a zmeny prerozdelenia zdrojov zo štátneho rozpočtu. VÚC sa bude uchádzať aj o finančné prostriedky z predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ, pričom si uvedomuje, že ich využitie bude závisieť najmä od kvality predkladaných projektov a súladu zamerania týchto projektov s prioritami podporovanými EÚ. Úrad BBSK už vypracoval koncepciu rozvoja inštitúcií podporujúcich regionálny rozvoj, v ktorej sa uvažuje o riadení regionálneho rozvoja na štyroch úrovniach. Konkrétnym výsledkom bude zriadenie Regionálneho rozvojového fondu a Krajskej implementačnej agentúry, prostredníctvom ktorých sa budú presadzovať záujmy regionálnej politiky BBSK. Prvoradou úlohou týchto inštitúcií bude implementovanie finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov v samosprávnom kraji. Keďže región má priemyselno-poľnohospodársky charakter, perspektívne rozvíjajúcim sa odvetvím je cestovný ruch. Úrad BBSK pracuje na príprave Regionálnej stratégie rozvoja cestovného ruchu. Vzhľadom na to, že územie BBSK spája sever -- juh a východ -- západ Slovenska má z dopravného hľadiska strategický význam mesto Zvolen. Napriek tomu, že v regióne existuje komplexná cestná sieť, jej technická úroveň sa musí zlepšiť. Nedostatkom je, že územím kraja neprechádza žiadna diaľnica. Leteckú prepravu zabezpečuje medzinárodné letisko Sliač. Keďže po roku 1990 zanikli veľké strojárske podniky, je pre ďalší rozvoj kraja nevyhnutné opätovné oživenie centier strojárskej výroby. V južnej časti sú vhodné podmienky na zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo, ako aj na rozvoj rastlinnej výroby, pestovanie obilnín vrátane kukurice, cukrovej repy, olejnín. Významnú pozíciu v južných okresoch má potravinársky priemysel, ktorý kryje predovšetkým potrebu domáceho trhu, ale v posledných rokoch získava status nadregionálnej výroby. Pripravujú sa priemyselné zóny na výstavbu priemyselných parkov, kde je hlavným kritériom proporcionálne rozmiestnenie po území celého kraja. Ohrozenie vidí M. Marčok v nezosúladenej štruktúre stredného školstva s potrebami trhu práce. Samosprávny kraj sa preto v súčasnosti snaží prispôsobiť študijné odbory potrebám regiónu. Problémom je aj vysoká nezamestnanosť najmä v južných okresoch kraja. Silnými stránkami regiónu je miestna surovinová základňa, existujúca sieť poradenských služieb na podnikanie a pre finančné inštitúcie, export v textilnom, hutníckom, drevospracujúcom, sklárskom a keramickom odvetví, kvalitné školstvo, zachovalá kultúrna a vidiecka krajina s dobrou kvalitou životného prostredia a dostupnosť priestorov na podnikanie. Región má strategickú polohu na to, aby mohol mať úžitok z toku tovarov a služieb medzi novými členskými štátmi EÚ. Ak pre to je potrebné rekonštruovať a modernizovať dôležité trasy. Zamerať sa musí na rozvoj tých sektorov, ktoré využívajú miestnu surovinovú základňu a majú tak potenciálnu konkurenčnú výhodu. Predovšetkým v znevýhodnených oblastiach je potrebná podpora malého podnikania, t. j. podnikov zamestnávajúcich menej ako 20 zamestnancov a tým vytvorenia nových pracovných príležitostí. Nevyhnutné bude zlepšiť podnikateľské prostredie, dostupnosť podnikateľskej infraštruktúry a finančnej pomoci, čím sa zabezpečí atraktívnosť regiónu pre investorov.