Vlastná eseročka
Som živnostník. Chcel by som si však založiť aj vlastnú eseročku. Ako živnostník pri podnikaní používam svoje súkromné auto. Zaujíma ma, či toto auto môžem lacnejšie predať svojej s.r.o. Čo na tom získam, keby som si to auto ako živnostník potom od eseročky prenajímal za symbolickú cenu?
V prípade podnikania prostredníctvom živnosti a obchodnej spoločnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o dva nezávislé podnikateľské subjekty. A podnikanie ako také je definované v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozumie sa ním sústavná činnosť:
-- vykonávaná samostatne,
-- vo vlastnom mene,
-- na vlastnú zodpovednosť,
-- s cieľom dosiahnutia zisku.
Pri plánovanom prenájme automobilu za jedno euro možno očakávať riziko spojené s faktom, že obchodná spoločnosť nebude konať v súlade s Obchodným zákonníkom, ale využije personálne prepojenie osoby spoločníka na finančne nevýhodný prenájom.
Súkromný automobil je možné využívať súbežne živnostníkom aj obchodnou spoločnosťou bez toho, aby bol zaradený do obchodného majetku. Je možné predpokladať, že v tomto prípade bude výhodné účtovať v súvislosti s motorovým vozidlom o základnej náhrade. Ak ide o osobný automobil, o základnej náhrade v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je pravidelné miesto jej výkonu, možno hovoriť u živnostníka a rovnako je možné ju uplatniť aj v prípade využitia vozidla zamestnancom s. r. o.. V prípade, že ide o jednoosobovú s. r. o. možno predpokladať, že osoba spoločníka bude voči spoločnosti v postavení zamestnanca, či už z hľadiska pracovného práva alebo z hľadiska poberania príjmov zo závislej činnosti podľa § 5. Jeho automobil môže spoločnosť za predpokladu písomnej dohody využiť a do daňových výdavkov premietnuť cestovné náhrady zodpovedajúce základnej náhrade a náhrade za spotrebované pohonné látky. Postupuje sa pritom rovnako ako bolo uvedené v predchádzajúcom príklade.
Okrem účtovania cestovných náhrad existuje aj možnosť odpredať automobil podnikateľom vlastnej eseročke. Táto ho následne zaradí do obchodného majetku a môže uplatniť daňové výdavky vo výške rovnomerného alebo zrýchleného odpisu. Maximálna výška daňových výdavkov sa odvíja od vstupnej ceny automobilu, to je dohodnutej kúpnej ceny a prípadne ďalších súvisiacich výdavkov (prihlásenie, prehliadky do momentu zaradenia, technické zhodnotenie a podobne). Nízka cena je východiskom pre nízke daňové výdavky zodpovedajúce odpisom. Zámerné zníženie kúpnej ceny nemusí jednoznačne znamenať úsporu, skôr naopak. Predaj osobného majetku fyzickej osoby, ktorý nie je a nebol obchodným majetkom, je oslobodeným príjmom podľa § 9 ods. 1 písm. d). Príjem nie je spojený so vznikom daňovej povinnosti podnikateľa. Preto by sa, naopak, dalo očakávať, že kúpna cena v týchto prípadoch bude mať tendenciu umelého zvyšovania, a to z dôvodu:
-- oslobodenia príjmu z predaja u fyzickej osoby,
-- ovplyvňovania výšky budúcich daňových výdavkov vo forme odpisov pri obchodnej spoločnosti.
Významné odchýlky od trhovej ceny však subjektom nemožno odporučiť z dôvodu fungujúceho trhu s automobilmi a možnosti porovnania cien v čase aj priestore, čo správca dane v prípade kontroly môže využiť. Preto k záverečnej časti otázky, čo podnikateľ získa z lacného predaja vlastného auta eseročke s následným symbolickým prenájmom, možno konštatovať, že riziko. Mieru, ktorú je ochotný znášať, si každý subjekt volí sám.
Jana Acsová, odborníčka na dane a účtovníctvo
Pohonné látky
Partner je SZČO od 1. mája využíva na svoju prácu súkromné auto, ktoré je však napísané na mňa.
Môže si do nákladov dávať pohonné látky, aj keď auto nie je písané na jeho meno?
Na základe skutočnosti, že ako vlastník v osvedčení motorového vozidla ste zapísaná vy, nie je možné v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, aby si váš partner pri danom motorovom vozidle mohol uplatniť daňové výdavky do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej sadzby náhrady za každý jeden km jazdy. Je to z dôvodu, že dané písmeno zákona výslovne vyžaduje použitie vlastného motorového vozidla SZČO. Táto podmienka vo vašom prípade splnená nebola. Na strane druhej podľa môjho názoru v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov je možné uplatnenie daňových výdavkov za spotrebované pohonné látky okrem základnej sadzby náhrady aj v prípade, ak automobil nie je vo vlastníctve SZČO za predpokladu, že SZČO bude schopná preukázať skutočnosť, že sa auto skutočne využívalo na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Preukázateľnosť odporúčame minimálne zabezpečiť podpisom zmluvy o nájme, respektíve zmluvy o výpožičke medzi vami a vaším partnerom so súhlasom majiteľa na využitie daného automobilu na podnikateľskú činnosť vášho partnera a uchovávaním dokumentácie preukazujúcej, že sa auto nepoužívalo na súkromné účely, ale skutočne na podnikateľskú činnosť. Formu preukazovania zákon nepredpisuje.
Jana Acsová, odborníčka na dane a účtovníctvo
Havarijné poistenie
Je potrebné vyžadovať havarijné poistenie motorového vozidla zamestnanca, pokiaľ bude tento zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu a bude s ním uzatvorená dohoda o použití vlastného motorového vozidla na túto cestu. Kto znáša náklady spojené s haváriou, ktorú spôsobí zamestnanec?
Žiaden mne známy predpis neukladá povinnosť vyžadovať v prípade použitia motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste mať uzatvorené havarijné poistenie. Avšak v súlade s judikatúrou k § 192 Zákonníka práce je ustanovené, že ak zamestnanec vykonáva pracovnú cestu vlastným motorovým vozidlom a utrpí úraz a dôjde k poškodeniu motorového vozidla, ide o škodu, ktorá zamestnancovi vznikla pri plnení pracovných úloh. Ak sa v súlade s § 7 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ so svojím zamestnancom dohodne na použití jeho motorového vozidla na pracovnú cestu, pre zamestnávateľa nie je možné zbavenie sa zodpovednosti za prípadnú škodu v súlade s paragrafom 192 ods. 3 Zákonníka práce. Na strane druhej, ak však zamestnanec pri jazde poruší dopravné predpisy, zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu vzniknutú na motorovom vozidle zamestnanca, ak sa preukáže, že toto porušenie predpisov bolo jedinou príčinnou škody. Podľa môjho názoru, ak zamestnanec spôsobí dopravnú nehodu, zodpovednosť za škodu zamestnávateľ neznáša. Ak bol zamestnanec účastníkom dopravnej nehody, ktorú nespôsobil, zodpovednosť za škodu by mal znášať vinník nehody z povinného poistenia, avšak zákon nevylučuje nárokovať si zodpovednosť za škodu aj u zamestnávateľa. V prípade škody na automobile počas pracovnej cesty, kde vinník nie je známy, sa môže zamestnanec domáhať zodpovednosti za škodu u zamestnávateľa. Na tomto základe uzatvorenie havarijnej poistky zamestnanca na automobile, použitom pri pracovnej ceste, by mohlo viesť k skutočnosti, že by si zamestnanec nenárokoval zodpovednosť za škodu u zamestnávateľa, ale u svojej poisťovne.
Peter Pašek, tax manager, accace
StoryEditor