Živnostníci už nebudú môcť na odvodoch na sociálne poistenie ušetriť, ani s nimi špekulovať. Zabrániť tomu má novela zákona o sociálnom poistení z dielne ministerstva práce, ktorá už smeruje do parlamentu.
Pre podnikateľov predstavuje platenie odvodov výraznú finančnú záťaž, a preto sa mu chcú čo najčastejšie vyhnúť. Jednou z možností je pozastaviť si živnosť. Ak sa rozhodne živnostník prerušiť živnosť, po jej obnovení sa bude jeho povinnosť platiť odvody do sociálnej poisťovne posudzovať odznovu. V praxi to znamená, že ak prerušil živnosť do 30. júna a obnobí ju minimálne po šiestich mesiacoch, výška jeho odvodov do sociálnej poisťovne sa bude znovu posudzovať až k 1. júlu nasledujúceho roka. Podnikateľ si po obnovení činnosti svoj vymeriavací základ na platenie odvodov vypočíta podľa výšky svojho príjmu spred roka odo dňa, keď živnosť prerušil. Dovtedy nie je povinný platiť odvody. Jeho podnikanie sa považuje ako keby za ukončené a po obnovení činnosti znovu nadobudne výhody, aké získal pri prvom založení svojej firmy, a teda prvý rok činnosti odvody platiť nemusí.
Koniec špekuláciám
Podľa navrhovanej novely zákona o sociálnom poistení bude musieť živnostník, ktorý obnoví svoju prerušenú alebo zaniknutú činnosť, povinne začať platiť odvody na nemocenské a aj dôchodkové poistenie. Nevyhne sa už ani plateniu do rezervného fondu solidarity. "Platí to odo dňa, keď začne opätovne vykonávať svoju činnosť. To však za podmienky, že k 1. júlu kalendárneho roka pred obnovením svojej činnosti prekročí zákonnú hranicu príjmu za predchádzajúci kalendárny rok,“ spresňuje Andrea Devánová z mediálneho odboru rezortu práce. Tá sa vypočíta ako 44,2 percenta z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov vynásobené 12.
"Samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré takto prerušovali svoju činnosť, bolo od roku 2006 do roku 2009 až 25-tisíc,“ konštatovala Devánová. Podľa nej by spomínané opatrenie mohlo štátu priniesť približne 14,2 milióna eur.
Hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder považuje za predčasné hovoriť, ako bude zmena fungovať v praxi. "Po jej prijatí bude musieť poisťovňa vo svojich informačných systémoch zabezpečiť, aby sa mohli sledovať údaje potrebné na posúdenie vzniku odvodovej povinnosti podľa novely,“ uviedol.
Veľa podnikateľov o možnosti zbaviť sa prerušením živnosti odvodov vie. "Rozmýšľal som o tom, že sa pokúsim takýmto spôsobom ušetriť, ale potreboval som vyfakturovať objednávky a odklad sa nedal so zákazníkom dohodnúť. Rozhodol som sa teda živnosť zámerne nepozastaviť,“ povedal Ján Karman zo spoločnosti Komplet-K ktorá sa zaoberá revízou a projekciou technického zabezpečenia stavieb.
Ako robiť zmeny v živnosti
Ak sa dnes podnikateľ rozhodne svoju činnosť ukončiť, musí to oznámiť písomne, prostredníctvom tlačiva, na príslušnom živnostenskom úrade. "Je to bez poplatku," vysvetľuje Eva Kállayová z odboru živnostenského podnikania na Obvodovom úrade v Bratislave. Ak v oznámení nie je uvedený neskorší dátum, živnostenské oprávnenie zanikne dňom, ktorý nasleduje po dni doručenia.
Keď sa živnostník rozhodne svoje podnikanie prerušiť, musí to taktiež oznámiť na živnostenskom úrade kde sa preukáže občianskym preukazom a kópiou živnostenského listu. Úrad to ohlási daňovému úradu a zdravotnej poisťovni. Sociálnej poisťovni musí svoje rozhodnutie oznámiť podnikateľ sám. "Pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky. Úkon sa spoplatňuje, správny poplatok sú štyri eurá,“ hovorí Kállayová.
Martina Magicová