Odpovedá:
daňový poradca,
člen Slovenskej komory
daňových poradcov,
Roman Konrád
Aké má firma či živnostník práva a povinnosti pri daňovej kontrole?
Keď sa kontrola začína
Akými dokladmi môže daňovník preukázať pri kontrole nakúpený tovar? Môže to byť faktúra, dodací list, zmluva, alebo aj prepravné dokumenty?
Daňová kontrola sa začína, v zmysle paragrafu 46 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola sa začne v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Správca dane musí v oznámení uviesť deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované obdobie. Oznámenie takisto obsahuje lehotu na predloženie všetkých požadovaných dokladov.
Legislatíva neurčuje ich počet ani aké doklady sú dostatočné na preukázanie nákupu tovaru. Môžeme však vychádzať z praxe a povinností, ktoré majú daňové subjekty voči
svojim obchodným partnerom. Pri predaji tovaru je podnikateľ povinný vystaviť faktúru alebo doklad z registračnej pokladnice, prípadne dodací list. Pri preprave sú prepravné dokumenty, pri dovoze tovaru dovozné JCD atď. Ak správca dane pri daňovej kontrole spochybní obstaranie tovaru, napríklad na základe faktúry, daňový subjekt môže predložiť iné potvrdenia alebo dôkazy preukazujúce nákup tovaru. Napríklad zmluvu o kúpe tovaru, zmluvu o preprave, dodací list, prepravné dokumenty, ale aj iné dôkazy. Napríklad záznam z vrátnice o dodaní tovaru, svedecké výpovede o vykládke tovaru, fotodokumentáciu tovaru atď.
Predkladanie dôkazov
Aké má daňovník práva a povinnosti počas daňovej kontroly? Ako predkladá dôkazy k svojim tvrdeniam aby preukázal skutočností uvedené v daňovom priznaní?
Daňový subjekt má v prípade kontroly viac povinností ako práv. V každom prípade však musí byť dodržaná predovšetkým Ústava SR, základné zásady správy daní uvedené v § 3 daňového poriadku a práva daňového subjektu uvedené v § 45. Okrem iného má daňový subjekt právo predkladať v priebehu kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré on sám nemôže predložiť. Jedným z účinných práv je aj vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia, alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia, čo je dôležité pre neskoršie využitie opravných prostriedkov, alebo v prípade následného súdneho sporu. Daňový subjekt má právo aj povinnosť predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými sú predovšetkým prvotné účtovné doklady (faktúry, dodacie listy, "bločky"...), ako aj znalecké posudky, výpovede svedkov a pod.
Dá sa kontrolór "presvedčiť"?
Dá sa daňová kontrola presvedčiť, aby uznala oprávnenosť daňových výdavkov? Lebo zákony sú v tejto oblasti pomerne všeobecné a výsledok kontroly neraz závisí od subjektívneho rozhodnutia kontrolóra.
Ak je daňový subjekt oprávnene presvedčený o uznateľnosti daňového výdavku, je potrebné na tom trvať a hľadať jednoduché, racionálne prepojenia s dosahovanými príjmami. Ani správca dane nemôže pri daňovej kontrole spochybniť daňový výdavok "len tak". Takisto musí mať pre svoje tvrdenia dôkazy a vysvetlenia. Je však správne prípadným sporom o uznateľnosť alebo preukaznosť vynaložených daňových výdavkov predchádzať, a to už v okamihu generovania alebo získania prvotných účtovných dokladov alebo súvisiacich dokumentov. Nie je potrebné takto postupovať pri každodenných dokladoch a bežnej obchodnej činnosti. Ale ak napríklad vynaložený daňový výdavok a jeho uznateľnosť môže v prípade kontroly byť problematická, treba jeho účelné vynaloženie a súvislosť s príjmami dostatočne podložiť už pri ich získaní. Lebo aj daňový subjekt si, povedzme, po 4 až 5 rokoch nemusí pamätať detailné súvislosti z minulosti.
Daňová kontrola sa skončila
Môže daňovník odmietnuť podpísať protokol o kontrole? Aké sú jeho práva?
Kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu alebo oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok (ak sa daň určuje podľa pomôcok) či zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu (ak daňový subjekt neumožní vykonať kontrolu). Daňovník môže síce odmietnuť podpísať protokol, avšak odmietnutie nemá žiadny význam. Takisto ak daňový subjekt odmietne prevziať, alebo neprevezme protokol v určenej lehote, zákon určuje tzv. fikciu doručenia. To znamená, že protokol sa považuje za doručený dňom odmietnutia prevzatia zásielky alebo 15. dňom od uloženia zásielky na pošte. Treba si však dať pozor, lebo pošta ukladá zásielky až 18 dní. Správca dane spolu s protokolom zasiela aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Výzvu zašle vtedy, ak výsledkom kontroly je rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný subjekt zaplatiť, alebo na ktorú si uplatnil nárok (napríklad na vrátenie nadmerného odpočtu). Lehota na vyjadrenie sa k protokolu nemôže byť kratšia ako 15 pracovných dní od doručenia výzvy na vyjadrenie sa a daňový subjekt v tejto lehote, okrem svojho vyjadrenia, môže označiť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Vo vyjadrení k protokolu má daňovník poslednú možnosť navrhovať a predkladať nové dôkazy. Pri možnom ďalšom využití opravných prostriedkov už môže pracovať a odvolávať sa iba na dôkazy, ktoré boli predložené v priebehu kontroly, alebo vo vyjadrení sa k protokolu. Daňový subjekt môže vo vyjadrení a k protokolu klásť aj otázky súvisiace so zisteniami kontroly.
Medzi podnikateľmi sa hovorí, že daňová kontrola "musí vždy niečo nájsť". Je to pravda? Sú kontroly objektívne?
Nemôžem celkom súhlasiť s touto tézou, pretože v praxi sa často stretávam s bezproblémovým priebehom daňovej kontroly. Je pravda, že niekedy úloha a snaha, ako naplniť štátny rozpočet, je silná a môže viesť k snahe "pátrať" po chybe. Že sa to môže občas stať, nemôže viesť k omylu, že väčšina daňových kontrol je neobjektívna. Pravdou však je, že ak nájde chybu, niekto ju predtým musel spraviť. Povinností, ktoré majú daňové subjekty je ale tak veľa, že veľmi ľahko sa chyba spraví. Problémom podľa môjho názoru nie je ani tak samotné hľadanie chýb pri daňovej kontrole, ale skôr ich konečné posúdenie z hľadiska sankcií, kde napríklad aj "nevýznamná" chyba v účtovníctve, ktorá nemá vplyv na daňovú povinnosť, môže znamenať vysokú sankciu. Správca dane predovšetkým chráni záujmy štátu. A keďže štát dosahuje väčšinu svojich príjmov z daní, má za úlohu chrániť tieto príjmy a kontrolovať, či daňové subjekty odviedli daň v správnej výške. Kontrolóri sú predĺženou rukou štátu, a preto ich úlohu a postup určujú zákony a nariadenia štátnej moci.
Ako sa pri kontrole správať
Závisí priaznivý výsledok kontroly aj od správania daňovníka? Platí zásada, že čím je slušnejší, tým je väčšia šanca, že kontrola prebehne hladko?
Jednou zo zásad je, že daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. To znamená, že ak ktorýkoľvek daňový subjekt splní svoje zákonom uložené povinnosti, tak jeho aktivita nad rámec zákonných povinností ho nemôže zvýhodniť, alebo naopak, jeho "odmeranosť" znevýhodniť. Na druhej strane, správcu dane aj daňový subjekt zastupujú ľudia a bolo by naivné sa domnievať, že nebudú existovať vzájomné sympatie alebo antipatie. Avšak je mylné si myslieť, že servilnosť daňového subjektu voči daňovým kontrolórom prinesie vyššiu uznateľnosť daňových nákladov. V praxi je to skôr o základnej ľudskej slušnosti, pochopení (niekedy) rozdielnych úloh a cieľov daňového subjektu a správcu dane a nakoniec účelnom a profesionálnom priebehu samotnej daňovej kontroly.
Dôvod na kontrolu
Je podanie opravného, alebo dodatočného daňového priznania, či prípadný preplatok na daniach dôvodom na to, aby bola u daňovníka vykonaná daňová kontrola?
Nie, tieto uvedené skutočnosti nie sú samy osebe dôvodom na vykonanie daňovej kontroly. Iná situácia môže však byť v prípade nadmerného odpočtu DPH v prípade nového podnikateľského subjektu. Samotný nárok na vrátenie nadmerného odpočtu síce neznamená automaticky daňovú kontrolu, avšak v praxi býva nadmerný odpočet pri nových spoločnostiach dôvodom začiatku daňovej kontroly na posúdenie oprávnenosť nároku na nadmerný odpočet. Taktiež, ak dodatočným daňovým priznaním dochádza k významným zmenám v daňovej povinnosti, správca dane môže preveriť vykazované skutočnosti daňovou kontrolou -- ani tu však nemôžeme hovoriť jednoznačne o pravidle.
Opravné prostriedky
V prípade, že správca dane zistí rozdiel medzi podaným daňovým priznaním a ním vyčíslenou daňou, zasiela od 1. 1. 2012 rozhodnutie. Aký je postup, ak daňový subjekt s rozhodnutím nesúhlasí? Môže sa odvolať, prípadne dať žalobu na súd?
Nasledujúci deň po ukončení daňovej kontroly, t. j. nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou na vyjadrenie, sa začína vyrubovacie konanie. Vyrubovacie konanie sa teda začína iba vtedy, ak sa kontrolou zistí rozdiel medzi podaným daňovým priznaním a zistenou skutočnosťou (rozdiel v neprospech štátu).
Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej na vyjadrenie (určenej vo výzve), tie sa prerokujú so správcom dane v určenom alebo dohodnutom termíne. O priebehu a výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane. Následne správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice.
Ak s rozhodnutím daňový subjekt nesúhlasí, má právo využiť opravné prostriedky, a to predovšetkým odvolanie a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ak je po využití týchto opravných prostriedkov neúspešný, jeho poslednou možnosťou je riešiť prípad súdnou cestou. V daňových sporoch je prvým stupňom miestne príslušný krajský súd. Tu je potrebné pripomenúť, že podanie na súd už môže vyhotoviť iba advokát, na rozdiel napríklad od ČR, kde toto prvostupňové podanie môže urobiť aj daňový poradca. V praxi je však u nás vo väčšine prípadov potrebná súčinnosť daňového poradcu s advokátom.