Martin Pastír, konateľ spoločnosti Lassard
V prípade podania opravného daňového priznania sa stáva, že daňová kontrola príde. Zaujíma sa o dôvody, prečo bolo takéto priznanie podané. Je preto vhodné o prípadných opravách priznania s daňovým úradom komunikovať ešte skôr, ako sa toto priznanie podá. Úrad môže vyrubiť aj pokutu, ak podnikateľ podal opravné daňové priznanie a daňová povinnosť je potom vyššia ako v pôvodne podanom priznaní.
Igor Barát,
člen Dozornej rady Poštovej banky
Niektoré spoločnosti vnímajú podanie opravného, prípadne dodatočného priznania ako poukázanie na určité pochybenie pri príprave riadneho priznania. To, že aj daňová správa preferuje zohľadnenie nových skutočností, prípadne aj opravu potenciálnych chýb pomocou opravného a dodatočného podania, je zohľadnené v neuplatňovaní sankcií pri ich zaslaní. Ak teda dôvod na takéto priznanie vznikne, firma by nemala mať problém a ani obavy.
Jaroslava Lukačovičová,
poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska
Medzi podnikateľmi panuje názor, že podanie opravného alebo dodatočného daňového priznania znamená automaticky aj kontrolu zo strany správcu dane. Toto však nie je pravda a ani pravidlo. Pokiaľ je dôvod na podanie opravného alebo dodatočného priznania dostatočný a opodstatnený, tak dôvod na obavy nie je. A navyše, správca dane neprihliada na prvé podané daňové priznanie, ale na opravné priznanie, ktorého podanie umožňuje zákon.
Lukáš Antolík,
konateľ spoločnosti Top 1 Accounting
Zaužívanou praxou je, že pri podávaní dodatočných daňových priznaní si daňovníci väčšinou znižujú základ dane, a tým aj daň. Dôvodom často býva to, že zabudli na niektorý doklad, alebo niečo zle zaúčtovali. Preto sa potom na týchto podnikateľov daňové úrady viac zamerajú. Po podaní dodatočného priznania môžu „otvoriť miestne zisťovanie,“ prípadne aj daňovú kontrolu. Naša spoločnosť nemá klientov, ktorí by k dani z príjmov podávali dodatočné priznania.
Pavol Konštiak,
spolumajiteľ spoločnosti KON-RAD
Nie, opravné daňové priznanie štandardne nie je na to dôvodom, pretože je celkom bežné, že príde ešte nejaká faktúra alebo sa objaví nová skutočnosť. Ale nie je to automaticky dôvod na kontrolu. Iba ak by sa daniarom niečo nezdalo. Lebo situácia, že ak sa niečo nezdá a daniari na ten podnet idú na kontrolu, sa môže stať aj pri bežnom daňovom priznaní.
Zuzana Šedivá,
generálna sekretárka Zväzu hotelov a reštaurácií
Nemyslím, že ak podnikateľský subjekt zistí nejaké skutočnosti a opraví ich v priznaní, je to dôvod na kontrolu. Veď môže sa stať hocičo, niečo ste mohli zabudnúť alebo účtovníčka príde dodatočne na to, že niečo zúčtovala zle. Ak nevznikne diametrálne odlišný výsledok, ale ide len o nejaké úpravy, nemal by to byť dôvod.
Martin Tužinský,
poradca pre účtovníctvo
Podnikatelia si často nesprávne myslia, že oddialením lehoty na podanie daňového priznania sa vystavujú riziku daňovej kontroly. Táto ich domnienka nie je, samozrejme, správna a oprávnená. Zákon totiž umožňuje predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania a keď to má pomôcť veci – minimalizovať chyby v priznaní, prípadne zamedziť časovému stresu pri jeho zostavovaní – tak túto možnosť je dobré využiť.