„Koncom decembra predložíme na rokovanie vlády správu o stave podnikateľského prostredia, kde bude aj odpočet niektorých opatrení, ktoré sa mali zrealizovať do konca decembra. Termíny sú dané, nik nepovedal, že sa projekt ruší. Ministerstvá naďalej na ňom pracujú,“ povedala Andrea Mikulová zo sekcie stratégie ministerstva hospodárstva. Plán ministra hospodárstva Juraja Miškova, ktorý chcel aj spolu s komplexom ďalších opatrení premeniť Slovensko na ázijského tigra, teda nie je ešte stratený.
Čo bude ďalej
Projekt Singapur predstavil rezort v júni tohto roka. Cieľ je jasný. Do roku 2012 znížiť administratívu a náklady podnikateľov o 25 percent. Celkovo má podnikateľský sektor ušetriť až 1,98 miliardy eur, čo predstavuje tri percentá HDP. To, že sa podnikatelia musia dennodenne stretávať s nedomyslenou legislatívou, ktorá im hádže polená pod nohy a zvyšuje im náklady na podnikanie, potvrdzuje aj prezident Nadácie F. A. Hayeka Ján Oravec. „Boli to dobré opatrenia. Teraz si však myslím, že zjednodušovanie administratívy a zlepšovanie právneho rámca nebude figurovať medzi top prioritami novej vlády po marci 2012,“ odhaduje pesimistický vývoj Oravec. Rezort hospodárstva to odmieta a tvrdí, že všetko pôjde podľa plánu.
Opatrenia, ktoré obsahuje projekt Singapur pozitívne hodnotí podnikatelia aj odborná verejnosť, pretože vznikali v spolupráci s nimi.
Nie je možné jednoznačne povedať, ktoré z nich je najviac pozoitívne. Podľa Tomáša Gajdoša, riaditeľa Inštitútu hospodárskych analýz rezortu hospodárstva. je však jednoznačné, že podnikateľské prostredie u nás nie je vnímané ako priaznivé, čo je spojené najmä s jeho negatívnym hodnotením v rámci ratingov či už Svetovej banky alebo Svetového ekonomického fóra. „Preto bolo našim cieľom výrazne toto hodnotenie zlepšiť, a to znížením administratívnej záťaže. Sekundárnym efektom by mal byť rast zamestnanosti,“ dodáva Gajdoš
Ktoré zmeny pocíti biznis
Niektoré zo zmien, na ktorých pracovalo nielen ministerstvo hospodárstva, ale aj spravodlivosti, financií či rezort práce, sa už podarilo zrealizovať. Napríklad registrácia živnosti cez internet bude bezplatná a okamžitá. Skráti sa aj lehota registrového súdu na zápis spoločnosti do obchodného registra z piatich na dva dni. Ministerstvu financií sa tiež v rámci projektu podarilo spustiť register účtovných závierok a zefektívniť elektronickú komunikáciu pomocou certifikačnej dohody, ktorá čiastočne nahradila elektronický podpis. Rezort hospodárstva spustil ďalší z podnikateľských registrov, tentoraz ide o informačnú databázu Hospodársky register subjektov, ktorá obsahuje informácie o všetkých právnických aj fyzických osobách, ktoré podnikajú. „Okrem týchto údajov sú v ňom aj údaje o príspevkových či rozpočtových organizáciách, spolkoch a združeniach. Portál je bezplatný. Register sa má čoskoro rozšíriť aj o hospodársky rating tej-ktorej firmy,“ hovorí Gajdoš.
Eurofondy môžu skončiť vo vzduchu
Otázne je, ako dopadnú niektoré schválené projekty, ktoré majú podnikateľom zaručiť čerpanie európskych peňazí. Možno nebudú uzavreté. Konateľ poradenskej spoločnosti Premier Consulting Miroslav Lopata je presvedčený, že kvôli politike sa podnikateľ k financiám napriek úspešnému projektu už nemusí dostať. „Ďalší vývoj vidím veľmi pesimisticky. Slovensko čaká príprava nového Národného referenčného strategického rámca na ďalšie programové obdobie a neviem, kto sa mu po päťmesačnom vákuu a po zostavení novej vlády bude venovať,“ hovorí Lopata.
Nízke čerpanie
Situáciu neuľahčuje ani fakt, že čerpanie eurofondov v rokoch 2007 – 2013 je veľmi nízke. Z celkového balíka 11,4 miliardy eur sa vyčerpalo len 60 percent. Z toho je reálne vyplatených len 20 percent. Podľa tejto bilancie by EÚ podľa Lopatu mohla usúdiť, že toľko peňazí ani nepotrebujeme a z financií nám môžu začať škrtať.
Financie, ktoré nebudú využité, prepadnú. „Výška nevyčerpaných prostriedkov však nebude mať vplyv na výšku dotácií v ďalšom období. Presná suma určená na eurofondy pre nadchádzajúce obdobie zatiaľ nie je ešte známa,“ tvrdí Ingrid Ludviková z mediálneho odboru Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Zároveň dodáva, že Slovensko nie je v čerpaní štrukturálnych a regionálnych fondov na tom spomedzi ostatných členských štátov najhoršie. Nachádzame sa niekde v strede.
Po turbulenciách vo vláde sa však môže výrazne znížiť počet zverejnených výziev. „Rok po posledných voľbách bolo ticho. Výziev bolo veľmi málo, kým sa našiel niekto z úradníkov, kto sa tomu začal venovať. Predpokladám, že podobný vývoj to naberie aj po marcových voľbách,“ predpovedá Lopata. Rezort dopravy, ktorý eurofondy spravuje tvrdí, že sa nič také stať nemôže a výzvy sa budú zverejňovať podľa plánu na aktuálne programové obdobie.
Koniec „papierovačkám“
V máji tohto roka začalo ministerstvo dopravy podnikať kroky na zjednodušenie celého procesu okolo eur z Bruselu. V blízkej budúcnosti chcelo nahradiť originálne doklady, ktoré sú potrebné pri predkladaní projektu, ich kópiami s čestným vyhlásením. Rezort chcel zaviesť aj centrálnu komunikáciu z poisťovňami a daňovými úradmi či bezvýhradne elektronickú komunikáciu medzi žiadateľmi a ministerstvom. Niektoré „zlepšováky“ zložitej administratívy sa už testovali, iné sa mali zaviesť v rámci nových výziev. Celý plán pozostáva z 58 opatrení. Podľa hovorcu ministerstva dopravy Martina Krajčoviča sa v jeho plnení bude aj naďalej pokračovať.