-- na meškanie dodávok
Nemecký automobilový koncern BMW zásobuje všetky továrne v Nemecku podľa rovnakého modelu. V blízkosti továrne sa spravidla nachádza tzv. zásobovacie centrum, kam dodávatelia prepravujú pripravené moduly, napríklad interiéry. Zásobovacie centrum potom dodá modul k presne stanovenému termínu na montážnu linku.
V novej lipskej továrni, ktorá by mala začať pracovať na budúci rok, je však situácia odlišná. Celý rad dôležitých dodávateľov, ako ThyssenKrupp (polosi) alebo Faurecia (sedadlá), sa usadili priamo v areáli továrne a pracujú aj na novom logistickom a výrobnom koncepte. Namiesto dodávok kompletných komponentov prichádzajú do areálu BMW jednotlivé diely a podľa potreby sa montujú priamo na mieste. Tým sa dodávateľská sieť skracuje a bezpečnosť dodávok zvyšuje. To potvrdzujú aj predstavitelia automobilky.
Celý proces prináša aj priaznivý vedľajší účinok: počet potrebných nákladných vozidiel sa znížil z 350 na 270 denne.
-- dlhé termíny dodávok
Mníchovská chemická spoločnosť Wacker-Chemie je presvedčená o spoľahlivosti svojich receptúr, či už ide o látky, ktoré brzdia tvorbu priemyselnej peny alebo slúžia na výrobu umelých vláken.
Tieto materiály sú žiadané po celom svete. Má to však háčik. Distribučné náklady sú príliš vysoké, ak má niekoľko desiatok skladov, roztrúsených po celej zemeguli, zabezpečiť rýchlu dodávku. V opačnom prípade trpí termín dodávok, keď materiál pochádza výlučne z jednej zo siedmich výrobných lokalít v Nemecku, Brazílii, Indii a USA.
Šéf materiálového hospodárstva spoločnosti Johannes Moritz vyriešil problém tým, že zrušil 30 či 40 menších skladov a v každej zo siedmich tovární vybudoval centrálny sklad. Chemikálie odtiaľto putujú iba do štyroch nových zahraničných prekládkových centier, a to v Singapure, USA, Číne a Austrálii.
Z týchto centier potom odvážajú kamióny materiál klientom v stanovenom termíne. "Týmto spôsobom môžeme napríklad do Thajska dodať materiál v priebehu troch až štyroch dní bez podstatného zvýšenia nákladov," konštatuje Moritz.
-- chybné dodávky
Nemecký výrobca lisov Müller Weingarten pracoval na princípe remeselnej výroby dovtedy, kým zásoboval predovšetkým automobilky v Európe a USA. V priebehu niekoľko mesiacov trvajúcej montáže obrovských strojov sa komponenty dovážali v etapách a spolu s nimi aj diely, ktoré sa v predchádzajúcich dodávkach zabudli. No tento postup nefunguje v Číne, kde Müller Weingarten medzičasom zamestnáva subdodávateľské firmy. Každý chýbajúci diel môže ohroziť celý obchod.
Spoločnosť preto rozdrobila logistický proces: v Európe pokračujú dodávky ako doteraz, pre Ďaleký východ učil dodatočný personál. Táto pracovná sila zodpovedá za presné dodržanie zoznamov a kontroluje každý náklad, aby čínski colníci dodávku nezastavili. Zároveň konkrétni pracovníci zabezpečujú dodávku dielov lokálnym subdodávateľom.
Vďaka tomuto postupu podľa predsedu predstavenstva Helmara Assfalga aj do európskej "zásielkovej služby" vstupuje nová disciplína.
-- čoraz kratší produktový cyklus
Sony Music Entertainment, dcéra japonského elektronického koncernu Sony, pociťuje dôsledky pirátstva hudobných CD nosičov aj na logistických nákladoch.
Obchody s hudobninami totiž využívajú klesajúci obrat na to, aby riziko neúspechu cédečka prehodili na plecia hudobných koncernov. Namiesto prijímania veľkých množstiev do skladu, objednávajú si krátkodobo iba toľko nosičov, koľko sa práve predáva. Ak hudobné vydavateľstvá nebudú schopné splniť tieto požiadavky v krátkom čase, v ktorom sa ten ktorý hit drží v hitparádach, zostávajú sedieť na tonách už prakticky nepredajných cédečiek.
Sony sa spojil s ostatnými spoločnosťami, aby udržal počet drahých zásobovacích ciest. Napríklad vo Fínsku, Švédsku a v Dánsku vznikol logistický spoločný podnik s vydavateľstvami EMI a Universal Music, aby sa cesta kamiónu oplatila. Vo Francúzsku distribúcia cédečiek preberá aj rozvoz hracích konzol Sony Playstation a videokaziet z dielne filmového štúdia Columbia Tristar.
To, či tento postup prežije, závisí od výsledkov a dôsledkov fúzie s nemeckou spoločnosťou Bertelsmann Music Group.