Máme z toho traumu, priznávajú podnikatelia. „Nechápem, kto a kedy tieto údaje vôbec použije. Samozrejme, že nás to zaťažuje a oberá o čas, ktorý by sme mohli venovať aktuálnejším problémom,“ tvrdí Elena Bieliková, šéfka mzdového a finančného oddelenia v spoločnosti BOST SK. Reč je o vypĺňaní 200-položkového ročného výkazu o pracovných podmienkach a nákladoch na sociálnu politiku podniku. Výkaz, ktorý žiada pravidelne od veľkých firiem ministerstvo práce, sa stalo jedným z kandidátov na víťaza v našej top desiatke Byrokratických nezmyslov 2013.
Náročné kolónky na vypĺňanie
S výkazom môžu mať problémy aj kvalifikovaní ľudia. Podľa Bielikovej sa to týka najmä ekonomických otázok. Nepáči sa jej, že v jednom výkaze sa miešal rok 2012 aj 2013, za ktorý možno robiť zatiaľ len odhady. Napríklad vo výkaze produkčných odvetví sa podľa jej slov zisťujú také podrobnosti o majetku, tržbách, nákladoch či mzdách, ktoré si často nevedie ani sám podnik. „Potom je ťažko odpovedať na otázky. A štát to bezpodmienečne vyžaduje – napríklad konkrétny riadok modulu musí byť vyplnený s nadväznosťami na ďalšie moduly a riadky, lebo inak im to nesedí,“ hovorí ekonómka.
Výkaz taktiež vyžaduje vyplniť konkrétne položky obstarávaného a predávaného majetku a skladových zásob. „Tie však musíme zapísať pod číselnými kódmi, ktoré vyberáme z 18 husto popísaných strán, kde je na každej strane okolo 100 položiek kódov,“ názorne ilustruje situáciu Bieliková. Podľa nej zaberá nehorázne veľa času len to, aby sa v tom človek zorientoval. Navyše je presvedčená, že úrady majú prístup k všetkým potrebným údajom v Zbierke listín, kam firmy ukladajú ročné závierky.
Igor Patráš, riaditeľ firmy Trendwood-twd pridáva názor, že hoci význam štatistiky chápe, tiež má výhrady voči intenzite zasielania najrôznejších výkazov, čo je neracionálne a pre podnikateľov zaťažujúce. „Štát by si mal zabezpečovať zistenia vo svojej réžii.“
Nákupy do tašky
Aj Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska, zdôrazňuje, že ročný výkaz obsahuje desiatky kolónok. Ak by verejné inštitúcie nezaťažovali podnikateľov reportovaním údajov, ako napríklad, či poskytli v rámci sociálnej politiky zamestnancom „nákup do tašky“, bolo by to podľa neho pre ekonomiku krajiny prospešnejšie než výsledky takýchto štatistík.
Výkaz podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka pravdepodobne vznikol na základe dohody tripartity ešte v čase, keď Republiková únia zamestnávateľov neexistovala. „Napriek tomu, že veľkú časť údajov, ktoré sa takto zbierajú a od Slovenska ich požadujú rôzne európske a medzinárodné inštitúcie, treba v záujme znižovania administratívnej záťaže zvyšovať efektivitu štatistických prieskumov,“ pripomenul Hošták.
Výkazy obhajujú
Podla výkonného riaditeľa Asocácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislava Masára, prieskum vo firmách nepatri medzi byrokratické nezmysly. „Vyše dvadsať rokov sa aj naše podniky zúčastňujú prieskumov o mzdových a pracovných podmienkach, ktorých výstupy sú zaujímavé nielen pre štatistikov, ale aj pre kolektívne vyjednávanie v podnikoch i odvetviach. Bez objektívnych informácii sa dnes nedá ani dobre podnikať,“ pripomenul Masár.
Ministerstvo práce tvrdí, že v porovnaní s podobnými zisťovaniami inde v EÚ, Slovensko dosahuje na základe svojich metód a postupov, špičkovú úroveň. Od štátu sa podľa rezortu očakáva, aby svoje rozhodovanie založil na čo najpresnejších údajoch. „Ale ak ich chce získať od podnikateľov, hodnotí sa to ako administratívna záťaž“. Pritom najlepšie údaje o svojej firme poznajú práve zamestnávatelia. Na otázku, prečo dotazník obsahuje aj také banálne položky, ako je napríklad „nákup do tašky,“ rezort uviedol, že ide o jednu z foriem sociálnej politiky, ktorá sa objavuje v kolektívnych zmluvách.
---------------------------------
O čo ide pri ročnom výkaze o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku
Firmy musia vypĺňať ročný štatistický výkaz o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku. Povinnosť vyplýva zo zákona o štátnej štatistike. Je to komplikovaný, takmer 200-položkový dotazník zaťažujúci zamestnávateľov. Štatistickému úradu musia v ňom reportovať napríklad to, či pracovníkom poskytli v rámci foriem podnikovej sociálnej politiky aj „nákup do tašky“ a ďalšie podobné skutočnosti.
----------------------------------
Negatíva:
– komplikovaný takmer 200-položkový dotazník zaťažujúci všetkých podnikateľov, ktorých si ŠÚ vyberie ako štatistickú jednotku
– musia v ňom reportovať štatistickému úradu, napríklad či poskytli v rámci foriem podnikovej sociálnej politiky aj „nákup do tašky“ a ďalšie podobné skutočnosti
– vypĺňanie nespočetného množstva (z môjho pohľadu) zbytočných údajov, pričom metodické pokyny sú ešte dlhšie ako samotný výkaz
– veľká byrokratická záťaž pre podnikateľov, ktorú musia vybrané firmy robiť zadarmo a strácať tak svoj čas
– nekomunikácia medzi štatistickým úradom a??????
– výkazy by mali byť jednoduchšie, aby sa primerane týkali podnikateľa
– úrad údaje môže zbierať aj z účtovných závierok, ktoré podáva každý podnikateľ
Výpočet nákladov na administratívu:
Počet dotknutých podnikateľských subjektov: 5 261
Počet výkonov za rok: 1
Čas potrebný na výkon: 90 minút
Hodinová sadzba: 5,63 eura
Cena (sadzba x čas): 8,45 eura
Frekvencia úkonov: 5 261
Náklady spolu: 44 429,15 eura
Koľko stojí slovenských podnikateľov tento predpis (cena x množstvo): 44 429,15 eura
Zdroj: NADSME
---------------------------------------
Hlasujte za nezmysel
Hlasujte na www.hnonline.sk alebo www.byrokratickynezmysel.sk, ak chcete nezmysly odstrániť z legislatívy. Každý pondelok nájdete v HN bližšie rozobraté opatrenia nominované v tejto súťaži.
---------------------------------------
O čom sú nominované nezmysly, nájdete na:
hnonline.sk / byrokraticky-nezmysel-2013