Na Záhorí by mali vyrásť aj technologické a oddychové zóny

V priebehu piatich až siedmich rokov by v priemyselnom a technologickom parku na Záhorí mohlo nájsť prácu päť- až sedemtisíc ľudí. Do pätnástich rokov by tu mohlo pôsobiť od osem- do trinásťtisíc pracovníkov. Parku by mali dominovať firmy s niekoľkými stovkami zamestnancov. Spolu by tu mohli preinvestovať od dvoch do štyroch miliárd eur.

"Projekt Parku Záhorie je jedinečný svojho druhu na Slovensku. Bez zveličení ide o teritórium 21. storočia," hovorí predseda predstavenstva akciovej spoločnosti Eurovalley Ivan Kočiš. Spoločnosť je od roku 2002 správcom a developerom pripravovaného parku. Založili ju v súvislosti s parkom tri obce spolu s Bratislavským samosprávnym krajom a neziskovým združením fyzických osôb Radou Eurovalley.

Zaujímavé územie, kvalifikovaní ľudia
Park s celkovou rozlohou vyše 400 hektárov bude podľa Kočiša ťažiť z výhodnej polohy medzi starou a novou Európou. Pochvaľuje si v tejto súvislosti voľbu marketingového názvu parku - Eurovalley, ktorý podľa neho vhodne vystihuje vybrané údolie medzi Alpami a Karpatmi. Nazýva ho inovačným územím. Jeho slovenskú časť dnes reprezentujú univerzitné pracoviská v bratislavskej Mlynskej doline, ako aj pracoviská v areáli Slovenskej akadémie vied. "Eurovalley je už dnes medzinárodne akceptovanou značkou, napriek relatívne krátkemu času veľmi dobre zažitou do povedomia zahraničných investorov," dopĺňa Kočiš.
Atraktivitu projektu zvýrazňuje aj vysoká kvalifikačná úroveň miestneho obyvateľstva. Podľa prieskumov sa až 15-tisíc ľudí denne za prácou presúva zo Záhoria do Bratislavy. "Myslím si, že mnohí z nich privítajú, ak si budú môcť svoju trasu skrátiť napríklad o polovicu," uvažuje Kočiš. Spolieha sa však najmä na nevyužitý mozgový potenciál Bratislavy. Veľa schopných odborníkov totiž v minulosti muselo zmeniť profesiu po tom, čo podniky či rezortné výskumné ústavy redukovali svoju činnosť, prípadne skrachovali. Z existujúcej situácie by mohli podľa neho "profitovať" práve zahraniční investori. Napríklad japonská elektrotechnická firma, ktorá zamýšľa presunúť na Záhorie svoje aktivity zo Škótska, ale aj španielsky výrobca plastov.
Kočišovi, ktorý sám roky pracoval na výskumných projektoch v oblasti technickej kybernetiky či informatiky, na srdci najviac leží technologická časť parku a oblasť aplikovaného výskumu a vývoja. Slovensko má podľa neho v tejto oblasti veľký potenciál. Dokazujú to výborne fungujúce softvérové "housy", ktoré si tu zriadili viaceré významné medzinárodné spoločnosti. Kvalitným ľuďom podľa neho treba dať možnosť realizovať sa.
Park by mohol byť v budúcnosti motorom oblasti high-tech pre celé Slovensko. Mohol by sa stať predmostím na zhmotnenie mozgovej kapacity napríklad ruských vedcov v podmienkach európskeho trhu. Zaujímavá spolupráca v inováciách sa črtá tiež s izraelskými firmami. Ako pripomína Kočiš, po tomto území už dlhšie obdobie "poškuľuje" aj americká NASA. Atraktivitu parku si podľa neho už veľmi dobre uvedomujú v susednom Rakúsku. "Cítia, že sa dianie presúva zo starých do nových krajín únie," hovorí Kočiš.

Ustavičné rokovania s investormi
Priemyselný a technologický park Záhorie sa zriaďuje na základe uznesenia slovenskej vlády z roku 2001. Podľa rozhodnutia kabinetu sa v minulom roku vyčlenil majetok rezortu obrany do civilného katastra obcí Plavecký Štvrtok, Malacky a Veľké Leváre. Ide konkrétne o vojenské pozemky na západ od diaľnice z Bratislavy do Prahy, ktoré ešte dočasne zostávajú v majetku štátu a na základe výnimky pod správou vojenských lesov. V súčasnosti sa rieši aj ich prevod do majetku obcí. Malo by sa tak stať v priebehu apríla a mája.
Minulý rok poznamenalo "doťahovanie" celej dokumentácie v súvislosti so zmenami územných plánov obcí. Finišovali projekčné, architektonicko-urbanistické práce, riešili sa otázky spojené s ochranou životného prostredia.
Postupne sa profiloval aj dnešný plán budúceho parku. "Prirodzeným spôsobom, vplyvom mnohých pripomienok rôznych zainteresovaných subjektov, ale aj názoru prvých potenciálnych investorov, sa vytvorilo päť samostatných zón. Dve tretiny územia parku bude v budúcnosti pokrývať pôvodná zeleň.
"Paralelne s týmito aktivitami sme rozbehli projekčné práce, prípravu územia, začali sme rokovania s investormi," hovorí Kočiš. Ako pokračuje, záujem o park je veľký aj napriek tomu, že sa ešte nerobil aktívny marketing. "Každý týždeň sa nám hlási jeden, dvaja záujemcovia. Minulý týždeň sme rokovali so zástupcami 6 izraelských a rakúskych firiem," prezrádza Kočiš. V súčasnosti sa podľa neho o park zaujíma okolo 30 zahraničných investorov.

Začne to zóna A
Rušno začína byť v zóne A s rozlohou dvesto hektárov, ktorá je najviac vzdialená od Bratislavy. "Pri voľbe priorít zavážili predstavy prvých dvoch veľkých investorov. Pre svoje zamýšľané aktivity na Slovensku potrebujú rozsiahle priemyselné plochy," vysvetľuje Kočiš. Jeden z nich si už "rezervoval" zhruba 50 hektárov, druhý približne o 30 hektárov menej. Obidve spoločnosti tiež potrebujú prístup k železnici i diaľnici.
Kočiš odmietol vzhľadom na ešte prebiehajúce rokovania uviesť konkrétne mená spoločností. Ako však povedal, prvý z nich chce exportovať až 80 percent výroby postavenej na slovenských surovinách.
Druhým investorom bude veľká oceliarska spoločnosť, ktorá sa na Záhorí bude orientovať na lisovanie plechov pre automobilový priemysel a výrobu bielej techniky. Podľa už na Slovensku medializovaných informácií, v prvom prípade by mohlo ísť o výrobcu technického skla firmu Glas Trösch a v druhom o francúzsku oceliarsku spoločnosť Arcelor.
Developer parku v súčasnosti rokuje s ďalšími štyrmi - piatimi firmami. Črtá sa medzi nimi vážnejší záujemca o zhruba 50-hektárovú plochu. V zóne A odhaduje Kočiš priestor pre asi 15 spoločností. Všetko však bude podľa neho závisieť od jednotlivých územných požiadaviek budúcich investorov. Malá časť tejto zóny na základe pripomienok ochranárov bude po dobudovaní slúžiť na prechodné ubytovanie ľudí. V zóne A sa bude pohybovať denne asi 150 kamiónov, preto sa tu vybuduje aj truck centrum. Zamestnancom firiem bude treba, napríklad, zabezpečiť stravovanie. O komplexný servis pre firmy sa bude starať spoločnosť Eurovalley.
Prvé stavebné povolenia by sa pri optimistickom variante mohli vydať k 1 júlu tohto roka. Na prelome rokov chcú mať spomínaní dvaja investori postavené výrobné haly. V budúcom roku plánujú začať montovať technologické zariadenia.

Veľký priestor na oddych
S polročným oneskorením oproti zóne A by sa podľa Kočiša mali začať práce v zóne C. Ide o územie priľahlé k už existujúcej priemyselnej časti Malaciek. Pôsobí v ňom okrem iných firiem i drevospracujúca spoločnosť Swedwood, dcérska spoločnosť nábytkárskej maloobchodnej firmy IKEA. Zóna C sa bude orientovať prednostne na stredné výrobné firmy. Kočiš uvádza najmä kovospracujúce a elektrotechnické podniky. Kapacita zóny by podľa jeho odhadu mohla stačiť asi pre 15 firiem.
Príprava infraštruktúry zóny sa bude financovať kombináciou súkromného kapitálu i zdrojov z európskych fondov. Pri ostatných zónach sa na tento účel využije kombinácia európskych zdrojov a podporných prostriedkov ministerstva hospodárstva. Príprava územia a infraštruktúry v rámci jednej zóny vyjde podľa Kočiša na sto až dvesto miliónov korún
Ani zóna C nebude tvoriť jednoliaty celok. Aj vzhľadom na pripomienky ekológov v jej menšej severnej časti vyrastie samostatné technologické centrum. Bude to priestor pre tzv. podprahových investorov, čiže pre firmy s desiatimi či dvadsiatimi zamestnancami. Kočiš predpokladá, že centrum môže obslúžiť niekoľko desiatok subjektov, ktoré by sa mali orientovať najmä na oblasť vývoja softvéru a IT technológií.
Na priemyselné využitie sa pôvodne projektovala aj zóna D. Po odporúčaniach ekológov bude slúžiť na oddych, šport, rekreáciu i prechodné ubytovanie. Hotely, ktoré tu vyrastú, budú pre potreby celého parku. Kočiš predpokladá široké využitie budúcich atrakcií aj obyvateľmi neďalekej Bratislavy. "Registrujeme už troch záujemcov, ktorí by sa chceli investične podieľať na tomto projekte. Na jeseň chceme vybrať jedného z nich. K Bratislave najbližšia a zároveň rozlohou najmenšia (15 hektárov) zóna E je určená na logistické a skladové účely.
Až ako posledné sa podľa odhadov spustia práce v zóne B. Dôvodom je skutočnosť, že vlastníkmi pozemkov v tomto prípade sú súkromné osoby. Táto zóna je určená pre malé a stredné firmy, ale aj výskum a vývoj. Životný priestor tu podľa Kočiša môže nájsť asi dvadsať firiem.

Rozvoj regiónu
Prednosta Obvodného úradu Malacky Milan Zavřel predpokladá, že Priemyselný a technologický park Záhorie bude znamenať veľmi silný impulz pre hospodársky rozvoj celého regiónu. Ako silné lákadlo pre budúcich investorov môže podľa neho pôsobiť veľmi výhodná poloha parku a existujúca infraštruktúra. Výhodou oproti iným lokalitám je, napríklad, aj to, že vlastníkom pozemkov je z rozhodujúcej časti štát, ktorý ich bude firmám aj prenajímať. Veľkú váhu má kvalitná a v porovnaní s inými štátmi únie lacnejšia pracovná sila. Ďalším tromfom Slovenska je aj 19-percentná rovná daň.
Vďaka novým podnikateľským aktivitám v regióne sa za posledné roky podľa Zavřela podarilo otázku zamestnanosti v okrese Malacky prakticky vyriešiť. Dnes sa tu miera nezamestnanosti pohybuje na úrovni piatich percent. Ešte v roku 1998 bolo toto číslo zhruba trikrát väčšie. Požiadavka pracovnej sily sa preto podľa neho bude čiastočne uspokojovať aj príchodom ľudí z iných regiónov. Očakáva, že sa sem za prácou presťahujú odborníci najmä zo stredného a z východného Slovenska. Podľa existujúcich odhadov celkový ekonomický rozmach súvisiaci z budúcou činnosťou parku pritiahne na Záhorie z iných častí krajiny až 20-tisíc ľudí.
Predstavitelia samosprávy na tieto skutočnosti podľa Zavřela vo svojich plánoch pamätajú. Očakávajú ďalšie oživenie obchodu, služieb, ale i napríklad školstva. V rámci územných plánov obcí sa do budúcna ráta s novou bytovou výstavbou, do ktorej sa okrem samosprávy chcú zapojiť aj komerčné firmy.
Okres Malacky podľa Zavřela pomerne intenzívne spolupracuje so susediacimi oblasťami Rakúska. V súčasnosti s rakúskymi kolegami rokujú o možnostiach vybudovania ďalších hraničných priechodov. Pri neďalekom mestečku Marchegg sa už pred niekoľkými mesiacmi začali stavebné práce na novom priemyselnom parku. "Región na druhej strany rieky Moravy je vzhľadom na dlhoročnú prítomnosť ,železnej opony' na rakúske pomery zaostalý. Nové možnosti na hospodársku spoluprácu preto naši južní susedia vítajú a uvedomujú si ich význam aj pre vlastný región," dopĺňa Zavřel.