Oddnes začínate druhé volebné obdobie vo funkcii viceprezidenta Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr Eurochambers. Aká agenda vás čaká?
- Dotiahnuť v prvom polroku rozšírenie EÚ, ale v prvom rade postupne dosiahnuť reálnu integráciu desiatich vstupujúcich krajín do všetkých štruktúr a mechanizmov únie. Integrácia nových ekonomík do vnútorného trhu a zlaďovanie a odstraňovanie problémov si vyžiada najmenej dva-tri roky. To bude znamenať riešiť často aj veľmi hektické aktuálne problémy - nielen spoločné pre všetkých desať krajín, ale aj ich mnohé špecifické požiadavky. Druhou mojou agendou bude príprava krajín, ako je Bulharsko a Rumunsko, prípadne aj Chorvátsko a Turecko, na ďalšie rozšírenie únie chystané na rok 2007.
Môže byť Európa bez takých krajín, ako je Ukrajina a Rusko?
- Nemôže. Eurochambers združuje 41 krajín, okrem 25 plnoprávnych s hlasovacími právami, ktorými sú súčasné a budúce členské krajiny EÚ, sú medzi pridruženými aj Rusko, Ukrajina i Bielorusko. Zo zostávajúcich 16 pridružených krajín je striedavo päť zastúpených aj v správnej rade, tohto roku Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko, Turecko a Izrael. Členské krajiny často navádzali voči kandidátskym krajinám atmosféru, že by sa nemali ponáhľať, že výhody členstva v EÚ už fakticky požívajú, tak nech si len najskôr pripravujú ekonomiku na vstup, v európskej komore sme ich presviedčali o opaku.
Predstavitelia nášho i českého biznisu často vravia: krajiny EÚ už pred rozšírením získali všetky výhody rozšírenia, preto sa neponáhľajú, aby sme ich získali aj my. Veď aj keď budeme plnoprávnymi členmi, presadili si niektoré obmedzenia, ktoré z nás úplne plnoprávnych nerobia.
- Asymetria vyplýva aj z technologickej sily západných firiem, ktoré majú pred našimi nesporný náskok.
Ale nebudú rovnaké ani práva, napríklad otvorený pohyb pracovných síl.
- Nebudú. Hlavnými oponentmi sú najmä Rakúsko a Nemecko, ktoré si chcú ochrániť svoj pracovný trh. Nemajú ani tak obavy z tlaku na pracovné miesta zo Slovákov ako z Poliakov. Poliaci sú zvyknutí - ešte zo socializmu - migrovať, oveľa viac sa pohybovať po Európe. Slováci nie sú také typy.
No Slováci sú aj Rómovia, ktorí sa radi sťahujú.
- Ale nie za pracovnými príležitosťami, pre ktoré sa presadila ochrana pracovného trhu členských krajín. V prípade Rómov ide skôr o migráciu za sociálnymi výhodami.
Aké kontakty ste vo svojej pozícii viceprezidenta pre rozšírenie rozvíjali počas dvojročného funkčného obdobia?
- V konečnom dôsledku sa o EÚ rozhoduje vo vládach členských krajín Európskej únie. Ale európska komora má priame prepojenie aj na generálne riaditeľstvá Európskej komisie EÚ - tam, kde sa pripravujú a zlaďujú jednotlivé normy a opatrenia. Aj keď rozhodujú politici, v každej štandardnej spoločnosti sú ekonomické a politické vplyvy prepojené. Mojím hlavným partnerom bolo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre rozšírenie a komisár Günter Verheugen, ale, samozrejme, komunikoval som s poslancami Európskeho parlamentu, ktorí pôsobia v rôznych záujmových skupinách. V Bruseli som sa vždy stretol s nejakou skupinou EP. Zastupoval som však záujmy všetkých desiatich krajín, nemohol som hovoriť iba za Slovensko. Ale hlavne v prvej etape som verejne i v zákulisí robil všetko pre to, aby tu Slovensko akceptovali ako krajinu, ktorá je schopná dobehnúť náskok voči krajinám, ktoré začali negociáciu pred nami a aby ju považovali za rovnocenného kandidáta na vstup od 1. mája 2004.
V niektorých prípadoch však už naše firmy pracujú aj pod tlakom prísnejších noriem, povedzme, napríklad, na ochranu zdravia, aké ich čakajú v únii.
- Áno, mnohé naše normy, najmä čo sa týka potravinovej bezpečnosti alebo ochrany zdravia, sú prísnejšie ako súčasné normy v EÚ a môže dôjsť k paradoxom, že taká prísnosť ako u nás, sa bude v únii vyžadovať až o pár rokov, teda po vstupe budú pre našich výrobcov aj normy mäkšie ako sú dnes. Nie je však hlavným problémom, že by naši výrobcovia nevedeli rešpektovať prísnejšie normy a rýchlo sa im prispôsobiť.
Problémom je administratívna príprava firiem, aby dokázali prepojiť súčasnú normu s európskymi normami. Vecne to firmy zvládnu. Veľké firmy už fakticky pôsobia podľa európskych regulatívov. Problém vidím v malých a stredných firmách, nie vo všetkých, ale v takých, ktoré majú regionálnu pôsobnosť na trhu a myslia si, že ak nie sú orientované na trhy EÚ a dodávajú výrobky iba vo svojom regióne, prípadne ich vyvážajú na Ukrajinu, tak sa ich vstup Slovenska na trhy európskej únie netýka. To nie je pravda. Firma v Košiciach, Michalovciach alebo Prešove, aj keď bude mať iba regionálnu pôsobnosť, bude takou istou firmou s takými istými povinnosťami dodržiavať normatívy a nepreberné množstvo smerníc rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie ako firma v Londýne, Paríži, alebo vo Viedni. Od 1. mája bude aj náš vnútorný trh trhom únie, budeme jeho súčasťou.
Ozývajú sa hlasy, ktoré varujú pred prílišnou, až socialistickým centrálnym riadením dýchajúcou reguláciu únie...
- Je to systém, o ktorom sme vedeli, keď sme sa o vstup uchádzali. Nemôžeme byť prekvapení, že EÚ má sociálnu i ekonomickú dimenziu. Vstupujeme do rozbehnutého vlaku, ktorého pravidlá i rýchlosť musíme rešpektovať a cenu lístka zaplatiť. Efekty budú pozitívne i negatívne, isto prevážia pozitívne. Aj keď je mechanizmus rozhodovania zložitý, vychádza z toho, že treba zladiť aj odlišné, často protichodné konfliktné záujmy 15 a teraz už 25 krajín, práve preto sa zdá na prvý pohľad rozhodovanie o tom až také zložité a byrokratické. O každom kroku bude musieť komisia presvedčiť 25 krajín. Aj historicky Európska únia a predtým EHS prechádzali permanentne nejakými "vojnami", ako bola vajcová, paradajková, rybacia... Venujem sa tejto problematike už od študentských čias, a preto som optimista. Zatiaľ čo krajiny RVHP sa v Moskve hladko o všetkom dohodli a dohody sa nerealizovali, v EHS dochádzalo ku konfliktom medzi ministrami jednotlivých krajín, vždy však našli konsenzus, dohody boli životaschopné, posúvali vývoj integrácie. Veď kto by bol v sedemdesiatych rokoch pripustil, že nebude nemecká marka ani francúzsky frank, ale spoločná mena?