Zmena hospodársko-politickej situácie po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v marci 1939 vyvolala u predstaviteľov slovenského kapitálu veľké nádeje na úspešnú expanziu do podnikovej sféry. Táto mala nahradiť neúspechy aktivít slovenského kapitálu v medzivojnových rokoch. Vo vládnych hospodárskych kruhoch nového štátu vznikali velikášske projekty na ovládnutie hospodárstva domácim slovenským kapitálom. Keďže podstatnú časť podnikovej sféry kontroloval český a židovský kapitál, vytýčené plány sa mali dosiahnuť predovšetkým cestou arizácie židovských podnikov a nacionalizácie účastinných spoločností ovládaných českým kapitálom. Kľúčová úloha v kapitálovej expanzii pripadla popredným slovenským bankám.
Zlučovanie peňažníctva
Štát podporil ďalekosiahle plány slovenského kapitálu celým systémom legislatívnych opatrení. Finančný potenciál najvýznamnejších slovenských bánk sa posilnil prevzatím obchodov inonárodných a menších slovenských bánk na podklade zákona č. 111/1939. Zákon umožňoval ministerstvu financií nariadiť zlúčenie banky s iným vládou určeným peňažným ústavom. Na procese zlučovania peňažníctva profitovali štyri slovenské banky, predovšetkým Tatra banka a novozaložená Sedliacka banka. Tieto v rokoch 1941 -- 1943 prevzali 94 percent objemu obchodov likvidovaných bánk s bilančnou sumou 1,225 miliardy Ks. Podiel národne slovenských bánk na bilančnom úhrne celého bankovníctva sa zvýšil v rokoch 1939 -- 1944 zo 44 na 72 percent.
Ovládnutie židovského a českého kapitálu
Kapitálovo posilnené slovenské banky mali rozvinúť "križiacke ťaženie" proti účastinným podnikom židovského a českého kapitálu. Ovládnutie židovských podnikov umožňovali tzv. arizačné zákony z apríla a novembra 1940. Zatiaľ čo prvý zákon ešte rátal so spoluvlastníctvom pôvodného židovského a nového "árijského" vlastníka, druhý zákon znamenal de facto vyvlastnenie židovských podnikov štátom, ktorý ich poskytoval na odkúpenie arizátorom za tzv. likvidačnú hodnotu. Účastinné podniky českého kapitálu mohli slovenské banky a iní domáci záujemcovia získať len štandardnou cestou dohôd a odkúpenia akcií. Kým však slovenské bankovníctvo prekonalo vlastné problémy a prešlo do kapitálovej ofenzívy, jadro podnikovej sféry už stačil ovládnuť dravý kapitál nacistického Nemecka. Tento na Slovensko prenikol cez centrály českých koncernov na území protektorátu, ktoré ovládol v prvom období po pripojení českých krajín k Nemeckej ríši.
Árizácia kulminovala v rokoch 1940 -- 1943
Ambície slovenského kapitálu sa museli uspokojiť len s "odrobinkami po Nemcoch", teda s malými a stredne veľkými podnikmi ľahkého priemyslu. Vlastného procesu arizácie, ktorý kulminoval v rokoch 1940 -- 1943, sa slovenské banky zúčastnili iba okrajovo. Arizácia v podnikovej sfére sa totiž v prevažnej miere obmedzila na remeselné a obchodné živnosti, preberané "zaslúžilými Slovákmi". Ostávalo už len niekoľko významnejších podnikov českého kapitálu, ktoré ponechali nemecké koncerny "nepovšimnuté". Ukázalo sa však, že potenciál slovenského kapitálu napriek čiastočnému posilneniu bol na vstup do týchto podnikov štandardnou cestou odkúpenia účastín "prikrátky". Charakteristickým príkladom bol pokus o prienik konzorcia slovenských bánk a kapitálových skupín pod vedením Tatra banky do najväčšieho textilného podniku Slovenska Mautnerových závodov v Ružomberku, kontrolovaných českou Živnobankou. Predstavitelia českého kapitálu sami vyšli na začiatku roka 1940 s ponukou na odpredaj akcií a slovenská vláda ústami prezidenta Jozefa Tisu určila transakciu ako úlohu strategického významu pre Slovensko. Keď sa však členovia slovenského kapitálového konzorcia dozvedeli, že podmienkou transakcie boli investície v sume 88 miliónov Ks, jeden po druhom od nej odstúpili.
Expanzia slovenského kapitálu
Hlavný výsledok expanzie slovenského kapitálu v sledovaných rokoch predstavovali účastinné podniky s kapitálom okolo 150 mil. Ks, ovládnuté piatimi poprednými bankami Slovenska, predovšetkým Sedliackou bankou, Tatra bankou a Slovenskou bankou. V expanzii sa angažovali aj niektoré ďalšie kapitálové subjekty, najmä centrála ľudového peňažníctva Zväz roľníckych vzájomných pokladníc a holdingová spoločnosť Slovenský zemedelský priemysel. Tieto využili fázu tzv. dobrovoľnej arizácie v rokoch 1939 -- 1940, keď popredné židovské rodiny za "babku" predávali svoje podniky pred útekom do zahraničia. Výsledky aktivít týchto subjektov si však prisvojila politicky protežovaná Sedliacka banka. Základný kapitál účastinných spoločností Slovenska sa v rokoch 1939 -- 1945 zvýšil približne z 1,146 miliardy na 1,858 miliardy Ks. Podiel slovenského kapitálu na uvedených sumách však vzrástol iba z 15 na 18 percent.