Koľko z daňových únikov ročne dokáže odhaliť daňová kontrola na Slovensku?
-- Doterajší dlhodobý trend priamych efektov z daňovej kontroly podľa priemeru za roky 2000 -- 2006 znamená asi 6 až 7 miliárd korún dohľadaných daňových únikov ročne, ktoré kontrola daní dokáže identifikovať a vyčísliť. V roku 2005 bol podľa kvalifikovaného odhadu odborníkov podiel čiernej ekonomiky až 15 percent z podielu HDP, čo predstavuje desiatky miliárd aj v oblasti daňových únikov. Hlavný dôraz v cieľoch sa kladie na prednosť kontroly dane z pridanej hodnoty, lebo táto je najrizikovejšia a súčasne najdôležitejšia daň krajiny v súčasnosti. Ak napríklad dve tretiny daňových príjmov štátu na Slovensku pochádzajú z výnosov nepriamych daní, tak logicky bude viac ako polovica kontrol venovaná predovšetkým týmto daniam. Ak napríklad dve tretiny daňových príjmov Dánska (ktoré je veľkostne porovnateľné so Slovenskom -- má napríklad rovnaký počet obyvateľov a rozlohu) tvoria výnosy z priamych daní, tak logicky budú v tejto krajine prednostne kontrolovať priame dane.
Ktoré sú najčastejšie oblasti daňových únikov na Slovensku?
-- Z hľadiska sektorov -- je to obchod, stavebná výroba a služby. Z hľadiska rizík dominuje všetko to, čo súvisí predovšetkým s čiernou ekonomikou a nelegitímnymi aktivitami v oblasti daňových podvodov. Po vstupe SR do Európskej únie sa rozšíril trh, ale aj priestor pre medzinárodné daňové úniky. Najnebezpečnejšie sú daňové úniky na nepriamych daniach -- kde napríklad daň z liehu kontrolujú ozbrojené zložky (Colná správa SR) a daň z pridanej hodnoty najmä Daňová správa SR. Najtypickejším sú úniky v tzv. karuseloch -- to je v reťazcoch sietí vytvorených a organizovaných s cieľom podvodne odčerpať na niektorom slabom článku reťazca nadmerný odpočet na DPH a následne tento medzičlánok, ktorým je zvyčajne vždy nejaký daňový subjekt -- zlikvidovať (nechať skrachovať, zrušiť).
Keď daňová kontrola nájde rozdiel dane, rozlišujú kontrolóri pri dorubovaní penále aj to, že išlo o prvé alebo opakované dohľadanie dane u daňovníka, to je či išlo o chybu z neznalosti alebo vedomý špekulačný podvod?
-- Daňová kontrola má nezávisle a objektívne overiť správnosť priznanej a zaplatenej dane. Skúsení profesionáli dokážu takmer vždy rozoznať, či objavené nedostatky a nezrovnalosti majú charakter chyby z nevedomosti alebo charakter zjavnej daňovej špekulácie či podvodu. Sankčný systém podľa zákona č. 511/1992 Zb. (najmä § 35) je kodifikovaný tak, aby bol priestor na rozlišovanie a primeranú tvrdosť sankcií, ktorá by mala byť iná pre spolupracujúci daňový subjekt, ktorý urobil chybu z neznalosti a úplne iná pre daňovníka, ktorý v daňovom konaní nespolupracuje alebo vedome pácha daňové podvody.
K podnikateľovi prišla bez ohlásenia, predchádzajúceho upozornenia a písomného upozornenia nečakane daňová kontrola. Zaujíma ma, či je to možné a či nebol porušený zákon o správe daní.
-- Problematika daňovej kontroly je najviac kodifikovaná v ustanovení § 15 zákona číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Podľa ustanovenia odseku 3 citovaného paragrafu platí, že správca dane (daňový úrad, colný úrad, obec alebo mesto) je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia (lebo štandardne sa zasiela písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2 § 15), ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. Kontrolovaný má svoje práva i povinnosti. Tieto je vhodné preštudovať si presne v ustanovení § 15 ods. 5 a 6 zákona o správe daní.
Niektorí podnikatelia sa sťažujú aj na zdĺhavosť daňových kontrol.
-- Na zabránenie zdĺhavosti kontrol fungujú najmä dva mechanizmy: v zákone o správe daní bola už skrátená lehota na výkon daňovej kontroly na 6 mesiacov a Daňové riaditeľstvo urobilo viac "inventúr" k rozpracovanosti kontrol. Ak má byť daňová kontrola úspešná, často sa používajú alebo krížové efekty (poznatok z jednej kontroly otvára ďalšiu kontrolu -- možno aj na inom type daní), ale i sieťové kontroly, ktoré sú oveľa zložitejšie a náročnejšie na čas najmä preto, že časť v reťazci medzi daňovými subjektmi odmieta spolupracovať, zatajuje alebo likviduje daňové účtovníctvo. Toto je hlavné bremeno zdĺhavosti niektorých daňových kontrol. Napríklad v roku 2005 Daňové riaditeľstvo uskutočnilo celoplošne v rámci Slovenska až desať veľkých sieťových daňových kontrol, kde do jednej bolo zapojených aj viac ako 40 daňových úradov naraz.
StoryEditor