Aké zdravotné odvody musí a kedy platiť študent? Koľko môže najviac zarobiť mesačne, aby odvádzal zdravotné poistenie? Aké pravidlá platili v roku 2006 a čo sa mení v tomto roku? Zmení sa niečo pre študentov pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia?
Za študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom, platí poistné na verejné zdravotné poistenie štát. Všetky dôležité informácie nájdete v zákone o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z. z.
Ak študent nie je zamestnancom (na pracovnú zmluvu), nie je samostatne zárobkovo činnou osobou a nemá ani žiadny príjem z dohôd (je jedno, či ide o dohodu o vykonaní práce alebo o dohodu o brigádnickej práci študentov), poistné na zdravotné poistenie či už vo forme preddavkov na poistné alebo v ročnom zúčtovaní poistného neodvádza.
Povinnosť platiť zdravotné poistenie však závisí aj od toho, či študent pracuje.
Študent, ktorý je zamestnancom
Za študentov, ktorí sú popri dennom štúdiu zamestnaní na pracovnú zmluvu (aj keď je takýchto prípadov veľmi málo), plní všetky oznamovacie a odvodové povinnosti ich zamestnávateľ. Študenti sú v takýchto prípadoch povinní iba oznámiť svojmu zamestnávateľovi svoju zdravotnú poisťovňu, v ktorej sú poistení a, samozrejme, aj každú zmenu, týkajúcu sa ich vlastnej osoby, pričom o všetko ostatné sa postará ich zamestnávateľ. Zamestnávateľ teda plní za nich oznamovacie povinnosti a odvádza tiež za nich preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie ako za ostatných svojich zamestnancov. Preto v takýchto prípadoch nemožno ani hovoriť o výške minimálneho preddavku a jeho zmene, pretože ten si veľmi dobre "ustrážia" mzdové účtovníčky zamestnávateľov. Rozdiel medzi študentmi zamestnancami a ostatnými zamestnancami teda nie je v odvádzaní preddavkov, ale iba v ročnom zúčtovaní poistného. Ak totiž študent zo zamestnania nezarobí za obdobie, počas ktorého je študentom, viac ako je polovica úhrnu minimálnych miezd, v rámci ročného zúčtovania poistného, ktoré môže, ale nemusí robiť, však preddavky odvedené zamestnávateľom za študenta zdravotná poisťovňa vráti. Ak bol študentom počas celého roka 2006, mohol zarobiť 41 400 korún. V tomto roku je to až 45 600. V opačnom prípade sa ročné zúčtovanie urobí (alebo nevykoná) ako u ostatných zamestnancov za podmienok uvedených v § 19 cit. zákona.
Študent, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobu
Študentov, ktorí popri štúdiu aj podnikajú, je už viac ako študentov zamestnancov. Pokiaľ ide o odvádzanie preddavkov, majú takíto študenti výhodu (uvedenú v § 16 ods. 8 písm. c) cit. zákona) v tom, že nemajú určený minimálny preddavok (jeho tzv. povinnú minimálnu výšku!). Preto študent SZČO nemusí odvádzať preddavky v povinnej minimálnej výške a ani od 1. januára 2007 ich výšku (z 966 Sk na 1 064 korún) nemusí meniť. Preddavky skrátka odvádza iba v takej výške, v akej mu vyšli výpočtom z jeho príjmov, z daňového základu, dosiahnutých v minulom, respektíve predminulom kalendárnom roku. Ak výška preddavku nedosiahne aspoň 100 korún, študent preddavky nie je povinný odvádzať.
Preddavky na daň
Študenti odvádzajú preddavky ako ostatné SZČO, a to vždy za obdobie od 1. júla bežného roka do 30. júna ďalšieho roka. Ak napríklad z daňového priznania -- príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti vykonávanej v roku 2005 vyšla výška preddavku študentovi 300 korún, preddavky v tejto výške odvádza v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007. Za obdobie od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 bude odvádzať preddavky v takej výške, v akej mu vyjdú z príjmov (daňového priznania) dosiahnutých v roku 2006. Takto sa "kolobeh" výpočtu a odvodov preddavkov opakuje. Všetky SZČO výšku preddavkov už od roku 2006 zdravotnej poisťovni neoznamujú na osobitnom tlačive (do roku 2006 na výpise z daňového priznania), ale priamo na tlačive ročného zúčtovania poistného, ktoré sú povinné všetky SZČO, teda aj študent, ktorý je SZČO, si urobiť samy.
Ak študent začína vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť v bežnom roku, napríklad v tomto roku, výšku preddavkov si určí sám. Ak si určí výšku preddavkov nižšiu ako 100 korún, preddavky nemusí odvádzať.
Študent, ktorý nie je zamestnancom ani SZČO, ale pracuje iba na dohodu
Ak študent pracuje iba na dohodu, na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o brigádnickej práci študentov, žiadna takáto dohoda nezakladá u študenta pracovný pomer, a preto ani firma, v ktorej študent na dohodu pracuje, sa nestáva jeho zamestnávateľom a študent sa nestáva jej zamestnancom. Firmy, v ktorých študenti pracujú iba na dohodu, nemajú vo vzťahu k zdravotnému poisteniu žiadnu odvodovú ani oznamovaciu povinnosť.
Študent, ktorý pracuje na základe niektorej dohody, tiež nemusí nikam oznamovať a ani z príjmov, dosiahnutých z dohôd, nemusí odvádzať preddavky na poistné. Takýto študent však musí robiť ročné zúčtovanie poistného, ak príjem za obdobie, v ktorom bol považovaný za študenta, prekročí polovicu úhrnu minimálnych miezd. Ak študent z dohôd nedosiahol príjem vyšší ako je polovica úhrnu minimálnych miezd (za celý rok 2006 to bolo 41 400 korún a v roku 2007 je to 45 600 korún), z takéhoto príjmu ročné zúčtovanie poistného robiť nemusí. Ak túto hranicu svojím príjmom presiahne, prakticky poruší podmienku (uvedenú v § 11 ods. 9 písm. c) cit. zákona) v tom zmysle, že za dané obdobie prestal byť poistencom štátu, a preto je povinný urobiť si ročné zúčtovanie poistného sám a poistné si doplatiť.
Študent, ktorý je zamestnancom alebo SZČO (prípadne oboje), a pritom pracuje aj na dohodu.
V takomto prípade sa študent o príjmy dosiahnuté z dohôd nemusí vôbec starať, pretože neodvádza z nich ani preddavky a ani sa tieto príjmy nezahrnujú do ročného zúčtovania poistného, a to bez ohľadu na ich výšku.