Postup pri zamedzovaní dvojitého zdanenia závisí najmä od toho, z akého štátu ste mali príjem, či ide o štát, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, aký druh príjmu máte.
Podľa niektorých medzinárodných zmlúv sa na zamedzenie dvojitého zdanenia použije rovnaká metóda na všetky druhy príjmov (napríklad metóda jednoduchého zápočtu dane pri príjmoch z Českej republiky), podľa iných sa na rôzne druhy príjmov použijú rôzne metódy (Nemecko). Rezident sa nemôže sám rozhodnúť, ktoré metódu použije na zamedzenie dvojitého zdanenia svojho príjmu, musí použiť tú metódu, ktorá je určená na príslušný druh príjmu v medzinárodnej zmluve. Je preto veľmi dôležité správne zaradiť príjem do príslušnej kategórie príjmu nielen podľa zákona o dani z príjmov, ale aj podľa medzinárodnej zmluvy.
Príklad
Pán Alfonz (rezident) mal v zdaňovacom období 2006 príjmy zo závislej činnosti a príjmy charakteru licenčných poplatkov, pričom obidva príjmy mal z Nemecka, kde sa zdanili. Podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Nemeckom o zamedzení dvojitého zdanenia sa na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti použije metóda vyňatia príjmov a na príjmy charakteru licenčných poplatkov sa použije metóda zápočtu dane.
Ak by pán Alfonz mal príjmy z Českej republiky, na zamedzenie dvojitého zdanenia obidvoch druhov príjmov by musel použiť metódu zápočtu dane. Príklad
Pán Ján (rezident) mal z Cyperskej republiky príjem za poskytnutie práva na použitie ochrannej známky, tzv. licenčný poplatok 100-tisíc.
Cyperský platiteľ dane neuplatnil pri vyberaní dane zrážkou z príjmu medzinárodnú zmluvu, podľa ktorej daň nesmela presiahnuť 5 % hrubej sumy licenčných poplatkov (5-tisíc), ale pri výplate licenčných poplatkov zrazil daň 20 % z hrubej sumy tohto príjmu (20-tisíc) podľa cyperských vnútroštátnych daňových predpisov.
Keďže podľa ustanovení medzinárodnej zmluvy mohla byť daň z tohto príjmu vybraná v Cyperskej republike maximálne do výšky 5-tisíc, pán Ján si pri vysporiadaní svojej neobmedzenej daňovej povinnosti započíta na úhradu dane podľa zákona o dani z príjmov iba daň 5-tisíc, ktorá mohla byť vybraná v Cyperskej republike. O vrátenie dane 15-tisíc, ktorá bola zrazená neoprávnene v rozpore s medzinárodnou zmluvou, musí pán Ján požiadať cyperského platiteľa dane alebo kompetentné daňové úrady v Cyperskej republike.
V súčasnosti sa na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov rezidentov plynúcich zo zdrojov na území zmluvných štátov používajú dve metódy:
A. metóda jednoduchého zápočtu dane zaplatenej z príjmu v zahraničí
B. metóda úplného vyňatia príjmu
Hoci medzinárodné zmluvy obsahujú základný právny rámec a všeobecne vymedzujú metódu, ktorá sa použije na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmu rezidentov, podrobnejší postup pri zamedzovaní dvojitého zdanenia (napríklad spôsob vyčíslenia základu dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí, výpočet dane podľa zákona o dani z príjmov pripadajúcej na zahraničné príjmy, použitie prepočítacieho kurzu) je uvedený v zákone o dani z príjmov.
Jednoduchý zápočet dane zaplatenej v zahraničí
Metóda jednoduchého zápočtu dane znamená, že daň ktorú zaplatil rezident zo svojho príjmu v zahraničí, sa použije na úhradu dane vyčíslenej z tohto príjmu podľa zákona o dani z príjmov. Musíte preukázať nielen výšku príjmu, ale aj daň zaplatenú v zahraničí. Ak by napríklad rezident mal zo zahraničia príjmy 100-tisíc, nemohol by si započítať celú daň zaplatenú v zahraničí vo výške 30-tisíc, pretože daň príjmu podľa slovenského zákona o dani z príjmov je 19-tisíc (19 % sadzba dane zo základu dane 100-tisíc). Keďže daň zaplatenú z príjmu v zahraničí je možné započítať na úhradu dane z uvedeného príjmu do výšky vyčíslenej podľa zákona o dani z príjmov, v tomto prípade by sa mohla daň započítať maximálne do výšky 19-tisíc.
Príklad
Pani Elvíra (rezidentka) mala v roku 2006 príjmy z podnikania z Českej republiky, ktoré sa zdanili na tomto území v súlade s medzinárodnou zmluvou a príjmy z podnikania zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Po prepočítaní príjmov a zaplatenej dane na slovenské koruny a vyčíslení základu dane podľa slovenských daňových predpisov sa daň zaplatená v Českej republike započíta na úhradu dane podľa zákona o dani z príjmov v daňovom priznaní typu B takto: Tlačivo Elvíra
Základ dane z príjmov podľa § 6 zo zdrojov v ČR
500 000
Základ dane z príjmov podľa § 5 zo zdrojov v SR
500 000
Celosvetový základ dane (500 000 + 500 000)
r. 69 1 000 000
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
r. 70 90 816
Základ dane znížený o nezdaniteľné časti (r. 69 - r. 70)
r. 77 909 184
Daň zaokrúhlená na celé koruny nadol zo základu dane z r. 77
r. 78 172 744
Výpočet dane uznanej na zápočet na tuzemskú daňovú povinnosť zo zaplatenej dane v zahraničí podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
Úhrn príjmov (základov dane) zo zdrojov v zahraničí r. 82500.000
Daň zaplatená v zahraničí z príjmov z r. 82 r. 83 125 000
Výpočet percenta na účely zápočtu
r. 82 : [(r. 69 - r. 79) alebo r. 69] x 100
r. 84
50 %
Z dane zaplatenej v zahraničí možno započítať
[(r. 81 alebo r. 78) x r. 84] : 100
r. 85
86 372
Daň uznaná na zápočet
(r. 85 maximálne do sumy na r. 83)
r. 86
86 372
Daň po vyňatí a zápočte (r. 81 alebo r. 78) alebo (r. 81 - r. 86 alebo r. 78 - r. 86)
r. 87 86 372
Vyčíslené percento na účely zápočtu znamená, že zahraničné príjmy pani Elvíry predstavujú 50 % z celosvetových príjmov (riadok 69), preto sa týmto percentom prepočítala aj daň z celosvetových príjmov (riadok 78), na základe čoho bolo možné zistiť, aká suma dane by pripadala na príjmy zo zdrojov v zahraničí podľa zákona o dani z príjmov (riadok 85). Do výšky tejto sumy dane sa započíta daň zaplatená v zahraničí.
Hoci pani Elvíra zaplatila v Českej republike podľa ich daňových predpisov vyššiu daň (125-tisíc), ako by zaplatila z príjmu v Slovenskej republike (86 372), rozdiel sa nevráti pani Elvíre v Slovenskej republike, pretože daň je odvedená do štátneho rozpočtu Českej republiky.
Pri zisťovaní základu dane z celosvetových príjmov a základu dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí na účely zápočtu dane sa postupuje podľa daňových predpisov Slovenskej republiky, pričom sa nezohľadňujú úľavy, odpočítateľné položky a rôzne ďalšie výhody poskytované v zmluvných štátoch podľa ich daňových predpisov.
Základom dane z príjmov podliehajúcich zdaneniu v zahraničí na účely zápočtu dane (riadok 49 daňového priznania k dani z príjmov typu A, respektíve riadok 82 daňového priznania k dani z príjmov typu B) je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami plynúcimi zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona o dani z príjmov. Rezident si teda nemôže uviesť v daňovom priznaní základ dane z príjmov "prevzatý" zo zahraničia vypočítaný podľa jeho legislatívy, ale musí z "hrubých zahraničných príjmov" vyčísliť základ dane podľa slovenského zákona o dani z príjmov.
Príklad
Pán Radovan (rezident) mal v roku 2006 príjmy zo závislej činnosti v Českej republike, ktoré boli zdanené podľa českých daňových predpisov.
České daňové predpisy umožňovali zdaniť príjmy systémom tzv. spoločného základu dane manželov. Tento systém spočíval vo vyčíslení jedného spoločného základu dane z príjmov dosiahnutých obidvoma manželmi, pričom tento sa následne rozdelil v rovnakom pomere medzi manželov a každý z nich si osobitne vyčíslil daň z príslušnej časti základu dane. Manželka pána Radovana nemala žiadny zdaniteľný príjem. Bez ohľadu na použitý spôsob zdanenia príjmov pána Radovana uplatnený podľa českých daňových predpisov sa na úhradu dane z príjmov pána Radovana podľa zákona o dani z príjmov započíta celková suma dane, ktorá bola z príjmu zaplatená v zmluvnom štáte. Teda započíta sa aj tá daň, ktorá bola zaplatená z príjmu pána Radovana v Českej republike jeho manželkou z časti spoločného základu dane.
Príklad
Pán Ivan (rezident) mal v roku 2005 zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zmluvnom štáte. Po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia si pán Ivan vysporiadal v tomto zmluvnom štáte svoju daňovú povinnosť a z predmetných príjmov zaplatil daň.
Z dôvodu iného mechanizmu účtovania v Slovenskej republike pán Ivan zahrnul príjmy dosiahnuté v zmluvnom štáte až do základu dane vyčísleného v Slovenskej republike za zdaňovacie obdobie 2006. Preto si pán Ivan daň zaplatenú v zahraničí v roku 2005 z príjmu, ktorý dosiahol v zahraničí v zdaňovacom období 2005, započíta v Slovenskej republike na úhradu dane z tohto príjmu zahrnutého do základu dane až za zdaňovacie obdobie 2006.
Príklad
Pán Ondrej (rezident) mal príjmy zo zdrojov na území zmluvného štátu, ktoré boli v tomto štáte zdanené. Podľa vnútroštátnych predpisov zmluvného štátu skutočnosti o zaplatení dane z príjmu plynúceho zo zdrojov na tomto území nepotvrdzuje miestne príslušný správca dane vydaním potvrdenia o zaplatení dane, ale táto povinnosť je prenesená na jednotlivých platiteľov dane.
Pri vysporiadaní si neobmedzenej daňovej povinnosti na území Slovenskej republiky môže pán Ondrej preukázať zdanenie príjmov a výšku zaplatenej dane v zmluvnom štáte potvrdením vystaveným platiteľom dane alebo iným dokladom preukazujúcim zdanenie predmetných príjmov v zmluvnom štáte.
Uplatnenie metódy úplného vyňatia príjmov
Podstatou metódy úplného vyňatia príjmov je vyňatie základu dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí zo základu dane z celosvetových príjmov, pričom sa z takto vyňatého "zahraničného" základu dane v daňovom priznaní ďalej už nevyčísľuje daň. V porovnaní s metódou jednoduchého zápočtu dane zaplatenej v zahraničí je použitie metódy úplného vyňatia príjmov jednoduchšie a menej náročné na výpočty.
Aj tu je potrebné vyčísliť základ dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí, ktorý sa bude vynímať zo základu dane z celkových príjmov. Základ dane z celosvetových príjmov sa zisťuje podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 5 až 8. Základom dane z príjmov zo zdrojov v zahraničí na účely vyňatia príjmov je základ dane vyčíslený podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov alebo rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami plynúcimi zo zdrojov v zahraničí a daňovými výdavkami podľa zákona o dani z príjmov.
Slovensko má v súčasnosti uzatvorených 56 medzinárodných zmlúv, ktorých znenie je veľmi rozdielne. Pri tejto metóde tiež musíte preukázať výšku príjmu. Zákon o dani z príjmov nehovorí o spôsobe a forme.
Príklad
Pani Jana (rezidentka) mal v roku 2006 príjmy zo závislej činnosti v Rakúsku vo výške 300-tisíc, ktoré sa na tomto území zdanili. Okrem týchto príjmov mala aj príjmy zo závislej činnosti v Slovenskej republike vo výške 200-tisíc. Podľa medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Rakúskom (Zbierka zákonov č. 48/1979) sa na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti uplatní metóda úplného vyňatia príjmov (základu dane) zo základu dane z celosvetových príjmov. Pani Jana si vyplní daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A takto: Tlačivo Jana
Základ dane z príjmov podľa § 5 zo zdrojov v SR
200 000
Základ dane z príjmov podľa § 5 zo zdrojov v Rakúsku
300 000
Celosvetový základ dane (200 000 + 300 000)
r. 36
500 000
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
r. 37
90 816
Základ dane znížený o nezdaniteľné časti (r. 36 - r. 37)
r. 44
409 184
Daň zaokrúhlená na celé koruny nadol zo základu dane z r. 44
r. 45
77 744
Výpočet dane po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí
Úhrn vyňatých príjmov (základov dane)
r. 46300.000
Základ dane znížený o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) (r. 44 - r. 46)
r. 47
109 184
Daň podľa § 15 zákona po vyňatí príjmov zo zdrojov v zahraničí zaokrúhlená na celé koruny nadol zo základu dane z r. 47
r. 48
20 744
Po vyňatí príjmov zo zdrojov v Rakúsku (riadok 46) zo základu dane z celosvetových príjmov z riadku 44 pani Jana bude vyčísľovať daň len zo základu dane z príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky, pričom príjmy vyňaté na riadku 46 sú už považované v Slovenskej republike za vysporiadané.
Ako zamedziť medzinárodnému dvojitému zdaneniu príjmov zdanených v štátoch, s ktorými nemá Slovenská republika uzatvorené medzinárodné zmluvy
Ak rezident poberá príjmy zo štátu, s ktorým nemá Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, pri zamedzovaní medzinárodného dvojitého zdanenia týchto príjmov sa z dôvodu neexistencie medzinárodnej zmluvy postupuje iba podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.
Podľa § 45 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa v prípade príjmov plynúcich z nezmluvných štátov zamedzuje medzinárodnému dvojitému zdaneniu uplatnením metódy úplného vyňatia len pri príjmoch zo závislej činnosti, pričom podmienkou na vyňatie príjmu (základu dane) zo základu dane z celosvetových príjmov je preukázanie, že predmetné príjmy boli v zahraničí zdanené. Za príjmy plynúce zo zdrojov na území nezmluvných štátov sa považujú aj príjmy zo závislej činnosti za prácu vykonávanú pre Európske spoločenstvá a ich orgány, ktoré boli zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie. Na zamedzenie ich dvojitého zdanenia sa rovnako použije metóda úplného vyňatia príjmov.
Príklad
Pani Jozefína bola v roku 2006 zamestnankyňou Európskeho parlamentu, pričom jej príjmy z tejto závislej činnosti podliehali dani z platov, miezd a príjmov v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie. Keďže daňový výnos z príjmov neplynie do štátneho rozpočtu príslušného štátu, na daňové účely sú tieto príjmy považované za príjmy derivované zo zdrojov na území nezmluvného štátu. Na zamedzenie ich medzinárodného dvojitého zdanenia pani Jozefína nepoužije postup podľa medzinárodnej zmluvy, ale bude postupovať podľa zákona o dani z príjmov a uplatní metódu vyňatia príjmu. V súlade s § 32 ods. 4 písm. d) zákona o dani z príjmov ak pani Jozefína nemala v zdaňovacom období iné príjmy, nevzťahuje sa na ňu povinnosť podávať na území Slovenskej republiky daňové priznanie.
Štáty, s ktorými má Slovensko podpísanú medzinárodnú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia