Obciam a samosprávnym krajom dáva legislatíva veľkú možnosť upraviť podmienky vyberania miestnych daní a poplatku za odpady vo všeobecne záväzných nariadeniach. Samospráva môže určiť sadzbu dane, základ dane, môže zaviesť oslobodenia od dane alebo zníženie dane a upraviť podmienky oznamovacej povinnosti. Riadi sa pri tom zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (č. 582/2004 Z. z).
Obec môže zaviesť tieto miestne dane:
- daň z nehnuteľností,
- daň za psa,
- daň za užívanie verejného priestranstva,
- daň za ubytovanie,
- daň za predajné automaty,
- daň za nevýherné hracie prístroje,
- daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta,
- daň za jadrové zariadenie.
V prípade, ak obec niektorú z týchto daní nezavedie a neurčí konkrétne podmienky jej vyberania všeobecne záväzným nariadením, nemôže túto daň v zdaňovacom období vyberať. Poplatok za odpady je zavedený zákonom o miestnych daniach. Preto v tomto prípade obec vo všeobecne záväznom nariadení určí iba podrobnosti k ustanoveniam, na ktorých úpravu všeobecne záväzným nariadením splnomocňuje zákon o miestnych daniach. Správcom miestnych daní a poplatku za odpady je obec.
Zaviesť daň z motorových vozidiel a určiť podrobnosti k jednotlivým ustanoveniam tejto dane (napr. sadzby dane, oslobodenia od dane) môže iba vyšší územný celok. Napriek tomu, že základné podmienky na určenie a vyrubenie dane určí vyšší územný celok vo všeobecne záväznom nariadení, správcom dane je daňový úrad podľa miesta evidencie vozidla a pri vozidlách neevidovaných v Slovenskej republike podľa miesta dočasného pobytu vozidla.
Prvýkrát mohla obec a vyšší územný celok všeobecne záväzným nariadením zaviesť miestne dane a poplatok za odpady od 1. januára 2005. Samospráva však nemusí všeobecne záväzné nariadenie vydávať každý rok, ak podmienky vyberania miestnych daní a poplatku za odpady nezmení.