Zákonník práce
§ 152
(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.
(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 percent ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 percent stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
(5) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
(6) Zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 5 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
(7) Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov
a) upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
b) umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
c) rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3.
Výška stravného
Podľa opatrenia ministerstva práce číslo 180 z 13. mája 2008 o sumách stravného pre časové pásmo 5 --12 hodín je to 98 korún.
Zákon o sociálnom fonde
Zamestnávateľ musí na stravu prispievať aj zo sociálneho fondu (zákon 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde).
§ 7
(1) Zamestnávateľ je povinný poskytnúť z fondu príspevok
a) zamestnancom na závodné stravovanie nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov a na služby,
ktoré zamestnanec čerpá na regeneráciu pracovnej sily, v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, najmenej však 30 % povinného prídelu podľa § 3,
§ 3
(1) Fond sa tvorí ako úhrn
a) povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1,
b) ďalších zdrojov fondu podľa § 4 ods. 2 a 3.
(2) Povinný prídel fondu vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia podľa § 5 ods. 1 tohto zákona od 1. septembra 1994. Zamestnávatelia, ktorí za predchádzajúci rok dosiahli zisk a splnili všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, Národnej poisťovni a Fondu zamestnanosti, zvýšia povinný prídel v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve najviac do výšky 1 %.
§ 4
(1) Základom na určenie povinného prídelu podľa § 3 je objem skutočne vyplatených miezd (platov) v bežnom
roku.
(2) Ďalšími zdrojmi fondu sú zdroje podľa tohto zákona alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.
StoryEditor