Dôvodom súčasnej rozsiahlej novelizácie Zákonníka práce (novela č. 348/2007 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) bola najmä harmonizácia pracovného zákonodarstva s legislatívou Európskej únie a prispôsobenie ochrany zamestnancov európskym štandardom. Do Zákonníka práce bolo treba zahrnúť viacero smerníc, nariadení Rady Európy a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora. Išlo napríklad o smernicu a dohovor Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Napriek tomu, že Európska únia akceptuje pracovný pomer na dobu určitú, zásadne preferuje časovo neobmedzené pracovné pomery. Pôvodný Zákonník práce účinný od 1. apríla 2002 limitoval dobu určitú na čas troch rokov a obmedzoval predlžovanie alebo opätovné uzatváranie takýchto pracovných pomerov. Do novely Zákonníka práce sa preto zakomponovala smernica, ktorá zabraňuje zneužívať pracovný pomer na dobu určitú a na kratší pracovný čas a tým znižovať pracovnoprávne istoty zamestnancov.