Pán Matúš je živnostník, má nulovú daňovú povinnosť, lebo skončil v strate. Bol povinný podať daňové priznanie, no nevedel o tom, a preto ho nepodal.
V prípade, ak daňový subjekt podal oneskorene daňové priznanie (a mal ho povinnosť podať), správca dane mu uloží pokutu podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní až do výšky 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. To znamená, že správca dane stanoví pokutu z uvedeného intervalu, pričom pri stanovení výšky pokuty prihliada na závažnosť, následky a trvanie protiprávneho stavu. V tomto prípade sa pokuta nepočíta podľa vzorca. Výška pokuty je ohraničená dolnou a hornou hranicou. V prípade, ak daňový subjekt vôbec nepodal daňové priznanie ani na výzvu správcu dane (prípadne nedodržal lehotu stanovenú vo výzve na podanie daňového priznania), správca dane mu uloží pokutu podľa § 35 ods. 5 zákona o správe daní, a to až do výšky 49 790,87 eura, pre fyzickú osobu najmenej 331,93 eura, pre právnickú osobu najmenej 1 659,69 eura.
Podnikateľ pán Jozef podal daňové priznanie v riadnom termíne, vznikol mu nedoplatok 30 000 korún. Nemal však peniaze na zaplatenie, a preto daň nezaplatil v riadnom termíne. Zaplatil ju až 30. apríla.
Daň je splatná v lehote na podanie daňového priznania. V prípade, že daňový subjekt nezaplatí daň v stanovenej lehote alebo výške, správca dane mu vyrubí sankčný úrok. Sankčný úrok sa bude počítať z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby platnej v deň vzniku nedoplatku. Sankčný úrok sa počíta za každý deň omeškania s platbou, začínajúc deň nasledujúci po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane.
V uvedenom prípade by sa postupovalo nasledujúco:
dlžná suma = 30 000 Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu 995,817 eura, čo bude po zaokrúhlení podľa vyhlášky č. 75/2008 Z. z. 995,81 eura. Počet dní omeškania je 30.
Ide o daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2008, ktoré je daňový subjekt povinný podať do 31. 3. 2009 a v tomto istom termíne daň aj zaplatiť, tak by daňový nedoplatok vznikol 1. 4. 2009 -- v tento deň platná základná úroková sadzba vo výške 1,5 % sa bude brať do úvahy pri výpočte sankčného úroku.
Vzorec:
4 x 1,5 % x 995,81 x 30/365 = 4,910 eura, čo po zaokrúhlení podľa § 96 zákona o správe daní predstavuje 4,90 eura.
Dávame do pozornosti aj ustanovenie § 35b ods. 8 zákona o správe daní, podľa ktorého sa sankčný úrok nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 16,60 eura. To znamená, že ak by sme to aplikovali na tento konkrétny prípad, správca dane by sankčný úrok nevyrubil, pretože nepresiahol zákonom stanovenú hranicu.
Pani Helena mala príležitostné príjmy, vznikla jej povinnosť podať daňové priznanie. Vyšiel jej preplatok 10 000 Sk. Daňové priznanie však doručila neskoro, až 18. apríla.
Ak daňový subjekt podal oneskorene daňové priznanie, správca dane mu uloží pokutu podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní až do výšky 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. To znamená, že správca dane stanoví pokutu z uvedeného intervalu, pričom pri stanovení výšky pokuty prihliada na závažnosť, následky a trvanie protiprávneho stavu (napríklad koľko dní je daňový subjekt v omeškaní s podaním DP). V tomto prípade sa pokuta nepočíta podľa vzorca.