Podiel z rodinného domu
Manželia majú v BSM rodinný dom. Nemajú spolu deti, manžel má syna z prvého manželstva. Kto bude po smrti manželky dediť jej podiel z rodinného domu? Manželka má ešte brata.
Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok (v konkrétnom prípade rodinný dom) v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vysporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vysporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Takýto majetok sa môže vysporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vysporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vysporiadaní majetku, ktorý mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom v bezpodielovom spoluvlastníctve, obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Po doriešení týchto otázok sa vyriešia aj otázky samotného dedenia. Poručiteľka zomrela bezdetná, v čase smrti bola vydatá a mala jedného súrodenca -- brata. Zákonným dedičom po poručiteľke bude jej manžel, ktorý zdedí celý jej majetok patriaci do dedičstva. Pôjde o dedenie podľa druhej dedičskej skupiny, kde okrem manžela sú dedičmi aj poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Súrodenci sa nachádzajú až v nasledujúcej -- tretej dedičskej skupine. Súrodenci ako dedičia by dedili iba v prípade, ak by nededili poručiteľovi potomkovia, manžel, ani žiadny z rodičov. V konkrétnom prípade, ak dôjde k dedeniu podľa zákona a vychádzam z predpokladu, že poručiteľovi rodičia a ani tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa nežijú, nadobudne rodinný dom v celosti manžel. Polovicu domu v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, polovicu ako jediný dedič poručiteľky. Samozrejme, ak by poručiteľka zanechala platný závet, v ktorom by za dediča ustanovila inú osobu ako manžela, malo by dedenie zo závetu prednosť pred dedením zo zákona a polovicu domu, ktorá zostane po vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dedičstvo, by zdedila v závete označená osoba (závetný dedič).
Marian Mesároš,
právnik Kancelárie verejného ochrancu práv
Dedičský podiel
Je možné vzdať sa alebo predať svoj dedičský podiel inému človeku (nie ďalšiemu dedičovi) ešte pred dedičským konaním? Ide mi o to že by si ten nededič vybavil dedičské konanie namiesto mňa a hneď by bolo dedičstvo na neho aj prepísané.
Smrťou poručiteľa dedičstvo prechádza na dedičov. Dedičia môžu dedičstvo prijať alebo ho odmietnuť. Odmietnuť dedičstvo je právom každého dediča a uplatnením tohto práva prestane byť účastníkom konania o dedičstve. Po ňom však nastupujú ďalší testamentárni alebo zákonní dedičia. Vzdanie sa dedičského podielu v prospech človeka, ktorý nie je dedičom, nie je možné. V dedičskom konaní sa ale môžete nechať zastupovať na základe plnej moci, ktorú môže udeliť prakticky komukoľvek, komu plne dôverujete a ste si istí, že bude chrániť Vaše práva a oprávnené záujmy, a táto osoba vás bude zastupovať. Po ukončení dedičského konania môžete voľne so svojim podielom nakladať (predať, darovať a pod.)
Darovanie bytu
Ešte pred úmrtím darovala matka byt môjmu bratovi a pritom ma nevydedila. Byt má brat prepísaný na seba. Mám nárok pri dedičskom konaní na polovicu hodnoty bytu?
Ak vaša matka darovala byt bratovi za svojho života, potom byt už nebude predmetom dedenia. Ak bol byt matkiným jediným majetkom, potom nie je čo v dedičskom konaní prejednávať a bude zastavené pre nemajetnosť. Ak by vaša matka zanechal nejaký ďalší majetok, napríklad úspory na vkladnej knižke, potom by ste mohla žiadať v dedičskom konaní tzv. započítanie na dedičský podiel svojho brata, aby sa mu započítalo to, čo dostal od matky počas jej života. Po takomto započítaní by sa mohlo stať, že váš brat by už nenadobudol žiaden majetok a vy by ste úspory zdedila v celej výške. Darovaciu zmluvu môžete napadnúť ale je potrebné sa poradiť s advokátom, aby posúdil, či sú dôvody, ktoré by spôsobili neplatnosť zmluvy.
Dedenie po bezdetnej sestre.
Ako sa dedí majetok medzi súrodencami keď jedna sestra je bezdetná a slobodná?
Ak vás zaujíma, či je možné aby ste dedil po sestre, ktorá je slobodná a bezdetná, tak odpoveď znie, áno, ale prednosť pred vami majú poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ide o dedičov druhej skupiny podľa Občianskeho zákonníka. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom. Ak by v tejto skupine nededili spolužijúce osoby, potom nadobudnú celý majetok rodičia. Ak by rodičia už nežili až vtedy nastupuje tretia skupina dedičov. V tretej zákonnej skupine dedičov dedia poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak nie sú spolužijúce osoby potom dedia súrodenci poručiteľa v tretej skupine rovnakým dielom. Ak by súrodenci už nežili alebo dedičstvo odmietnu, potom dedia právom reprezentácie podľa kmeňov rovnakým dielom ich deti (synovcovia a netere poručiteľa). Týmto okruhom dedičov sa dedenie podľa tretej skupiny dedičov končí. Ktorýkoľvek z dedičov tretej skupiny môže nadobudnúť celé dedičstvo sám, ak s ním žiadny iný dedič nededí. V prípade, ak by bezdetná sestra spísala závet a zanechala svoj celý majetok len jednému zo svojich súrodencov, potom by dedil len tento závetný dedič, pretože dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona (podľa dedičských skupín).
Dagmar Hudecová, notárka
Prieťahy
Čo môže účastník konania o dedičstve robiť, ak má pocit, že prejednávanie a rozhodovanie o dedičstve trvá súdu neprimerane dlho?
Účastník konania o dedičstve má v takejto situácii viacero možností. Môže podať podnet verejnému ochrancovi práv a sťažnosť orgánom riadenia a správy súdu (predsedovi a podpredsedovi súdu), ktorý jeho dedičskú vec prejednáva. Po podaní takejto sťažnosti sa môže obrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Napokon sa môže obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva.
Podnet verejnému ochrancovi práv možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, faxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ podnetu domáha. Ak sa podávateľ podnetu domáha u verejného ochrancu práv ochrany základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je potrebné presne označiť súd, na ktorom sa konanie vedie, uviesť spisovú značku konania, prípadne posledný známy procesný úkon súdu. Podnetom sa možno domáhať odstránenia prieťahov iba v súdnom konaní, ktoré ešte nebolo skončené rozhodnutím vo veci samej (rozsudok, uznesenie o dedičstve, uznesenie o zastavení konania a pod.). Ak výsledkami vybavenia podnetu je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Verejný ochranca práv napokon písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené.
Sťažnosti na postup súdu sú upravené v štvrtej hlave zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať okrem iného aj proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažnosti vybavuje spravidla predseda príslušného súdu. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa. O spôsobe vybavenia sťažnosti a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov musí byť sťažovateľ upovedomený písomne. To neplatí, ak sťažovateľ na písomnom upovedomení netrvá, alebo ak sťažovateľ zomrel, stal sa nezvestným alebo je pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľný. Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť, ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola riadne vybavená, môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu, alebo ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu.
Podľa ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd. Ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody a také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa neho vzniklo nečinnosťou, Ústavný súd Slovenskej republiky môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu Slovenskej republiky podáva písomne. Z návrhu musí byť zrejmé, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Musí ho podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak sa neustanovuje inak. Sťažnosť musí obsahovať označenie:
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,
b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody,
c) proti komu sťažnosť smeruje.
K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu. Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak zákon neustanovuje inak. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky). Ak bola žiadosť podaná na orgáne, ktorý nie je príslušný, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa ustanovenia § 17 a 18 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré upravujú spôsob a rozsah náhrady škody, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
V Štrasburgu sídli Európsky súd pre ľudské práva, ktorý je stálym súdnym orgánom Rady Európy, ktorý môže, po splnení určitých podmienok, prijímať sťažnosti osôb namietajúcich porušenie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo v dodatkových protokoloch k nemu. Sťažnosť môže podať jednotlivec (bez ohľadu na štátne občianstvo, vek, sociálny pôvod a trvalé bydlisko), mimovládna organizácia (napr. pôsobiaca v rámci tretieho sektora, náboženské alebo odborové organizácie, obchodné spoločnosti a pod.) alebo skupina osôb (napr. skupina voličov, väzňov a pod.). Sťažnosť možno podať proti štátu (Slovenskej republike alebo inému členskému štátu Dohovoru), ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho ľudské práva. Slovenská republika je zodpovedná len za porušenie tých práv podľa Dohovoru, ku ktorému došlo od 18. marca 1992. Sťažovateľ musí vyčerpať všetky účinné a dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy, ktoré mu dáva k dispozícií slovenský právny poriadok (najmä súdne odvolanie, podanie podnetu verejnému ochrancovi práv do tohto režimu nepatrí). Sťažnosť musí byť podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti. Sťažnosť nesmie byť anonymná, ďalej nesmie byť v podstate rovnaká ako iná sťažnosť, o ktorej už predtým rozhodli Európska komisia pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva. Súd sa tiež nezaoberá sťažnosťou, ak je predmetom iného medzinárodného vyšetrovacieho alebo zmierovacieho konania (napr. v rámci kontrolného systému Organizácie Spojených národov -- Opčný protokol k medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, Výbor pre odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovor na zabránenie mučenia a pod.) alebo, ak sťažnosť neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti. Sťažnosť nesmie byť zjavne nepodložená alebo nesmie znamenať zneužitie práva na podanie sťažnosti. Sťažnosť sa podáva na osobitnom tlačive, ktoré sťažovateľovi zašle Európsky súd pre ľudské práva v odpovedi na prvé písomné podanie sťažovateľa. Prvé písomné podanie (napríklad vo forme obyčajného doporučeného listu adresovaného súdu) môže byť v slovenskom jazyku. V podaní musí byť dostatočne jasne uvedené, čo je predmetom sťažnosti. Nie je nutné (hoci je to vhodné), aby sa sťažovateľ dovolával konkrétneho ustanovenia Dohovoru. Až do prijatia rozhodnutia o tom, či sťažnosť spĺňa podmienky prijateľnosti sa možno obracať na súd v slovenskom jazyku. Pokiaľ súd neudelí výnimku, po prijatí sťažnosti na preskúmanie jej podstaty sťažovateľ musí komunikovať so súdom v anglickom alebo vo francúzskom jazyku.
Problémy v dedičskom konaní
Podľa agendy, ktorú rieši verejný ochranca práv, kde sú v dedičskom konaní najväčšie problémy?
Je potrebné zdôrazniť, že verejný ochranca práv môže v podnete, ktorý smeruje proti dedičskému konaniu, preskúmať iba otázku jeho rýchlosti a plynulosti z pohľadu ochrany práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preskúmanie samotného konania a rozhodovania súdov, vrátane notárov ako súdom poverených súdnych komisárov, nepatrí do pôsobnosti verejného ochrancu práv. Zákon mu nedovoľuje zasahovať do rozhodovacej právomoci súdu. Súdne rozhodnutia preskúmavať, rušiť alebo meniť je oprávnený v rámci uplatnenia opravných prostriedkov iba príslušný súd. Verejný ochranca práv v uplynulom roku preukázal zbytočné prieťahy v súdnom konaní v 104 prípadoch. Pravidelne sa opakovali tak ako v predchádzajúcich rokoch aj zbytočné súdne prieťahy v konaniach o dedičstve. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Nezaručuje sa právo, aby bola dedičská vec na súde prerokovaná bez akýchkoľvek prieťahov. Oprávnená osoba (dedič) má právo na taký postup súdu, ktorý je zbavený zbytočných prieťahov. Preto pri každom podnete, ktorý je doručený verejnému ochrancovi práv, je nevyhnutné posúdiť, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sa zohľadňujú tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci. Podstatou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia súdu. Stav právnej neistoty sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi pojednávanie alebo že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. Čo sa týka prvých dvoch kritérií -- zložitosť veci a správanie účastníkov konania, nepochybne ak je vec zložitejšia a súčinnosť účastníkov konania nie je na požadovanej úrovni, konanie sa adekvátne predĺži.
Verejný ochranca práv aj v prípadoch, ktoré nevykazujú znaky zbytočných prieťahov, účastníkov konania poučí, že všetci dedičia majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Úkony účastníkov môžu mať akúkoľvek formu, pokiaľ pre niektoré zákon nepredpisuje určitú formu. Každý účastník konania má právo podávať návrhy, žiadosti, sťažnosti, využívať inštitút opravných prostriedkov. Na druhej strane účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Využitie možností daných účastníkom konania Občianskym súdnym poriadkom na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, ale nemožno ho kvalifikovať ako postup súdu, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy. Pri hodnotení tretieho kritéria -- postup súdu -- verejný ochranca práv zistil viaceré dôvody, ktoré spôsobujú zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Pravidelne sa opakuje poukazovanie na nadmerné zaťaženie sudcov a súdnych úradníkov, problémy s činnosťou znalcov (nerešpektovanie súdom ustanovených lehôt na podanie znaleckého posudku), ktoré následne nedostatočne rieši aj súd (nedostatočné zabezpečenie včasnosti predloženia znaleckého posudku), predlžovanie konania v súvislosti s optimalizáciou a reoptimalizáciou súdneho systému, pomalé vybavovanie dožiadaní na súdoch, problémy pri vyhotovovaní a expedícii súdnych rozhodnutí. Verejný ochranca práv na tieto dôvody pravidelne upozorňuje vo svojich správach o činnosti, ktoré každoročne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky, pri osobných stretnutiach s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, predsedami a podpredsedami okresných súdov, krajských súdov aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vo vystúpeniach pre médiá a pri ďalších prezentáciách. Poukazovaním na tieto problémy a ich identifikáciu sa však jeho práca nekončí. Verejný ochranca práv má pochopenie pre vysokú zaťaženosť súdov a sudcov a pre objektívne dôvody, ktoré spôsobujú prieťahy v predmetnom súdnom konaní. Námietka nedostatočného počtu sudcov rovnako ako námietka veľkého množstva nevybavených a nerozhodnutých vecí však nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu. Počet nevybavených vecí, o ktorých má súd rozhodnúť, ho zbavuje zodpovednosti za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak sa preukáže, že počet nevybavených vecí nemá pôvod v zlej organizácii činnosti súdnictva, súdu alebo sudcu. Súvislosti zbytočných súdnych prieťahov s legislatívnou, personálnou, materiálnou a odbornou rovinou sa považujú za mimoriadne dôležité na riešenie nielen individuálnych problémov podávateľov s neprimeranou dĺžkou súdnych konaní, konanie o dedičstve nevynímajúc, ale aj na skracovanie súčasnej doby trvania súdneho konania ako takého na všetkých stupňoch súdov Slovenskej republiky, samozrejme, pri zachovaní odbornosti, dôstojnosti, rešpektu a predovšetkým zákonnosti práce sudcov a súdnictva ako takého. V rámci úpravy práva na súdnu ochranu sa pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu v jeho podstate, a tým ohroziť účinnosť a dôveryhodnosť justície. Ústava Slovenskej republiky takto zaviazala predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Spravodlivosť súdneho konania sa totiž vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše, predlžovanie súdneho konania veľakrát vyhovuje jednej strane súdneho sporu, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranným.
Marian Mesároš,
právnik Kancelárie verejného ochrancu práv