Dnes radí
Lubica Dumitrescu, daňová manažérka Deloitte Slovakia
Kombinácia výdavkov
Prenajímala som nehnuteľnosť do augusta 2010, príjem z prenájmu som mala 1 575 eur. V auguste som nehnuteľnosť predala. Vlastnila som ju 4 roky. Ako mám postupovať pri podaní daňového priznania za rok 2010? Môžem si uplatniť paušálne výdavky pri nájme a zároveň skutočné výdavky pri predaji nehnuteľnosti? Celý rok som zároveň poberala starobný dôchodok.
Vo vašom prípade ide o vyčíslenie dvoch čiastkových základov dane -- z príjmov z prenájmu a z predaja nehnuteľnosti. Príjem z prenájmu sa zdaňuje podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, kde je možnosť vybrať si z dvoch režimov uplatňovania výdavkov -- paušálnych alebo skutočných. Predaj nehnuteľnosti je ostatným príjmom podľa § 8. Pri ostatných príjmoch je možné si uplatniť vo všeobecnosti výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie príjmu. Pri nehnuteľnosti je to predovšetkým kúpna cena (ak ste nehnuteľnosť kupovali), ale aj rekonštrukcia či iné výdavky, ktoré súviseli s predajom. Nie je jasné, o akú nehnuteľnosť išlo, ani či ste v tejto nehnuteľnosti náhodou nemali trvalý pobyt. Ak by išlo o byt a mali ste v ňom trvalý pobyt aspoň 2 roky bezprostredne pred predajom, bude váš príjem z predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený. Vlastníctvo 4 roky, bohužiaľ, na oslobodenie nestačí. Ako celoročný poberateľ starobného dôchodku nemáte nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, vaša daňová povinnosť bude zhruba o 765 eur vyššia ako daňová povinnosť daňovníka, ktorý by nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane mal.
Zmena výdavkov
Za rok 2009 som urobila daňové priznanie s paušálnymi výdavkami. Teraz, za rok 2010 mi je výhodnejšie uplatniť si skutočné náklady. Je s tým niečo spojené?
Daňovník, ktorý zmení spôsob uplatňovania výdavkov z paušálnych na skutočné (alebo naopak), je povinný postupovať podľa § 51a Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, kde je v rámci niekoľkých odsekov podrobne opísané ako upraviť základ dane v súvislosti so zmenou uplatňovania výdavkov. Základnou filozofiou týchto ustanovení je dosiahnuť, aby sa niektoré výdavky nezahrnuli do základu dane dvakrát (dvakrát neznižovali základ dane) a zároveň, aby niektoré príjmy nezostali mimo základu dane, to je nezdanené.
Príjmy z Talianska
Občan pracoval v Taliansku od januára do apríla a potom ešte v júni a júli. V ostatných mesiacoch bol vedený na úrade práce. Ako podáva daňové priznanie na Slovensku takýto daňovník? Vyňatím alebo započítaním dane? Môže žiadať daňový úrad na Slovensku o vrátenie dane zaplatenej v Taliansku?
Občan Slovenska je slovenským daňovým rezidentom, to je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Takýto daňovník musí na Slovensku deklarovať svoj celosvetový príjem, to je v tomto prípade aj príjem za prácu v Taliansku. Ak okrem tohto príjmu nemal iný (bol nezamestnaný), bude tento príjem jeho jediným príjmom. Podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Talianskom a Slovenskom si slovenský daňový rezident vo svojom slovenskom daňovom priznaní vyjme zo zdanenia príjmy, ktoré už zdanil v Taliansku. Výsledkom bude nulová daňová povinnosť na Slovensku, keďže iné príjmy daňovník nemal. V konečnom dôsledku teda daňovník zaplatí len daň v Taliansku. O vrátení dane zaplatenej v zahraničí slovenským daňovým úradom sa nikdy nedá hovoriť, pretože takýmto spôsobom to nefunguje. Ak daňovník -- slovenský daňový rezident -- zdanil určité príjmy v zahraničí, vo svojom slovenskom daňovom priznaní sa vysporiada len s tým, aby ten istý príjem nebol u neho zdanený dvakrát, pričom bude postupovať podľa platnej zmluvy medzi Slovenskom a tou-ktorou krajinou, kde sa dočíta, akú metódu zabránenia dvojitého zdanenia má použiť -- vyňatie príjmu alebo zápočet dane. Môže však použiť tú metódu zdanenia, ktorá je preňho výhodnejšia. V zahraničí musí postupovať podľa tam platnej legislatívy a dať si pozor na to, aby využil všetky dostupné výhody, odpočty, oslobodenia a podobne na zníženie svojej daňovej povinnosti.
Nezdaniteľná suma
Čo robiť v prípade, ak manželovi robil zamestnávateľ ročné zúčtovanie, v ktorom mu neuplatnil odpočet na manželku na rodičovskej dovolenke počas celého roka 2010? Do 1. 4. 2010 manželka poberala materskú a od 1. 4. 2010 rodičovský príspevok. Podáva opravné daňové priznanie zamestnanec, alebo tak musí urobiť opravné DP zamestnávateľ?
Materské, ktoré manželka poberala do 1. 4. 2010, sa považuje za jej vlastný príjem a znižuje výšku nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, ktorú si manžel môže uplatniť. Naproti tomu rodičovský príspevok sa nepovažuje za vlastný príjem manželky, a teda ani neznižuje výšku nezdaniteľnej časti základu dane. V prípade, ak si zamestnanec chce dodatočne uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, pretože zamestnávateľ mu ju neuplatnil v ročnom zúčtovaní, mal by postupovať podľa § 32 odseku (9) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani a podať si daňové priznanie. Ak toto daňové priznanie podá ešte do konca marca 2011, pôjde o opravné daňové priznanie, ak to do konca marca nestihne, bude sa toto daňové priznanie považovať už za dodatočné. Ročné zúčtovanie bude považované za pôvodné daňové priznanie. K daňovému priznaniu je potrebné doložiť potvrdenie o príjme manželky (o materskom), ktoré je možné získať od Sociálnej poisťovne.
Podiely
V roku 2010 som redemoval podiely v zahraničnej správcovskej spoločnosti s výnosom 507 eur. V slovenskej správcovskej spoločnosti som takisto redemoval podiely so ziskom a strhli mi daň necelých 80 eur.
Som viacročný dôchodca a okrem dôchodku nemám žiadne iné príjmy. Budem musieť platiť daň?
Redemácia (vrátenie) podielových listov je príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 odseku (1) písmena g) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. V prípade, že daňovníkovi plynie takýto príjem zo Slovenska, spoločnosť vyplácajúca tento príjem je povinná zraziť daň vo výške 19 percent. Ak ide o takéto príjmy zo zahraničia, daňovník si ich musí vysporiadať sám, to je, zahrnúť do daňového priznania a vyčísliť základ dane, ktorým je rozdiel medzi príjmom z redemácie a predajnou cenou redemovaného podielového listu. Neuvádzate, aká bola pôvodná predajná cena zahraničných podielov, to je, za koľko ste ich nakúpili, takže nie je možné povedať, koľko bude váš základ dane. Je možné, že ak spočítate vaše príjmy z podielových listov (zahraničné aj slovenské), stále sa zmestíte do limitu 2 012,85 eur, čo je polovica nezdaniteľnej časti základu dane, a teda podľa ustanovenia § 46 zákona o dani z príjmov sa vám nevyrubí žiadna daň. Znamená to, že napriek tomu, že ste dôchodca a nemáte teda nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, daň, ktorú vám zrazili, čiže 80 eur, dostanete späť ako preplatok.
Vreckové
Môže zamestnanec odmietnuť vreckové (a tým jeho zdanenie) a požadovať reálnu náhradu výdavkov, ktoré na pracovnej ceste mal a boli doteraz kryté paušálnym vreckovým?
Vreckové je zamestnancovi poskytované v zmysle § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách výlučne pri zahraničnej pracovnej ceste. Od 1. januára 2011 sa toto vreckové stalo predmetom dane z príjmov, čo, pochopiteľne, znižuje jeho hodnotu v čistom vyjadrení. Zároveň sa novelou zákona o cestovných náhradách stalo vreckové fakultatívnym, to je, zamestnávateľ ho môže, ale nemusí poskytnúť. Účelom vreckového je poskytnúť zamestnancovi možnosť pokryť výdavky, ktoré priamo nesúvisia s výkonom pracovnej činnosti na pracovnej ceste, ide skôr o súkromné výdavky, a teda bežne by mu ich zamestnávateľ nepreplatil. Vreckové sa nijako nedokladuje, lebo je stanovené v paušálnej výške. Pokiaľ zamestnanec má odôvodnené potrebné vedľajšie výdavky (nie súkromného charakteru), tieto sú priamo pokryté v § 4 zákona o cestovných náhradách a patria zamestnancovi automaticky bez toho, že by sa zdaňovali. To už hovoríme o preukázaných výdavkoch a tieto sa nedajú zamieňať za vreckové.
StoryEditor