Novela zákona o dani z príjmov, o ktorej rokuje parlament, ovplyvní aj podnikateľské prostredie právnických osôb. Najpodstatnejšie zmeny sa týkajú DPH, zjednotenia doby odpisovania pri finančnom prenájme.
DPH -- zahrnutie do daňových výdavkov
Navrhovaná novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani dopĺňa ustanovenia § 19 ods. 3 písmeno k) o nové dva body, ktorými spresňuje, v ktorom zdaňovacom období je možné zahrnúť do daňových výdavkov sumu dane z pridanej hodnoty viažucu sa k tovarom alebo k službám obstaraným v inom členskom štáte EÚ. Platiteľ DPH registrovaný podľa § 4 alebo podľa § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty môže o vrátenie DPH viažucu sa k tovarom a službám nakúpeným na území iného členského štátu požiadať prostredníctvom elektronického portálu Daňového riaditeľstva SR. V zmysle Smernice Rady č. 2008/9/ES je minimálna výška DPH, o vrátenie ktorej je možné požiadať, 50 eur. Ďalšie podmienky a limity, ktoré musí platiteľ splniť, sú zakotvené priamo národnou legislatívou príslušného členského štátu. V prípade, že suma DPH vzťahujúca sa k cene tovarov alebo služieb nakúpených na území iného členského štátu nepresiahne stanovenú hranicu, slovenskému platiteľovi DPH nevznikne nárok na jej vrátenie. Suma DPH bude pre neho predstavovať daňový výdavok za predpokladu, že samotná cena obstaraného tovaru a služby je daňovým výdavkom.
Suma DPH na vrátenie ktorej platiteľ DPH nemá nárok, ovplyvní jeho základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom fyzicky uhradil cenu nakúpeného tovaru alebo služby. Ak platiteľ DPH spĺňa podmienky na vrátenie dane z iného členského štátu, sumu DPH vzťahujúcu sa k cene tovaru alebo služby zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom o nároku na jej vrátenie účtuje. Ak ide o platiteľa DPH účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo podnikateľa využívajúceho daňovú evidenciu, ten príslušnú DPH zahrnie do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom odošle elektronickú žiadosť o jej vrátenie. Ak platiteľ DPH, ktorému vznikne nárok požiadať o vrátenie dane z iného Členského štátu, túto možnosť nevyužije, suma DPH pre neho predstavuje nedaňový výdavok
Zjednotenie doby odpisovania
Novela zákona o dani z príjmov od januára ruší zvýhodnenie rýchlejšej doby odpisovania majetku obstaraného formou finančného prenájmu.
Zatiaľ čo v zmysle doterajšieho znenia zákona o dani z príjmov sa pri odpisovaní predmetu finančného prenájmu vychádzalo z doby prenájmu podľa lízingovej zmluvy, majetok obstaraný po 1. januári 2011 bude zaradený do príslušnej odpisovej skupiny v súlade s § 26 ods. 1 a odpisovaný počas lehoty stanovej pre príslušnú odpisovú skupinu. V praxi to znamená, že daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku budú totožné bez ohľadu na to, či bude majetok obstaraný kúpou alebo formou finančného prenájmu. Majetok obstaraný formou finančného prenájmu bude odpisovaný na báze ročných (nie mesačných) odpisov, pričom po prvýkrát sa daňový odpis uplatní v zdaňovacom období zaradenia predmetu nájmu do používania. Pri porušení podmienok finančného prenájmu už nebude potrebné vyčísľovať rozdiel medzi odpismi uplatnenými pri skrátenej lízingovej dobe odpisovania a odpismi pri použití rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania, ako to bolo doposiaľ.
Podľa záverečných ustanovení navrhovanej novely zákona o dani z príjmov bude daňovník rozdiel aj naďalej sledovať pri majetku, ktorý obstaral formou finančného prenájmu v období do 31. decembra 2010.
Navrhovaná novela upravuje aj oblasť operatívneho prenájmu, a to v časti týkajúcej sa nákupu predmetu operatívneho prenájmu, ak je kúpna cena predmetu nižšia ako by bola jeho zostatková cena pri uplatnení rovnomerného alebo zrýchleného odpisovania.
Ak k takejto situácii dôjde, daňovník je povinný vyčísliť rozdiel medzi výškou nájomného už zahrnutého do daňových výdavkov a medzi výškou daňového odpisu (rovnomerného alebo zrýchleného) a zahrnúť ho do obstarávacej hodnoty predmetu operatívneho prenájmu.
Povinnosť zvýšenia základu dane o sumu tohto rozdielu v období nákupu predmetu operatívneho prenájmu zostáva aj naďalej v platnosti.
Doplnkové dôchodkové poistenie
Návrh novely zákona o dani z príjmov umožňuje zamestnávateľovi zahrnúť do daňových výdavkov aj príspevky platené za zamestnancov do zahraničného systému doplnkového dôchodkového sporenia. Predpokladom je, že systém doplnkového dôchodkového sporenia v zahraničí funguje na porovnateľných princípoch ako sú zakotvené v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.
K navrhovanej úprave došlo na základe výhrady Európskej komisie, ktorá doposiaľ aplikovaný rozdielny prístup považuje za obmedzenie voľného pohybu osôb usadiť sa.
Preddavky právnických osôb
S cieľom zníženia administratívnych úkonov daňovníkov navrhovaná novela zákona o dani z príjmov ruší povinnosť písomného oznámenia predpokladanej výšky daňovej povinnosti. Túto oznamovaciu povinnosť mal daňovník v prípade, ak počas zdaňovacieho obdobia existoval po dobu kratšiu ako 3 mesiace.
V súlade s navrhovaným znením § 42 ods. 5 bude oznamovacia povinnosť nahradená uvedením očakávanej výšky daňovej povinnosti priamo v daňovom priznaní.