Poistenie doktoranda
Od budúceho školského roku budem doktorandom na vysokej škole. Aké mám povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni?
Od 1. 9. 2007 už doktorand nie je zamestnancom vysokej školy. Vysoká škola teda už nie je jeho zamestnávateľom a nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Štipendium doktoranda teda nie je príjmom zo závislej činnosti. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.
Doktorand nie je poistený v Sociálnej poisťovni. Preto nebude mať nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím dôchodkového poistenia na účely výpočtu starobného dôchodku, čo ovplyvní jeho výšku.
Ak sa však doktorand mladší ako 26 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky stane invalidným, bude mať nárok na invalidný dôchodok aj v prípade, ak nebol dobrovoľne dôchodkovo poistený. Doktorand nie sú zabezpečení dávkami nemocenského poistenia, ktorými sú nemocenské počas dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovné počas ošetrovania člena rodiny a materské počas starostlivosti o narodené dieťa.
Môže sa však dobrovoľne platiť sociálne poistenie.
Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby Zdravotné poistenie platí za doktorandov štát. Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZZP, sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie doktorand neplatí, pretože sa považuje podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP za poistenca štátu, pre ktorého sú príjmy z dohôd príjmami vyňatými, teda nevstupujú do vymeriavacieho základu na účely vykonania ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie za rok
2009.
Aby štát zaplatil za doktoranda poistné na zdravotné poistenie, musí splniť všetky podmienky:
- denná forma štúdia
- dodržanie štandardnej dĺžky štúdia
- nezískanie už vzdelania 3. stupňa
- nedovŕšenie veku 30 rokov
Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Doktorand teda zo štipendia neplatí daň.
Doktorandské štipendium sa považuje za vlastný príjem manžela alebo manželky na účely nezdaniteľnej časti základu dane, ktorú si na manžela alebo manželku uplatňuje daňovník v príslušnom zdaňovacom období.
Pracovné voľno
Hľadám si novú prácu. Na koľko dní voľna mám nárok?
Podľa § 141 ods. 1 písm. i) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru. Pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby. V rovnakom rozsahu sa poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); pracovné voľno možno so súhlasom zamestnávateľa zlučovať.
Pracovné voľno sa viaže len na skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Pri výpovedi danej zamestnancom je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy, pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) prislúcha zamestnancovi popri pracovnom voľne aj náhrada mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku. Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) zakladá tiež pracovné voľno s náhradou mzdy.
Pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas, teda aj na kratší čas, ako je poldeň, so súhlasom zamestnávateľa sa môže zlučovať aj do dlhších časových úsekov, v priemere však nemôže toto čerpanie voľna presiahnuť poldeň za týždeň počas výpovednej doby.