Ak ste zamestnancom a navyše aj podnikáte a platíte odvody, pri chorobe môžete dostať oveľa vyššiu nemocenskú dávku. Nárokovať si ju totiž môžete aj z viacerých nemocenských poistení. Z každého sa nárok posudzuje samostatne.
Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku. Takto určený úhrn denných vymeriavacích základov však nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 1,5-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Maximálny vymeriavací základ v roku 2012 je suma 1 153,50 eura.
Teda, ak ste zamestnanec aj živnostník, alebo zamestnanec aj dohodár, nemocenské sa vypočíta z každého poistenia osobitne a potom sa sčíta. Dávku potom dostanete už len jednu.
– súbeh SZČO + zamestnanec
SZČO po celé obdobie roku 2012 s minimálnym vymeriavacím základom na povinné nemocenské poistenie je od 1. 1. 2013 zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Dočasná pracovná neschopnosť mu vznikne 10. 5. 2013 a bude trvať 12 dní. Jeho mzda zo zamestnania je 650 eur mesačne v hrubom.
Keďže povinné nemocenské poistenie z titulu SZČO trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu bude predchádzajúci kalendárny rok. Nemocenské poistenie z pracovného pomeru vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom aj dočasná pracovná neschopnosť, a trvalo najmenej 90 dní. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu bude obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Výpočet denného vymeriavacieho základu SZČO:
12 x 339,89 / 365 = 11,1745 eura
Výpočet nemocenského:
1. – 3. deň = 11,1745 x 0,25 x 3 = 8,38 eura
4. – 12. deň = 11,1745 x 0,55 x 9 = 55,31 eura
Spolu: 63,70 eura (mesačné sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na desať centov nahor)
Výpočet denného vymeriavacieho základu zamestnanca: 1. – 10. deň ide o náhradu príjmu, od 11. dňa vypláca Sociálna poisťovňa dávku nemocenské.
4 x 650 / 120 = 21,6667 eura
Výpočet nemocenského:
1. – 3. deň = 21,6667 x 0,25 x 3 = 16,25 eura
4. – 12. deň = 21,6667 x 0,55 x 9 = 107,25 eura
Spolu: 123,50 eur (mesačné sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na desať centov nahor).
Zamestnanec a zároveň SZČO dostane za práceneschopnosť vyplatené 187,20 eura.
– súbeh dohodár + zamestnanec
Zamestnanec po celé obdobie roku 2012 je od 1. 1. 2013 zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom 200 eur/mesiac. Vznikne mu dočasná pracovná neschopnosť 10. 5. 2013 a bude trvať 12 dní. Mzda zamestnanca je 650 eur/mesiac v hrubom.
Keďže povinné nemocenské poistenie v zamestnaní trvalo celý predchádzajúci kalendárny rok, rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu bude predchádzajúci kalendárny rok. Nemocenské poistenie v rámci dohody o pracovnej činnosti vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom aj dočasná pracovná neschopnosť a trvalo najmenej 90 dní. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu bude obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiaca, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Výpočet denného vymeriavacieho základu zamestnanca:
12 x 650/365 = 21,3699 eura
Výpočet nemocenského:
1. – 3. deň = 21,3699 x 0,25 x 3 = 16,03 eura
4. – 12. deň = 21,3699 x 0,55 x 9 = 105,78 eura
Spolu: 121,90 eura (mesačné sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na desať centov nahor).
Výpočet denného vymeriavacieho základu dohodára:
4 x 200 / 120 = 6,6667 eura
Výpočet nemocenského:
1. – 3. deň = 6,6667 x 0,25 x 3 = 5 eur
4. – 12. deň = 6,6667 x 0,55 x 9 = 33 eur
Spolu: 159,90 eura (mesačné sumy nemocenského sa zaokrúhľujú na desať centov nahor).
Zamestnanec a zároveň dohodár dostane za práceneschopnosť vyplatené 281,80 eura.
zdroj: Dana Tonkovičová, LUCRA team, spol. s r.o.
Životné situácie, kedy naopak nedostanete nič
Počas rodičovskej dovolenky
Nárok na nemocenskú dávku je podmienený existenciou nemocenského poistenia v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnankyni sa prerušuje povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku. Prerušenie povinného nemocenského poistenia sa chápe ako zánik tohto poistenia. V čase čerpania rodičovskej dovolenky teda nie je nemocensky poistená, a preto ak ochorie, nárok na nemocenskú dávku jej nevznikne.
Podobne je to aj v prípade, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu. Tej sa prerušuje povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Samostatne zárobkovo činná osoba teda v čase poberania rodičovského príspevku nemá nemocenské poistenie, a preto rovnako ako pri zamestnankyni nárok na nemocenskú dávku nevznikne.
Ak si hľadáte prácu a ste v evidencii uchádzačov o zamestnanie
Podmienky nároku na nemocenskú dávku sa skúmajú ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky, teda vznik dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky počas trvania nemocenského poistenia, alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Ochranná lehota je spravidla sedem dní po zániku nemocenské poistenia. Výnimku tvoria osoby, ktoré v čase zániku nemocenského poistenia boli tehotné – vtedy je ochranná lehota 8 mesiacov.
Ak teda osoba v čase zániku nemocenského poistenia nebola tehotná, po skončení zamestnania je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, následne ochorie a už jej neplynie ochranná lehota, nemá nárok na nemocenskú dávku
Ak ste dobrovoľne nezamestnaný
Rovnako je to aj v prípade, ak je človek dobrovoľne nezamestnaný a nie je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Po skončení pracovného pomeru či ukončení SZČO má nárok na nemocenskú dávku len v ochrannej, 7-dňovej lehote. Po jej uplynutí nárok zaniká, pretože táto osoba nesplní základnú podmienku nároku na nemocenskú dávku – podmienku existencie nemocenského poistenia.
Neprehliadnite
Za zamestnankyne a SZČO, ktoré poberajú dávku materské, štát platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity bez prihlasovacej povinnosti (teda automaticky, osoba sa nemusí prihlasovať), a to do posledného dňa poskytovania materského. Po tomto dni, ak táto osoba spĺňa podmienky ustanovené zákonom, môže sa sama prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku podaním prihlášky (Registračný list fyzickej osoby) v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v mieste svojho trvalého bydliska.
Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (ak nie je súčasne zamestnaná alebo povinne poistená ako SZČO), ak sa chce stať poistencom štátu na účely dôchodkového poistenia, je povinná podať prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa. Dôchodkové poistenie v tomto prípade vznikne odo dňa narodenia dieťaťa. Ak do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa nestihne podať prihlášku, dôchodkové poistenie vznikne až odo dňa podania prihlášky.
Ak bola osoba dobrovoľne nemocensky poistená pred poberaním dávky materské a dobrovoľné poistenie jej naďalej trvá (neodhlásila sa z neho), v čase poberania dávky materské sa na ňu vzťahuje tzv. vylúčenie povinnosti platiť poistné. To znamená, že nie je povinná platiť poistné, ale poistenie jej trvá naďalej. Po ukončení poberania dávky materské, ak sa z dobrovoľného poistenia neodhlási, je povinná už poistné na dobrovoľné poistenie platiť naďalej.
Zdroj: Sociálna poisťovňa