Musí zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim pre zamestnanca? Kedy sú výdavky na pitný režim považované za daňové výdavky a kedy nie? Stanovíme rozhranie.
Posúdenie výdavku:
Poskytovanie nápojov na pracovisku upravuje § 146 a § 147 Zákonníka práce. Považuje ich za výdavky, ktoré súvisia so sústavným zabezpečovaním bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Okrem toho aj v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa hovorí o poskytovaní takzvaných ochranných nápojov. Ide o zabezpečenie pitného režimu zamestnancov podľa interného predpisu, ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia zamestnancov pri výkone práce. Tieto podmienky vymedzuje aj zákon o verejnom zdravotníctve a nariadenie vlády o podrobnostiach a o ochrane zdravia pred teplom a chladom pri práci. Podľa nich je zamestnávateľ povinný bezplatne zabezpečiť zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, napríklad pri zvýšenej záťaži teplom či chladom, kedy sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním. Urobiť tak musí najmä pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku v horúcich prevádzkach, na vonkajších pracoviskách počas mimoriadnych horúčav či nízkych teplôt (priemerná teplota vzduchu je 4 stupne Celzia a nižšia). Vtedy musí zamestnávateľ poskytovať zamestnancom pitný režim v primeranom množstve, aby došlo k zníženiu či odstráneniu sťažených podmienok na prácu.
Zamestnávateľ:
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) bodu 1 zákona o dani z príjmov považuje za daňovo uznaný výdavok nealkoholické nápoje, ktoré poskytne zamestnávateľ zo zákona. Treba pritom rozlišovať, či ide o povinné alebo dobrovoľné plnenie zamestnávateľa. Iba povinné plnenie možno uznať ako daňovo účinný výdavok. Výdavky vynaložené na zabezpečenie pitného režimu zamestnancov sa teda považujú za daňové výdavky znižujúce základ dane, ale len za predpokladu, že táto povinnosť vyplýva zamestnávateľovi priamo z ustanovení zákonov o ochrane zdravia ľudí a ide o takzvaný ochranný pitný režim. Ostatní zamestnávatelia, ktorým túto povinnosť neurčuje zákon, výdavky na zabezpečenie pitného režimu zamestnancov vynakladajú dobrovoľne, nemôžu ich zaradiť do účtovníctva ako daňovo uznateľné náklady.
Zamestnanec:
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane z príjmu hodnotu nealkoholických nápojov, ktoré poskytne zamestnávateľ svojim zamestnancom priamo na konzumáciu na pracovisku. Musí však ísť o nepeňažné plnenie, napríklad poskytnutie minerálky, čaju a iné nápoje. Platí, že akékoľvek nepeňažné plnenie poskytnuté na spotrebu na pracovisku, je od dane oslobodené. Týka sa to aj poskytnutia nealkoholických nápojov z prostriedkov sociálneho fondu. Rovnako je od dane oslobodená aj hodnota nápoja pri poskytovaní stravovania podľa §152 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na nákup nealkoholických nápojov, potom takýto príjem od dane oslobodený nie je podľa § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov. Dôvodom je, že nejde o hodnotu nealkoholických nápojov vo forme nepeňažného plnenia. Peňažný príspevok je zdaniteľným príjmom zamestnanca bez ohľadu na to, či je poskytnutý z nákladov zamestnávateľa alebo zo sociálneho fondu. Stáva sa jeho zdaniteľným príjmom.
Príspevky zo sociálneho fondu
Príjmy zo sociálneho fondu sú príjmami zo závislej činnosti, ktoré podliehajú zdaneniu, až na niekoľko výnimiek. Nezdaňujú sa príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Zákon o dani z príjmov zaraďuje medzi príjmy zo závislej činnosti aj príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, ktoré sa zdaňujú v plnom rozsahu okrem niekoľkých prípadov. Zamestnávateľ musí rozlíšiť individuálne plnenia poskytnuté zo sociálneho fondu a zvážiť, či sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Hodnota nealkoholických nápojov, ktoré poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na spotrebu na pracovisku, je od dane oslobodená v súlade s § 5 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov.
Záver: Zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov môže zamestnávateľ považovať za daňový výdavok iba vtedy, ak mu to zákon ukladá ako povinnosť. Dobrovoľné poskytovanie pitného režimu zamestnancom je pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.
Vypracovala: Ing. Dagmar Bednáriková, daňová poradkyňa, členka SKDP
StoryEditor