Podnikanie si často vyžaduje pozvanie obchodných partnerov na pracovný obed, večeru alebo aj raňajky. Takéto posedenie má pre podnikateľa, ako aj jeho činnosť význam v rozličných fázach. Pri obchodných rokovaniach je to oslava zavŕšeného obchodu, alebo ide o utužovanie dlhodobých obchodných vzťahov.
Podnikatelia považujú tento výdavok bez akýchkoľvek výhrad za odôvodnený, ktorý súvisí s jeho činnosťou a slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov. Z tohto pohľadu tieto výdavky spĺňajú predpoklad daňovej uznateľnosti podľa všeobecných ustanovení zákona o dani z príjmov.
Posúdenie výdavku:
Napriek splneniu všeobecného testu daňovej uznateľnosti a zaúčtovaniu výdavkov na pracovné obedy do nákladov, teda medzi výdavky, nie je možné o ne znížiť základ dane. Takéto výdavky sa považujú za výdavky na reprezentáciu a ako také sa podľa § 21 zákona o dani z príjmov výslovne nepovažujú za daňové výdavky.
Slovensko so svojím prístupom k tomuto problému nie je osamotené. Napriek tomu existujú štáty, ktoré nemajú problém umožniť svojim podnikateľom znížiť základ dane o náklady na pohostenie, pokiaľ, samozrejme, preukázateľne slúžia na dosiahnutie a udržanie príjmov. Keď aj nie v celom rozsahu, tak aspoň čiastočne. Napríklad v Rakúsku je možné uplatniť náklady na reštauračné služby až do výšky 50 percent z ceny pohostenia, pokiaľ súvisia s dosiahnutím príjmov, teda ide napríklad o obed s obchodným partnerom.
Na Slovensku sa k tomuto problému stavia odmietavo aj zákon o dani z pridanej hodnoty. Zákon výslovne vylučuje možnosť uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. To znamená, že podnikateľ si ani v prípade, že v dôsledku skvelého jedla podávaného na obchodnej večeri preukázateľne dohodne a uzavrie kontrakt v hodnote miliónov eur, nemôže uplatniť náklady a znížiť tak svoj daňový základ, a popri tom si nemôže odpočítať ani daň z pridanej hodnoty.
Pracovné obedy so zamestnancami
Toto sa môže aj nemusí vzťahovať na pracovné obedy so zamestnancami, keď podnikateľ ako zamestnávateľ z rozličných dôvodov pozve svojich pracovníkov na obed. V zmysle Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť svojim zamestnancom teplé jedlo s vhodným nápojom. Za vhodný nápoj sa nepovažujú alkoholické nápoje.
Pracovný obed je preto možné považovať za poskytnutie jedla v zmysle Zákonníka práce. V takom prípade zákon o dani z príjmov umožňuje výdavky na pracovný obed uplatniť ako daňový výdavok, avšak maximálne do výšky povinného príspevku na stravovanie podľa Zákonníka práce, to je maximálne do sumy 55 percent zo stravného platného pre pracovné cesty v trvaní od 5 do 12 hodín. V súčasnosti je to maximálne do sumy 2,09 eura za zamestnanca. Podľa zákona o dani z príjmov poskytnutý obed, ale aj stravovacie poukážky, sa považujú za príjem zamestnanca, ktorý je však v celom rozsahu oslobodený od dane z príjmov fyzickej osoby.
V tejto súvislosti treba upozorniť, že v prípade poskytnutia obeda na účet zamestnávateľa, nemá zamestnanec nárok na poskytnutie stravovacej poukážky. Ak by bola zamestnancovi poskytnutá v rovnakom dni aj stravovacia poukážka aj obed, náklady na obed v celom rozsahu nebudú akceptované ako daňový výdavok.
Okrem toho daňová správa môže takýto obed považovať za nepeňažný príjem, ktorý u zamestnanca nebude oslobodený od dane z príjmov, lebo zo zákona o dani z príjmov vyplýva, že od dane z príjmov môže byť oslobodené poskytnutie stravy v jeden deň len raz. Preto treba dbať na to, aby v prípade pozvania zamestnancov na pracovný obed zamestnancom nebola za ten deň poskytnutá aj stravovacia poukážka.
Príklad:
Firma sa rozhodne zorganizovať pre svojich desiatich zamestnancov husacie hody, ktoré zorganizuje v čase obeda. Firma hradí všetky náklady na jedlo a nealkoholické nápoje. Jeden obed s nápojom stál 50 eur vrátane DPH.
Firma zaúčtuje do nákladov 50 eur x 10, spolu 500 eur. Ako daňové výdavky si môže uplatniť 10 obedov v maximálnej sume 2,09 eura, teda 20,90 eura. Zvyšok v hodnote 479,10 eura bude predstavovať nedaňový výdavok. Za ten deň neposkytne svojim zamestnancom stravné lístky.
Vypracovali: Mgr. Radislav Bibel, asistent daňového poradcu, člen SKDP a Mgr. Branislav Kováč, daňový poradca, člen SKDP