Na júnovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená novelizácia Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb) . Táto novelizácia je v rozpore nielen s platnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorých sa novelizácia nedotkla, ale hlavne so Zmluvou o európskom spoločenstve, ktorú NR SR meniť nemôže.
Zámer novely
Problematickým bodom novelizácie Obchodného zákonníka je bod 1, ktorým sa dopĺňa § 13 ods. 5. Podľa neho "za podnik zahraničnej osoby alebo za organizačnú zložku zahraničnej osoby je oprávnený konať aj štatutárny orgán zahraničnej osoby zapísaný v obchodnom registri." Doplnené bolo pôvodne znenie § 13 ods. 5, ktoré ustanovovalo, "že vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku."
Znenie novely týmto vyvoláva dojem, že za organizačnú zložku zahraničnej osoby mohol doteraz konať len jej vedúci, ktorý bol zapísaný do obchodného registra. Po novele môže konať aj štatutárny orgán tejto organizačnej zložky, pokiaľ je zapísaný do obchodného registra. Inými slovami, novela môže navodiť dojem, že doteraz nemohol konať za organizačnú zložku nikto iný len jej vedúci. Takúto domnienku vyvoláva aj znenie dôvodovej správy k poslednej novelizácii Obchodného zákonníka: "Upravuje sa, kto môže za podnik zahraničnej osoby alebo za organizačnú zložku zahraničnej osoby konať. Navrhuje sa, aby popri vedúcom podniku zahraničnej osoby alebo organizačnej zložky zahraničnej osoby konal v jej mene aj štatutárny orgán, ktorý je zapísaný v obchodnom registri. Odstránia sa tým v praxi pochybnosti, kto napr. v prípade odvolania vedúceho organizačnej zložky môže návrh na zápis zmien do obchodného registra podpísať." Legislatívci teda doplnili § 13 ods. 5 v snahe rozšíriť počet osôb oprávnených konať za organizačnú zložku.
Zámer novely platil už pred prijatím novely
Už pred prijatím novely mohli členovia štatutárnych orgánov zahraničných osôb zo štátov EÚ konať bez akýchkoľvek obmedzení za organizačnú zložku. Umožňovalo im to slovenské i európske právo.
Rozpor s Obchodným zákonníkom
Organizačná zložka zahraničnej osoby je súčasťou zahraničnej osoby, keďže nemá vlastnú právnu spôsobilosť, a preto každé jej konanie na území SR je konaním v mene samotnej zahraničnej osoby. Obchodný zákonník v § 21 ods. 1 hovorí, že "zahraničné osoby môžu podnikať na Slovensku za rovnakých podmienok ako slovenské osoby". Zároveň § 22 hovorí, že "právnym poriadkom, podľa ktorého bola táto (zahraničná) osoba založená, sa spravujú aj jej vnútorné pomery..." Medzi vnútorné pomery spoločnosti patrí aj konanie za spoločnosť. Úprava konania za organizačnú zložku je preto na základe slovenského práva výsadou štátu založenia a slovenské právo by nemalo prostredníctvom Obchodného zákonníka zasahovať do spôsobu konania za zahraničnú osobu. Novelizácia konania za organizačnú zložku je preto v rozpore s §22.
Ďalším problémom je samotný zámer novelizácie. Konanie za organizačnú zložku zahraničnej osoby bolo možné na základe Obchodného zákonníka aj pred novelizáciou (keby sme pripustili, že legislatívci opomenuli § 22 ). Zahraničná osoba má na základe § 21 ods. 1 právo podnikať prostredníctvom svojej organizačnej zložky za rovnakých podmienok ako slovenské právnické osoby. Obchodný zákonník upravuje konanie slovenskej právnickej osoby v § 13 ods. 1, "Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca," a samotné konanie za organizačnú zložku v § 13 ods. 5 (pôvodné znenie). "Vedúci organizačnej zložky..., je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku. Na základe systematického, logického, ako aj gramatického výkladu z týchto ustanovení vyplýva, že členovia štatutárnych orgánov zahraničnej osoby mohli konať za organizačné zložky aj pred naposledy prijatou novelizáciou. Obchodný zákonník v § 13 ods. 1 umožňuje, aby za organizačnú zložku mohol konať nielen zástupca (t. j. vedúci), ale aj štatutárny orgán zahraničnej osoby (konatelia, členovia predstavenstva). Zákon nevylučuje, aby za organizačnú zložku mohol konať vedúci a aj štatutárny orgán. Túto interpretáciu podporuje aj všeobecný koncept splnomocnenia (zastúpenia), ktorý v prípade splnomocnenia osoby na výkon určitých úkonov nebráni splnomocniteľovi, aby daný úkon vykonal sám, resp. aby splnomocnil niekoho iného. Obchidný zákonník ani nepožaduje, aby organizačná zložka mala ustanoveného vedúceho organizačnej zložky. Ak by vedúci organizačnej zložky nebol ustanovený, konal by za ňu štatutárny orgán zahraničnej osoby. Z hľadiska právnej istoty preto neexistovali pochybnosti o tom, či môže konať za organizačnú zložku štatutárny orgán zahraničnej osoby.
Rozpor s právom EÚ
Novela Obchodného zákonníka však predstavuje predovšetkým problém pre jej veľmi pravdepodobný rozpor s európskym právom. Pôsobenie organizačných zložiek zahraničných osôb z členských štátov EÚ podlieha ustanoveniam Zmluvy o európskom spoločenstveo o slobode usadzovania sa. Zmluva a najmä na ňu nadväzujúce posledné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu v prípadoch Centros, Überseering a Inspire Art, jasne stanovujú, že vnútorné záležitosti obchodných spoločností, konanie za spoločnosť nevynímajúc, sa počas celej svojej činnosti doma či v zahraničí spravujú ustanoveniami právneho poriadku členského štátu, v ktorom boli tieto spoločnosti založené a kde majú svoje registrované sídlo. Zo slobody usadzovania vyplýva právo týchto spoločností zakladať svoje organizačné zložky v členských štátoch bez potreby podriadiť sa ďalším požiadavkám štátu, v ktorom zriadia organizačnú zložku. Členské štáty, v ktorých si zahraničná spoločnosť zriadi organizačnú zložku, majú preto povinnosť zaregistrovať organizačné zložky zahraničných osôb z členských štátov, bez možnosti upraviť ich vnútornú organizáciu.
Slovenské právo preto môže na základe európskej smernice o zverejňovaní údajov o organizačných zložkách požadovať údaje o štatutárnych orgánoch zahraničnej spoločnosti a ukladať sankcie, ak zahraničná spoločnosť nesplní tieto povinnosti v oblasti publicity. Vzhľadom na zmluvua jej výklad zo strany súdneho dvora slovenské právo nemôže podmieňovať konanie členov štatutárnych orgánov zahraničných osôb s registrovým sídlom v rámci EÚ zápisom do slovenského obchodného registra. Právo štatutárnych orgánov konať za organizačnú zložku na území Slovenskej republiky je upravené právom štátu založenia, štátom, kde majú zahraničné spoločnosti svoje registrové sídlo.
Európske právo má prednosť pred právnym poriadkom Slovenskej republiky, vyplýva tak z článku 7 odseku 2 Ústavy Slovenskej republiky, "právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Niet preto pochybností o tom, že ustanovenia zmluvy majú prednosť pred národným právom.
StoryEditor