S právom slovenských občanov na voľný pohyb za prácou do iných členských štátov Európskej únie je spojená aj povinnosť našich občanov zdaniť nadobudnutý príjem spravidla v krajine, kde občan SR dočasne pracuje. Aké sú však pravidlá zdanenia vašich príjmov, ak pochádzajú od viacerých zamestnávateľov z rôznych členských štátov EÚ?
Rezident alebo nerezident?
Daňové predpisy každého členského štátu EÚ definujú, za akých podmienok sa v tomto členskom štáte budete považovať za daňového rezidenta, t. j. osobu, ktorá má neobmedzenú daňovú povinnosť v tomto členskom štáte, v dôsledku čoho musí zdaniť v tomto členskom štáte svoje celosvetové príjmy. Napríklad daňovým rezidentom v Slovenskej republike ste vtedy, ak máte trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo sa tu zdržiavate viac ako 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Ako daňový rezident v Slovenskej republike máte daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na vaše príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zahraničia (t. j. na celosvetové príjmy). Ak nespĺňate ani jednu z uvedených podmienok alebo ste tzv. cezhraničným pracovníkom, ktorý denne alebo v dohodnutých intervaloch dochádza iba za prácou na Slovensko, považujete sa za daňového nerezidenta v Slovenskej republike (daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou) a budete tu zdaňovať iba príjmy, ktoré tu zarobíte po zohľadnení ustanovení príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
Vzhľadom na rôznosť daňových systémov členských štátov EÚ môže nastať situácia, keď sa stanete daňovým rezidentom v dvoch alebo vo viacerých štátoch. Dôvodom môže byť váš trvalý pobyt na území iného členského štátu, stály byt alebo dočasná prítomnosť na území iného štátu, prípadne iné kritérium, na základe ktorého sa budete považovať za daňového rezidenta v inom štáte
Konflikt dvojitej daňovej rezidencie
Ak sa podľa vnútroštátnej legislatívy dvoch alebo viacerých štátov považujete za daňového rezidenta, ktorý by mal zdaniť v obidvoch štátoch svoje celosvetové príjmy, vzniká u vás konflikt dvojitej rezidencie. Slovenská republika je viazaná medzinárodnými zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré obsahujú kritériá, podľa ktorých sa určuje daňová rezidencia, a tak zabraňujú dvojitému zdaneniu vašich celosvetových príjmov. V prípade, že takáto dohoda nie je medzi štátmi uzatvorená, existuje riziko, že vaše celosvetové príjmy budú zaťažené zdanením v každej krajine samostatne.
Kritériá na určenie daňovej rezidencie podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa analyzujú v poradí, ktoré je vo všeobecnosti takéto: stály byt, stredisko životných záujmov, miesto, kde sa obvykle zdržiavate, štátna príslušnosť a vzájomná dohoda V tomto prípade je potrebné zohľadniť zmluvu medzi štátmi, ktoré vás považujú za daňového rezidenta podľa svojej vnútroštátnej legislatívy.
Stály byt
Ak máte v jednom štáte k dispozícii stály byt, budete sa považovať za rezidenta tohto štátu. Pod stálym bytom sa rozumie akékoľvek obydlie (zariadená izba, byt, apartmán alebo dom vo vašom vlastníctve alebo aj prenajatý, ktorý vám je k dispozícii, nie však príležitostne, ale na trvalej báze.
Stredisko životných záujmov
Ak máte k dispozícii dva stále byty v oboch štátoch, považujete sa za rezidenta v tom štáte, ku ktorému máte užšie osobné a hospodárske vzťahy -- stredisko životných záujmov. Ide o veľmi široký záber skutočností a okolností, ktoré súvisia s vašimi osobnými a hospodárskymi vzťahmi. Stredisko vašich životných záujmov sa bude posudzovať s prihliadnutím na tieto okolnosti:
-- miesto vášho trvalého pobytu,
-- miesto pobytu vašej rodiny,
-- miesto, kde sa nachádza váš majetok alebo majetok rodiny,
-- miesto sociálnych, politických a náboženských organizácií, s ktorými máte vzťahy,
-- miesto vašich bankových účtov.
Stredisko vašich životných záujmov teda predstavuje súhrn rodinných, sociálnych, politických a kultúrnych vzťahov, ako aj miesto, odkiaľ spravuje svoj majetok.
Štát, kde sa obvykle zdržiavate
Ak nemáte v žiadnom štáte stály byt alebo ani napriek široko koncipovanému kritériu na určenie strediska životných záujmov nie je určenie vášho strediska životných záujmov možné, resp. máte dve strediská životných záujmov, považujete sa za rezidenta štátu, v ktorom sa obvykle zdržiavate.
Štátna príslušnosť
Ak sa obvykle zdržiavate v dvoch alebo vo viacerých štátoch, alebo sa nezdržiavate v žiadnom štáte, považujete sa za rezidenta v štáte, ktorého ste štátnym príslušníkom.
Dohoda štátov
Ak ste príslušníkom dvoch štátov alebo nie ste príslušníkom žiadneho z nich, príslušné orgány zmluvných štátov upravia toto vzájomnou dohodou na základe individuálneho posúdenia vašich individuálnych okolností.
Všeobecné pravidlo pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti (zo zamestnania)
Zdanenie vašich príjmov zo zamestnania závisí od správneho posúdenia vašej daňovej rezidencie. Ak existuje medzi dvomi štátmi zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, ako rezident v Slovenskej republike vykonávajúci zamestnaneckú činnosť v druhom štáte zdaníte tieto príjmy zo zamestnania v druhom (zmluvnom) štáte, pričom na Slovensku budú tieto príjmy vyňaté zo zdanenia alebo zaplatená daň sa započíta voči vašej slovenskej daňovej povinnosti podľa príslušných ustanovení zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a ustanovenia slovenského zákona o dani z príjmov.
Všeobecné pravidlo zdaňovania príjmov zo závislej činnosti znamená, že krajina zdroja, t. j. krajina, kde sa práca fyzicky vykonáva, má právo zdanenia vašich príjmov z tohto zamestnania.
Výnimka zo všeobecného pravidla
Výnimka sa vzťahuje len na prípady, ak ako rezident jedného štátu pracujete na území iného štátu. Váš príjem sa zdaní len v krajine vašej rezidencie (nie v krajine, kde ste prácu vykonávate), ak:
-- sa v druhom štáte (kde vykonávate prácu) zdržiavate menej ako 183 dní v daňovom roku alebo v akomkoľvek 12-mesačnom období (závisí od zmluvy),
-- odmenu za prácu vám vypláca zamestnávateľ, ktorý nie je rezidentom v štáte, kde sa práca vykonáva,
-- vaša odmena nejde na ťarchu stálej prevádzkarne alebo základne, ktorú má zamestnávateľ v druhom štáte.
Ak sú splnené všetky tri podmienky, ako zamestnanec -- slovenský daňový rezident zdaníte všetky svoje príjmy na Slovensku. Ak niektorá z uvedených troch podmienok nie je splnená, ako zamestnanec zdaňujete príjem v krajine, kde fyzicky vykonávate prácu, a následne na Slovensku uplatníte ustanovenia zmluvy, ktoré zabránia dvojitému zdaneniu príjmov na Slovensku.
Otázky a odpovede
Radí JUDr. Dagmar Zukalová, advokátka
Som zamestnancom slovenskej spoločnosti, ktorá ma od septembra vyšle do Českej republiky na desať mesiacov. Aké budem mať daňové povinnosti na Slovensku a v Českej republike?
-- Predpokladáme, že zostávate daňovým rezidentom na Slovensku. Keďže budete vykonávať prácu na území Českej republike počas obdobia presahujúceho 183 dní v dvanásťmesačnom období, budete povinný zdaňovať príjem za prácu vykonanú na území Českej republiky podľa daňových predpisov Českej republiky. Na Slovensku budete naďalej daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, čo znamená, že tu budete zdaňovaný z vašich celosvetových príjmov, t. j. aj z príjmov z Českej republiky. Daň zaplatenú v Českej republike započítate voči slovenskej daňovej povinnosti do výšky, akú vám umožňuje zmluva a slovenský zákon o dani z príjmov prostredníctvom daňového priznania na Slovensku
Dvojité zdanenie
Počul som niečo o metódach, ktoré zabraňujú dvojitému zdaneniu mojich príjmov zo zdrojov na Slovensku a v zahraničí. Ako tieto metódy fungujú?
-- Aby ste ako daňový rezident dvoch alebo viacerých štátov nemuseli platiť dane z jedného príjmu dvakrát, štáty vrátane Slovenskej republiky uzatvárajú vzájomné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na ich základe sa daň zaplatená v druhom štáte započíta na úhradu dane podľa slovenského zákona o dani príjmov do výšky, ktorú vám umožní zmluva a slovenský zákon o dani z príjmov alebo sa príjmy vyjmú zo zdanenia (zmluva určuje, aká metóda zabránenia dvojitému zdaneniu sa použije pre konkrétny druh príjmu a konkrétnu krajinu). Ak zmluva nie je uzatvorená a vaše príjmy boli v tomto štáte preukázateľne zdanené, uplatní sa metóda vyňatia príjmov z celkového príjmu, ktorý podlieha zdaneniu podľa slovenského zákona o dani z príjmov.