Nadspotreba PHL
Naša firma využíva motorové vozidlo na služobné cesty. Výpočet spotreby PHL robíme v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, t. j. pri jazde v meste vychádzame so spotreby v meste. Pri jazde mimo mesta vychádzame z priemernej spotreby (mesto 90, 120). Pri výpočte z týchto hodnôt nám vozidlo neustále vykazuje nadspotrebu. Vozidlo je 5-ročné. Bolo aj na kontrole technického stavu so zameraním na preverenie parametrov, ktoré navyše ovplyvňujú spotrebu -- žiadne nedostatky neboli zistené. Taktiež krádež PHL je vylúčená. Príčinu nadspotreby vidíme v tom, že vozidlo vykonáva služobné cesty na krátke vzdialenosti, prevažne jazdí pri nízkych teplotách, keď je spotreba vyššia. Vozidlo denne najazdí približne 20 až 30 km. Niekedy v minulosti tieto otázky riešila vyhláška č. 60/1981 o hospodárnosti prevádzky cestných vozidiel na motorovú dopravu, a to rôznymi prirážkami. Ako máme postupovať pri vykazovaní spotreby PHL, aby sa toto nemuselo riešiť ako škoda? Myslím, že laboratórne preverenie spotreby organizáciami, ktoré majú poverenie na túto činnosť, by bolo príliš nákladné a nehospodárne.
-- Daňový zákon v súčasnosti neumožňuje zohľadniť zvýšenú spotrebu pohonných látok. Ani daňový zákon platný až do 31. 12. 1993 priamo neumožňoval zohľadniť zvýšenú spotrebu pohonných látok, t. j. ani zvýšené opotrebenie firemného motorového vozidla pri jazdách s prívesom alebo návesom. Túto skutočnosť bolo možné zohľadniť len pri automobiloch zamestnancov vo forme zvýšenia sadzby základnej náhrady pri používaní prívesu. Zákonom NR SR č. 326/1993 Z. z. bol daňový zákon s účinnosťou od 1. 1. 1994 doplnený o dôvetok, na základe ktorého v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, mohol správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatnenia. Vyššie výdavky sa preukazovali prvotnými dokladmi, najmä evidenciou jázd, dokladom o nákupe pohonných látok, príp. iným spôsobom dohodnutým medzi podnikateľom a správcom dane (pozri § 29 ods. 8 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Daňovník mohol teda vypočítať a doložiť nadspotrebu podľa svojich jednotlivých vozidiel a prerokovať s príslušným správcom dane vyčíslené nadspotreby jednotlivých vozidiel a nechať si uznanú výšku potvrdiť správcom dane. Uvedená možnosť však počínajúc zdaňovacím obdobím roku 1999 už neplatí. Z daňového zákona č. 286/1992 Zb. (§ 24 ods. 2 písm. k) bod 2 ZDP) bolo počínajúc 1. 1. 1999 vypustené ustanovenie, podľa ktorého v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania. Zákon o daniach z príjmov v § 24 ods. 2 písm. v) ZDP ustanovuje, že výdavkami vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sú tiež výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítaných podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo ak nie je vozidlo používané na pracovné cesty podľa spotreby preukázanej iným dokladom. Pri výpočte spotreby pohonných látok sa postupuje spôsobom uvedeným v zákone o cestovných náhradách (ZCN). Pre výpočet priemernej spotreby pohonných látok podľa technického preukazu sú rozhodujúce tieto parametre:
a) cena pohonných látok platných v čase použitia motorového vozidla,
b) spotreba pohonných látok vypočítaná aritmetickým priemerom údajov uvedených v technickom preukaze,
c) počet najazdených kilometrov.
Náhrada výdavkov za pohonné látky pri používaní vozidla prislúcha podľa cien pohonných látok platných v čase použitia vozidla podľa priemernej spotreby. Za cenu pohonnej látky platnú v čase použitia vozidla sa považuje cena doložená dokladom o čerpaní pohonnej látky alebo v zmysle § 35 ZCN cena uznaná ako priemerná cena pohonnej látky známa v čase použitia motorového vozidla na trhu. Na účely ocenenia spotreby pohonných látok použije daňovník ceny uplatňované predajcom (predajcami) pohonných látok, u ktorého pohonné látky prevažne nakupoval. Postup pri výpočte priemernej spotreby pohonných látok je rovnaký ako u zamestnancov. Daňovník však môže postupovať aj tak, že požiada Štátny skúšobný ústav dopravy a stavebnej techniky so sídlom v Žiline alebo inú organizáciu, ktorej Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR udelilo príslušné oprávnenie, o prekontrolovanie spotreby pohonných látok. Na základe vydaného osvedčenia vykoná dopravný inšpektorát zmenu v technickom preukaze motorového vozidla. Ide o preukázanie spotreby pohonných látok iným dokladom.
StoryEditor