Existuje názor, že kapitalizmus sa začal vynájdením zmenky. A hoci sa názory historikov na koniec feudalizmu rôznia (napokon v niektorých štátoch panujú feudálne vzťahy dosiaľ), zmenka je prirodzenou súčasťou trhovej spoločnosti. Popularizácia využitia zmenky v slovenskom podnikateľskom prostredí má do určitej miery aspekt tzv. negatívnej reklamy. Verejnosť spája zmenky s niektorými mediálne príťažlivými kauzami, pri ktorých existuje podozrenie z páchania trestnej činnosti, a okrem toho sa na nesprávnom pohľade na zmenku ako cenný papier podieľa aj skutočnosť, že mnohí poctiví veritelia sa svojho nároku, aj napriek vlastníctvu zmenky, z dôvodu nebonitnosti dlžníka nedomohli. Negatívna legenda zmenky vyústila aj do zámeru viazať vystavenie zmenky napr. na pridelenie ISIN, čo by v podstate narušilo existujúcu právne zakotvenie zmenkového práva. Treba zdôrazniť, že hoci bol zmenkový a šekový zákon prijatý v roku 1950, ide o právnu úpravu, do ktorej boli inkorporované tzv. Ženevské zmenkové dohovory a tzv. Ženevské šekové dohovory z tridsiatych rokov minulého storočia (1930 a 1931). Účelom týchto dohovorov bolo prekonanie roztrieštenosti úprav zmenkového práva a šekového práva.
Aký je prínos zmenky pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov? Dôvodom na vznik zmenky cudzej (trata) boli predovšetkým riziká spojené s transportom peňazí, zmenka cudzia je v podstate platobným príkazom osobe uvedenej na zmenke (zmenečníkovi), aby zaplatila osobe, na meno alebo rad ktorej je zmenka vystavená, peňažnú sumu uvedenú na zmenke. Význam eliminovania rizík pri transporte peňazí prostredníctvom zmenky je v súčasnosti logicky nižší, pretože peňažná suma sa môže poukázať aj prevodovým príkazom, pri nižších sumách je rozšírené využitie platobných kariet a pomerne silné postavenie má aj využívanie šekov. Vlastná zmenka (solazmenka) obsahuje bezpodmienečný prísľub vystaviteľa zaplatiť sumu uvedenú na zmenke osobe, na meno alebo rad, ktorej je zmenka vystavená. Vlastná zmenka plní najmä funkciu úverovú. Úverová funkcia sa však bežne využíva aj pri cudzej zmenke -- napr. pri zmenke cudzej na vlastný rad výstavcu, kedy vystaviteľ dáva príkaz zmenečníkovi, aby zaplatil zmenkovú sumu remitentovi, ktorým je vystaviteľ. Zmenečník sa akceptovaním takejto zmenky stáva priamym zmenkovým dlžníkom a remitent sa prevodom zmenky (indosovaním) na nového nadobúdateľa (indosatára) stáva takisto zmenkovo zaviazanou osobou. Obdobný efekt dosiahneme pri vlastnej zmenke, na ktorej by akceptant z predchádzajúceho príkladu vystupoval ako avalista (zmenkový ručiteľ, zmenkový rukojemník) za vystaviteľa zmenky, ktorá by bola vystavená v prospech remitenta (v predchádzajúcom príklade nový nadobúdateľ -- indosatár). V zahraničí s vysokou obchodnoprávnou kultúrou sa často uprednostňuje prvá konštrukcia vzťahov, a to aj napriek tomu, že je komplikovanejšia. Prečo?
Požadovať aval (zmenkové ručenie) sa často považuje za prejav nedôvery voči obchodnému partnerovi. V našich podmienkach skôr platí opak -- ak osoba konajúca za právnickú osobu, ktorá je vystaviteľom zmenky, odmietne túto zmenku avalovať, tak si je zrejme vedomá, že dlžník (právnická osoba vystaviteľ) nie je bonitný, resp. že existuje vyššie riziko nesolventnosti. Na túto možnosť treba prihliadať predovšetkým vtedy, ak štatutár tvrdí, že vystaviteľ, za ktorého koná, je určite stopercentne bonitný, pričom ale ten istý štatutár odmieta zmenku avalovať. Hlavnou výhodou zmenky je to, že zvyšuje mieru právnej istoty. Jednou zo základných čŕt zmenkovoprávnych vzťahov je ich abstraktnosť, t. j. platnosť zmenky sa nepodmieňuje inou právnou skutočnosťou. Zmenka je zmenkou, pokiaľ má všetky zákonom požadované náležitosti. Príklad -- spoločnosť A poskytne spoločnosti B úver 6 000 000 Sk, pričom veriteľ a dlžník si dohodnú úrok 30 % ročne. Dlžník je povinný vrátiť veriteľovi dlžnú sumu presne o jeden rok, pričom však svoj záväzok dobrovoľne nesplní. Veriteľ podá žalobu na súde. Dlžník sa bude na súde brániť napr. tým, že mu prostriedky neboli včas poukázané, že dohodnutý úrok je príliš vysoký a že sa jeho výška prieči dobrým mravom atď. Predpokladajme, že veriteľ bude v spore úspešný, avšak je zrejmé, že spor môže prebiehať aj niekoľko rokov. V prípade, ak by dlžník vystavil veriteľovi zmenku znejúcu na zmenkovú sumu 7 800 000 Sk (6 mil. istina a 1,8 mil. úrok), so splatnosťou o rok, je právna pozícia veriteľa istejšia -- súd vydá na návrh navrhovateľa (vychádzame z predpokladu, že zmenka bude mať všetky požadované náležitosti) zmenkový platobný rozkaz, v ktorom odporcu zaviaže, aby do 3 dní podal námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Pokiaľ námietky včas podané nebudú, zmenkový platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného rozsudku. Pokiaľ odporca podá námietky včas, súd nariadi pojednávanie, na ktorom sa bude zaoberať len podanými námietkami (tzv. koncentračná zásada). Žalobca preukázal svoj nárok platnou zmenkou a odporca je v podstatne sťaženej pozícii, ktorá bude ešte zložitejšia pokiaľ veriteľ (remitent) previedol rubopisom zmenku na nového nadobúdateľa (terajšieho žalobcu), pretože okruh možných relevantných námietok sa ďalej zužuje. Teraz však modelujme čiastočne podobný príklad -- veriteľ požičia dlžníkovi 100 000 Sk na 200-percentný ročný úrok. Pokiaľ by uzavreli zmluvu o pôžičke, dlžník by sa mohol na súde s veľkou pravdepodobnosťou úspešne domáhať neplatnosti takejto zmluvy, pričom veriteľ by sa navyše vystavoval riziku trestného stíhania pre podozrenie zo spáchania trestného činu úžery. Pokiaľ by však veriteľ disponoval zmenkou znejúcou na 300 000 Sk (100 000 Sk istina + 200 000 Sk úroky), tak by sa úžera dala preukázať ťažšie, nakoľko veriteľ by mohol tvrdiť, že požičal bezúročne 300 000 Sk. Navyše aj obrana dlžníka v zmenkovom rozkaznom konaní by bola podstatne problematickejšia. Preto, najmä ak ide o rozličné neštandardné vzťahy, je lepšie nebyť zmenkovo zaviazanou osobou. Z uvedeného vyplýva, že zmenka sa dá využiť, ale za určitých okolností aj zneužiť. Možno aj preto sa ujala prax, že na zmenkách sa poväčšine nachádza nápis ZMENKA, ktorý je napísaný väčším písmom ako zvyšný text, hoci pre platnosť zmenky nemá žiadny význam, nakoľko zákon vyžaduje, aby označenie, že ide o zmenku, bolo pojaté do vlastného textu listiny (deje sa tak najčastejšie formuláciami -- "za túto zmenku zaplatím" pri solazmenke a "zaplaťte za túto zmenku" pri trate). Predmetný nápis ZMENKA má preto skôr význam výstražnej doložky, pre osoby, ktoré sa rozhodli stať sa zmenkovo zaviazanými osobami. Treba však zdôrazniť, že samotná existencia zmenky neznamená, že veriteľ nemôže byť -- ak sa preukáže, že naplnil skutkovú podstatu napr. trestného činu úžery -- vystavený trestnému postihu.
Okrem úverovej funkcie plní zmenka v obchodnoprávnych vzťahoch aj tzv. garančnú funkciu. V tomto prípade existujú súbežne zmluvné dokumenty ako aj zmenka. Najčastejšou chybou v takýchto vzťahoch je to, že či už v zmluve alebo inej listine nie je uvedené, že došlo aj k vystaveniu zmenky a dôvod vystavenia. Dlžník sa v tomto prípade vystavuje riziku, že bude plniť duplicitne. Súčasne je v takomto prípade žiaduce obmedziť prevoditeľnosť zmenky rektadoložkou. V praxi sa často používa termín "platba zmenkou". Treba zdôrazniť, že zmenka nie je platidlom, to znamená, že pokiaľ je vystavená zmenka, prostredníctvom ktorej sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, vystavenie takejto zmenky nemá vplyv na trvanie tohto záväzku, veriteľ je však oprávnený požadovať od dlžníka splnenie peňažného záväzku podľa zmluvy, len keď ho nemôže dosiahnuť zo zmenky (§ 334 Obchodného zákonníka). Snahy o zneužitie zmeniek sa vyskytujú aj budú vyskytovať, preto v prípade, že dôjde k doručeniu zmenkového platobného rozkazu osobe, ktorá je presvedčená (z rozličných príčin), že nie je zmenkovo zaviazaná (resp. nie v tvrdenej výške), okamžite je potrebné vyhľadať kvalifikovanú právnu pomoc. Úloha právneho zástupcu je nezriedka sťažená aj preto, lebo klient si uvedomí vážnosť situácie až v posledný deň trojdňovej lehoty a často ani nevie presne opísať, aké údaje sa na zmenke nachádzajú.
StoryEditor