513/1991 Zb. v znení zákona č. 500/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2002, okrem § 30 ods. 3 poslednej vety a § 68, ktoré nadobudli účinnosť 5. 12. 2001, a okrem § 21 ods. 5, ktorý nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
V zmysle § 173 ods. 1 písm. h) stanovy akciovej spoločnosti musia obsahovať spôsob rozdelenia zisku. Podľa § 178 ods. 1 akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok uvedených v § 179 ods. 3 až 5, pričom do zrušenia spoločnosti môže byť medzi akcionárov rozdelený vždy len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára podľa zákona, a o neuhradenú stratu minulých období; zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. Spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov nesmie spoločnosť použiť na plnenie akcionárom. Spoločnosť nesmie vyplácať akcionárom najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na dividendy. V zmysle § 178 ods. 3 podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku, tantiému, môže určiť valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie a v zmysle ods. 4 sa zamestnanci spoločnosti v zhode so stanovami môžu podieľať na rozdelení zisku. Z uvedeného vyplýva, že spôsob rozdelenia zisku môže zahŕňať:
* zisk určený akcionárom na dividendy,
* podiel členov predstavenstva a členov dozornej rady na zisku (tantiémy),
* podiel zamestnancov na rozdelení zisku,
pričom akciová spoločnosť je povinná dodržať poradie v zmysle platných zákonov pri prídeloch zo zisku do jednotlivých fondov.
Objemu zisku určeného na dividendy pre akcionárov
Ustanovenie § 179 ods. 3 sa týka iba objemu zisku určeného na dividendy pre akcionárov, ktorý môže byť rozdelený len tak, ako je to uvedené v § 178 ods. 1 a v § 179 ods. 3 až 5, nejde teda o tantiémy ani o podiel na rozdelení zisku pre zamestnancov. Pri rozhodnutí o rozdelení zisku akciovej spoločnosti na dividendy tento objem musí byť určený po odpočítaní neuhradenej straty všetkých minulých účtovných období. Valné zhromaždenie zo zisku určeného na rozdelenie však rozhoduje o výške tantiémy pre členov predstavenstva a členov dozornej rady, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia § 179 ods. 3 až 5. To znamená, že tantiémy môžu byť vyplatené členom predstavenstva a členom dozornej rady bez toho, aby boli uhradené straty minulých rokov. Ak valné zhromaždenie spoločnosti v marci 2002, t. j. po 1. 1. 2002 rozdelí zisk za rok 2001 ako tantiémy a nezohľadní pritom celú stratu minulých účtovných období, nedôjde k porušeniu zákona č. 513/1991 Zb. v znení zákona č. 500/2001. V § 179 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zákonov sa uvádza, že spoločnosť nemôže rozdeliť medzi akcionárov čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa riadnej účtovnej závierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervnými fondmi, ktoré podľa zákona alebo stanov spoločnosť nesmie použiť na plnenie akcionárom. Ak prídely do fondov ako povinnosť určuje vnútorný predpis "účelovo", môže byť rozhodnutie valného zhromaždenia v rozpore s týmito predpismi. V prípade, že by došlo k prídelu zisku na vyplatenie dividend akcionárom spôsobom, že nebola zohľadnená kumulatívna neuhradená strata minulých rokov, došlo by k porušeniu zákona. Účtovná závierka pritom nie je v súlade s osobitným predpisom -- zákonom č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien.
Schválenie dividendy v rozpore so zákonom je teda neplatným právnym úkonom
Pri posudzovaní uvedeného prípadu audítorom je potrebné zohľadniť ustanovenia Občianskeho zákonníka 40/1964 Zb. v znení neskorších zákonov: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Schválenie dividendy v rozpore so zákonom je teda neplatným právnym úkonom. V tomto prípade je nutne skúmať, či existuje osoba, ktorá by tu neplatnosť uplatňovala. Akcionári si dividendu môžu ponechať, ak ju prijali dobromyseľne. V prípade, že by dividendu neprijali dobromyseľne, by ju museli vrátiť. Podľa § 42a Občianskeho zákonníka by veritelia mohli odporovať vyplatenie dividend pred vysporiadaním dlhu, čím by sa schválenie dividendy stalo od počiatku neplatné a akcionári by museli dividendu vrátiť, ak vedeli o úmysle poškodiť veriteľa. Toto je však veľmi ťažké dokázať v praxi. Audítor by mal posúdiť, či akcionári prijali dividendu dobromyseľne alebo nie. V prípade, že bude jasné že akcionári dividendu neprijali (alebo nebudú môcť prijať) dobromyseľne, t. j. vedeli, že bol porušený zákon (alebo poškodený veriteľ) pred jej vyplatením -- audítor by mal dať výhradu, keďže tretia strana (napr. veriteľ) sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu a žiadať, aby akcionári dividendu vrátili.
V prípade, že akcionári dividendy prijali dobromyseľne, nie sú povinní ich vrátiť, a teda účtovná závierka by verne a vo všetkých významných súvislostiach (dáva verný a správny obraz) zobrazovala majetok a záväzky a finančnú situáciu spoločnosti a výsledok hospodárenia za overovaný rok v súlade so zákonom o účtovníctve ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavila. Tu by bolo možné vhodným spôsobom užívateľa audítorskej správy upozorniť na uvedenú skutočnosť v liste manažmentu. Táto situácia by sa mala riešiť výhradou, keď audítor nevie posúdiť, či akcionári dividendu prijali dobromyseľne alebo nie a či tretia strana v budúcnosti nenapadne platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia o vyplatení dividend. Vzhľadom na citlivosť tejto problematiky bude však na zvážení každého audítora aké stanovisko zaujme vo svojej správe. Ak existujú kapitálové fondy minimálne vo výške neuhradenej straty minulých rokov, resp. fondy zo zisku, ktoré aj po zúčtovaní predpisu dividend tvoria účtovnú hodnotu vlastného imania minimálne vo výške hodnoty základného imania a rezervných fondov, ktoré sa podľa zákona nesmú použiť na plnenie akcionárom, bolo ustanovenie § 179 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zákonov dodržané.